Na Zem a život tu na Zemi vplývajú aj iné sily, než tie pochádzajúce z fyzickej roviny. Väčšinou to, čo sa deje tu vo fyzickej rovine, sa už dávno predtým začalo diať v rovine svetov paralely. Je to ako šachová partia, kde svety paralely sú hráči, Zem je šachovnica a ľudia figúrky. Tieto svety si sem vysielajú svojich zástupcov podľa toho, aké čiastkové ciele tu potrebujú v rámci svojich záujmov plniť a všetko je to vopred veľmi dobre „premyslené“ a pripravené.

Avšak, to že sa narodí niekto ako vyslanec priamo z niektorého pôvodného paralelného sveta s jasnou úlohou a životným programom, nie je jediný spôsob, ako tieto svety život na zemi ovplyvňujú. Väčšinou narodenie takéhoto jedinca je už len vrcholom ľadovca, čerešnička na torte, ktorá dovŕši dávno predtým pripravované udalosti. Tieto momenty sa dajú jasne čítať v histórii, keď človek vie, ako sa na udalosti pozerať. Na vybranom území sa začne určitý plošný vplyv, ktorý vyvolá viac či menej búrlivé reakcie v ľudských vnútrach a už máme hotový základ. Potom stačí pridať niekoľko dobre trafených situácii, ktoré rozhoria už založené malé ohníky a od toho je už len veľmi malý krôčik k vojne, nenávisti a podobne. Revolúcie, vojny, rôzne výrazné hnutia, to všetko sa niekde začalo oveľa skôr, než si ľudia tu na Zemi začali vôbec uvedomovať tento smer. A potom je to už ako snehová guľa, nabaľuje sa to. Ak jeden svet hrá proti druhému, resp. jedna koalícia hrá proti inej, majú logicky rozdielne záujmy. A niekedy ide aj o to, zamaskovať svoje konanie a vplyv dovtedy, kým sa už nič proti tomu spraviť nedá. Viď aktuálny problém tzv. utečeneckej krízy. Humanita, láska k blížnemu, pomoc ľuďom v núdzi. Aká krásna predstava. V skutočnosti možno dobre zakrytý ťah – presne ako pri klasickej šachovej partii. Kým si hráč všimne, že sa na šachovnici deje niečo nekalého, už si môže akurát tak vyberať, či stratí strelca alebo koňa. Obidve figúrky už nezachráni.

Tých spôsobov, ako môžu vplyvy z paralely prechádzať sem do fyzickej roviny je viacero:

1. buď tu majú svojich ľudí, ktorí sú frekvenčne napojení na daný paralelný svet a konajú programovo v jeho prospech,
2. alebo tu majú ľudí, ktorí priamo dokážu otvárať určité mini dimenzné brány (trhliny) a doslova sem pozývať vplyvy z paralely,
3. alebo sa smerom z paralely sem otvorí priama dimenzná brána,
4. alebo je to len akoby tlak na bublinu, membránu, ktorá delí fyzickú rovinu od roviny paralely, kedy síce nemusí táto hranica medzi paralelou a fyzickou rovinou priamo prepustiť nič konkrétne, ale ľudia, ktorí sú na tieto vnemy ladení, budú vedieť, že sa niečo niekde deje. Akurát to bude tak nekonkrétne a tak neurčité, že nikto nebude vedieť povedať, čo to je, odkiaľ to je, ani čo s tým. Pretože voči súperovi, ktorého nevidíš a len matne cítiš, sa ťažko postaviť.

1. S postavami, ktoré v histórii vidno a môžeme dať ruku do ohňa za to, že boli priamymi vyslancami niektorého z paralelných svetov, človek často veľmi nepohne. Jednoducho preto, že svet ktorý takéhoto jedinca vyslal, si ho nenechá len tak odstrániť a zabezpečí mu dostatočné zázemie ľudí, ktorí ho budú chrániť a dostatočný konekt na domov na to, aby sa akosi intuitívne vyhol situáciám, kde mu iné svety nastavili pascu. Samozrejme, že ak je priamo v centre toho diania jedinec, ktorý situáciu vníma a dokáže vyhodnotiť a vie, že musí konať proti tomuto vplyvu, je to ako trójsky kôň za hradbami. Môže zasiahnuť nečakane a zmariť tak dlhoročné plány súpera. To by však musel ten prvý svet urobiť sakramentskú chybu v taktike, aby toto dopustil. Čím silnejší svet, tým rozsiahlejší vplyv a kolosálnejšie a lepšie pripravené plány.

