Človek má aj pri práci s mágiou niekedy chuť ako sa povie „hodiť flintu do žita“, alebo má syndróm vyhorenia.
Často sa však stáva, že sa pripojí k inému myšlienkovému prúdu a tým nechá to pôvodné za sebou.

Ak ide človek pracovať s mágiou, je dobré, ak si od samého začiatku plne uvedomuje a vie, čo chce robiť a čo tým chce dosiahnuť. Ja osobne poznám napríklad aj také situácie, keď adept v polovici cesty dostal strach, že bude jeho duša tzv. „zatratená“.

V praxi to znamená, že buď bol ovplyvnený iným myšlienkovým prúdom, ktorý mu vnukol ideu, že koná ohavnosti, za ktoré bude potrestaný, alebo sa stretol s niečím silným, čoho sa zľakol. Takto je teraz z neho polovičný mág, lebo je jednou nohou tu a druhou akoby na druhom brehu. A kým sa prvá polka trasie v strachu o svoju dušu, tá druhá ostala v rovine pôvodnej, alebo na ceste za niečím úplne novým. Dosť nepríjemná situácia, ktorá sa uzavrie tým, že človek ustrnie vo svojom vývoji a do konca života potom balansuje medzi dvoma pólmi.
Ak má šťastie, nie je to žiak-samotár, ale má učiteľa, ktorému sa zdôverí. V takom prípade to často aj rozchodí a pochopí nepochopené, ako aj svoje chyby a môže ísť opäť ďalej podľa svojej vlastnej vôle.

Ako hovorieva Ašarat, straty sú pri tomto vždy vysoké, čiže všetci môžu byť “povolaní a iba niekto je vyvolený”.

Týmto nekompromisným úvodom chcem aj poukázať aj na to, akú silnú úlohu hrá psychika vo vývoji mága. Na jeho ceste je veľa rušivých vplyvov, ktoré musí prekonať a dokázať sa im vyhnúť, aby sa nedostal do slepej uličky. Nie každý má skutočné predpoklady na to, aby mohol kráčať touto cestou a vykonávať túto prácu.
V princípe ide aj o prenos informácií, ktoré si z generácie na generáciu odovzdávali členovia uzavretého kruhu spoločenstva, aby učenie nezaniklo a keď sa opäť reinkarnujú, aby sa vedomosti zachovali a mal ich kto podať ďalej a učiť ich. Je to aj určité kultúrne dedičstvo, ktoré má charakter sily a poznania. Že sa to občas nepodarí, respektíve to niečo prekazí, je záležitosť toho, že človek je tvor omylný a nedokonalý.

Ďalej človeku do hry môžu vstúpiť problémy charakteru osobného, t. j. napr. rodina a práca. Ak tieto problémy zaberú všetku jeho energiu a čas, môže nastať stagnácia, alebo v horšom prípade úplne zanevrie na mágiu. Možno bude z toho znechutený, pretože mu toto učenie jeho život nijako neuľahčuje.

Nikto netvrdí, že vám mágia prinesie blaženosť a pokoj v živote, skôr naopak, preverí vašu kondíciu a pripravenosť. Áno, uvedomujem si aj to, že je pár šéfov siekt, ktorí si žijú v nadštandarde na úkor iných. Toto si však nezamieňajte z učením skutočnej mágie a jej využitím. Zmanipulovanie ľudí a ich náboženského cítenia nemá nič spoločné s mágiou. A tiež učenie satanistov nie je určite učením mága a mágie.
Zatiaľ opisujem veci tak, že mnoho ľudí sa touto cestou asi ani nepustí, lebo sa opýta, “načo mi je vlastne dobrá celá mágia”? “Nie je jednoduchšie žiť život obyčajného človeka”?

Áno, je to jednoduchšie, aj ľahšie. Odžijete si svoje, umriete a kolobeh ide ďalej. Ale komu nestačí len prežiť relatívne bežný život a hľadá duchovné aspekty existencie v mágii, ten sa musí pripraviť na tvrdý výcvik. Je totiž niečo úplne iné robiť liečiteľstvo a ľahkú ezoteriku, a robiť mágiu, aj keď v prvotnej fáze sú tu určité prepojenia.

Tu sa dostávam k ďalšej prekážke, a to je postavenie mága v dnešnej spoločnosti.
K mágií sa už dnes dá dostať prostredníctvom nových technológií ďaleko jednoduchšie ako kedysi a tým teda vedieť aj spoznať správny pojem slova mágia.
Ďalej k tomu prispieva aj čoraz väčšia otvorenosť spoločenstiev než v minulosti a trendom je, že toto otváranie ďalej narastá, no aj tak tu stále pretrváva nedôvera a predsudky spoločnosti voči mágom.
Je to samozrejme často aj tým, že dnes sa za mága môže prehlásiť prakticky slobodne ktokoľvek. A to, či už reálne niečo ovláda, alebo to robí len ako podvodník, ale to je už iná otázka.

Ja si osobne myslím, že pravé jadro mágie bolo a aj do budúca zatiaľ musí byť istým spôsobom utajené. A to paradoxne z hľadiska bezpečnosti aj pred zneužitím niektorými nezodpovednými jednotlivcami voči širšej verejnosti.
Súčasne sa utajovaním a učením vybraných jedincov chránia aj učenia a členovia praktizujúci mágiu, pretože jednoducho každá moc, či už štátna, politická, či cirkevná, neznesie silu a vedomosť, ktorá jej bude konkurovať. Preto môže mať jedinec tendenciu buď mágiu ako takú využiť vo svoj prospech, alebo ju úplne potlačiť.

Veľa mágov sa už dalo aj do služieb svetskej moci, ale aj náboženstva. Priniesli tam informácie, ktoré sú predmetom výskumu a dúfajme, že nebudú zneužité práve proti nim samým.
Ľudstvo snáď bude postupne dozrievať a správne využívať niektoré poznatky.

Treba mať však na pamäti, že je tu v istom bode jasné a zásadné „tabu“, ktoré nie je určené pre bežného smrteľníka.

Tagy: čierna mágia, Mágia, magická prax, škola mágie, výučba mágie