Tíško bdiem v tichu pri plameni sviečky.

V svetle vnútorného plameňa bdiem a vnímam tmu vôkol. Smrť prahne v bdení môjho svetla tmy, ktorá ma obklopuje. Ako plameň tíško bdie a život mi vôkol rúk tlie. Knôt dohára isto ale pomaly spolu s mojimi myšlienkami. Dym, strážca zosnulých stúpa k útrobám večnosti zahalených tmou ako čierne rúcho v ktorom odetý som. Nestálosť, nekonečnosť javov vnímajúc v momente temna a svetla počnúc začiatkom i koncom vnímajúc život a smrť ako večný kolobeh pri ktorom nemá ani potucha potuchy o vneme výmeny a zámeny tiel, ktorou prechádzam ako ten dym z knôtu svetlom, tmou a touto večnou hrou.