2. Potom tu máme určité skupinky, ktoré majú v rámci svojich možností konekt na určitý paralelný svet. To sa v podstate tiež môže rátať za vyslancov daného sveta, ale je to trošku v inej rovine. Títo ľudia možno nebudú priamo ovplyvňovať dianie vo svete ako hlavné postavy, nikdy sa nezapíšu do historických análov, ale dokážu v správnej silovej konštelácii pootvoriť dvierka smerom odtiaľto tam, teda z fyzickej roviny do sveta paralely. Či už omylom a nevedomky, napríklad ako rôzne satanistické kulty, ktoré vzývajú všetko možné, ale občas sa im nechtiac aj niečo podarí, alebo mágovia, ktorí sa tým zaoberajú vedome a vedia presne, kam tú trhlinu otvárajú a čo takýmto prienikom chcú docieliť. A tu závisí od toho, za ktorý tím kopú. Každý hrá za svoje farby a každý sem pozve sily, ktoré posilnia na Zemi vplyv ich domovského sveta. Pre koho to bude dobré a pre koho zlé, je vždy uhol pohľadu. Niekto sa bude tešiť a niekto nie, ako vždy.

3. Ďalšou možnosťou je otvorenie dimenznej brány. Toto je v podstate rovnaký efekt, ako predchádzajúca možnosť, ale z opačného konca, teda svet paralely dokáže pootvoriť dvierka smerom sem. A to bývajú oveľa razantnejšie prieniky, než keď sa to robí opačne. Doslova by sa to dalo prirovnať k trhline a bráne. Ak sa už niektorému svetu podarí otvoriť priamu bránu, je to vždy problém, pretože tak či onak, rovnováha bude výrazne narušená. Trhliny nie sú väčšinou tiež nič pozitívne a ak sa dá, treba im zabrániť, ak sú mierené do svetov, ktoré by tu chceli rozpútať vojny a podobne, ale dá sa to brať ešte plus mínus ako jemné otrasy, zatiaľ čo priame otvorenie brány môže znamenať silné zemetrasenie. Nie hneď, nie zo dňa na deň, ale postupne. Dostane sa sem vplyv, sila, energia, bytosť, čokoľvek a potom to už ani boh nezastaví.

Za týmto účelom sú po svete rôzne rozmiestnení strážcovia, ktorí v záujme zachovania rovnováhy dokážu na tieto udalosti reagovať. Deje sa to väčšinou tak, že strážca sa buď narodí priamo plus mínus v blízkosti daného slabého miesta, kadiaľ je potenciál prieniku, respektíve sa už prienik v minulosti udial, alebo ho to tam proste pritiahne. Ak sa takáto brána začne otvárať, tak strážca môže žiť svoj bežný fyzický život a trebárs s mágiou nemusí mať vôbec nič spoločné, ale v jednom momente proste vstane, doslova ho to pritiahne na dané miesto a presne bude vedieť, čo má robiť. Do určitej miery všetky silné bytosti inkarnované do fyzickej roviny túto rovnováhu zabezpečujú už len tým, že sú. Vyžarujú, pôsobia svojou silou do éteru a tým sťažujú takéto prieniky. Strážcu to môže takto pritiahnuť na určité miesto aj v momentoch, kedy napríklad len hrozí prienik v danom oslabenom mieste, alebo keď niekto otvára trhlinu. Vnútro strážcu zareaguje rovnako, vyhodnotí to ako ohrozenie, narušenie a bude cítiť nutkanie to riešiť. Vtedy je najlepšie nechať sa tým vnútrom viesť, pretože logika to môže zhaltovať a to by mohlo znamenať problémy. Niekedy to volanie môže byť slabšie, napríklad vplyvom spomínaného tlaku na bublinu, kedy vlastne presne nie je jasné, čo sa deje, ale niečo nie je dobre. Vtedy sa ťažko strážca niekam konkrétne vyberie, alebo niečo konkrétne urobí, pretože skrátka nemá čo. Ale ak ide o priamy prienik – či už trhlinu alebo dimenznú bránu, tak bude presne vedieť, kam ísť. A či tam len bude stáť a cez neho sa určité sily vyrovnajú, alebo bude vedome pracovať, to už závisí od úrovne jeho rozvoja. Niekedy to totiž môže byť aj civil, ktorý si z toho zvláštneho výletu nebude pamätať dokopy nič. Alebo to bude mág, ktorý bude síce na začiatku svojej aktívnej cesty na poli mágie, ale zrazu sa v ňom pohnú veci, o ktorých ani netušil. Alebo to bude mág profesionál, ktorý už pár takýchto výletov absolvoval. Vo všeobecnosti sa však brány neotvárajú ako na bežiacom páse. Trhliny môžu byť častejšie, aj keď ani to nie je úplne jednoduchá záležitosť, ale brány sú zriedkavejšie, preto je aj ťažko človeka na niečo takéto pripraviť, nedá sa to len tak nasimulovať a kto to má pochopiť, ten to pochopí a bude presne vedieť, čo a ako.

4. A potom tu máme tie spomínané tlaky na bublinu, či membránu. Ak si predstavíme, že fyzický svet od svetov paralely oddeľuje akási blana, alebo závoj, či bublina, bude to možno ľahšie uchopiteľné. Keď sa niečo deje na úrovni paralely, vnímavejší jedinci tu vo fyzickej rovine to môžu zachytávať. Ešte to nemusí znamenať priame ohrozenie, či nejaký priamy prienik do našej reality, ale niečo sa proste vo svetoch paralely deje, niečo silnie, niečo slabne, môže to byť chvíľkové, jednodňové alebo dlhšie trvajúce. Skrátka bude možné cítiť nejaký pohyb, zmenu. Zareagovať na to môžu ľudia rôzne, niekto môže mať zlé sny, v niekom sa bezdôvodne aktivuje vnútorná sila, niekto bude podráždený a nervózny. To už je na každom mágovi tohto typu, aby si toto časom dokázal v sebe zaknihovať, ako jeho vnímanie na tieto podnety reaguje. Avšak znovu to závisí od toho, nakoľko je daný jedinec na tomto poli zdatný a skúsený. Pretože je veľmi ľahké uletieť, hlavne v úvodoch a začať aj obyčajný atmosférický tlak pripisovať vplyvom paralely. Na druhej strane ak to človek v sebe úplne zablokuje, že je to celé nezmysel, môže sa v ňom zahasiť niečo, čo bolo z určitých dôvodov veľmi dôležité. Preto s takýmito vnemami treba narábať citlivo.

—

Takéto vplyvy môžu byť rôzne, takpovediac na rôznych frekvenciách. Ak by sme mali charakteristickú vzorku rôznych jedincov, z ktorých všetci dokážu tieto vplyvy vnímať a správne vyhodnocovať (takže si môžeme odmyslieť bludy a omyly), mohli by sme pozorovať určité zákonitosti. Napríklad na určitý vplyv zareagujú dvaja ľudia a ostatní budú úplne v pohode a nebudú vnímať vôbec nič. To neznamená, že sa nič nedialo, ale že proste to išlo frekvenčne mimo nich, jednoducho ich to netrafilo, zatiaľ čo tých dvoch áno. Samozrejme je možné, že skúsený mág dokáže toto svoje pole vnímania časom rozširovať a ak dostane takéto „hlásenie“, vie sa vysunúť mimo svoje štandardné frekvenčné vnímanie a pozrieť sa aj širším pohľadom. Opäť ale treba mať na pamäti efekt davovej psychózy, pretože ak ukážem do rohu tmavej miestnosti a začnem rozprávať, aké strašné strašidlo sa tam zhmotňuje, tak minimálne 6 z 10 ľudí ho tam reálne začne vidieť už len pod vplyvom psychiky a empatie. Ideálny stav veci, ktorý by sme chceli dosiahnuť, je v tomto smere dosť problém, pokiaľ sú ľudia ľuďmi. Stále totiž u mnohých musíme zápasiť s predsudkami, úletmi, egom, snahou byť zaujímavý a podobne a tak aj jedinec, ktorý môže mať na tieto vnemy dobré predpoklady, je nepoužiteľný, ak nemá zvládnutého seba samého a zmapované svoje vnútorné reakcie.

Ak má byť jedinec tohto typu použiteľný, musí sa naučiť vyhodnotiť, kedy je to spomínaný „tlak na bublinu“ (s ktorým pri všetkej snahe nemáme čo urobiť, pretože skrátka ešte nie je čo riešiť a do úrovne svetov paralely asi ťažko len tak z fyzickej roviny z našej strany bubliny zasiahneme tak, aby sme nejaký pohyb síl tam ovplyvnili), a kedy je to priamy prienik, ktorý skutočne treba riešiť. V princípe ale pokiaľ strážca aj zachytí priamy prienik, tak ho zachytil preto, že buď je s daným miestom spojený a má to riešiť práve on, alebo preto, že bol práve na blízku daného prieniku. V oboch prípadoch je to ale ten istý scenár – ak to strážca zachytil, zrejme má to riešiť a spadá to do jeho jurisdikcie.

Na to je však potrebné mať viac podobne ladených ľudí, ktorí dokážu jednoznačne odlišovať osobné animozity od reálnych vnemov, inak je výpovedná hodnota takéhoto porovnávania nulová. Základom je vedieť odlíšiť, kedy sa to týka človeka osobne a kedy je to „niečo v éteri“. Pretože vnem, kedy je človek na nejakej osudovej križovatke, prípadne ho čaká nejaký problém na jeho vlastnej ceste, sa môže občas ľahko zameniť so zlým pocitom, že niečo sa deje niekde v éteri. Ak je jedinec dostatočne pozorný, dokáže tieto vplyvy rozlíšiť, majú totiž inú príchuť. Avšak u niektorých jedincov, ktorí dajme tomu ešte nemajú úplne zmapovaný a rozvinutý tento šiesty zmysel, je možné pracovať aj inak – napríklad ak odpozorujeme, že traja jedinci reagujú na určitý typ zmien v tom istom čase, pritom jeden z nich vie toto už aj rozlišovať, ale dvaja nie, tak niekedy stačí, aby tí dvaja len dokázali jednoznačne a jasne odpovedať na otázku, či sa v nich niečo pohlo, zaplo a aby do toho neplietli to, čo tam nepatrí. Časom sa takto naučia jednak tie vnemy rozlišovať a jednak môžu byť platnou súčasťou kontrolnej skupiny aj v čase, kedy ešte nie sú v tomto smere úplne doma.

Tagy: čierna mágia, Mágia