Na mojej stránke www.asarat.sk v časti O mne, uvádzam aj vetu: „Veľký mág musí najskôr poznať staré do hĺbky – a až potom môže vstúpiť do priestoru nového.“Je to myšlienka, ktorá vo mne dozrievala dlhé roky a považujem ju za dôležitú nielen pre mňa osobne, ale aj pre všetkých, ktorí kráčajú cestou mágie. Práve preto sa k nej chcem vrátiť a rozvinúť ju v tomto príspevku.

Každý, kto sa vydá na cestu mágie, sa skôr či neskôr stretne s touto pravdou. Je lákavé hneď túžiť po nových poznatkoch, po vlastných objavoch a originálnych cestách. No tajomstvo veľkého mága nespočíva v rýchlosti, ale v hĺbke. To, čo nazývame „novým priestorom“, nie je možné otvoriť bez zakorenenia v starom.

Staré ako koreň, nový priestor ako plod

Mágia nikdy nezačína „od nuly“. Každý, kto vstúpi na cestu, nadväzuje na prácu tých, ktorí tu boli pred ním. V Anách sme si túto pravdu uvedomovali vždy: novic, ktorý chcel napredovať, sa musel najskôr ponoriť do poznania predkov, naučiť sa reč symbolov, chápať archetypy, poznať rituály a ich vnútorný význam.

Staré je koreňom, bez ktorého by nebolo plodu. Koreň nie je vidieť, je ukrytý, ale dáva život všetkému, čo rastie nad zemou. Rovnako je to so starými textami, s tradíciami a učením, ktoré nám zanechali majstri. Mladý mág, ktorý ich poctivo prijíma, v skutočnosti zakoreňuje seba samého – a pripravuje sa na to, aby jeho vlastné dielo raz prinieslo plod.

Nebezpečenstvo preskakovania

V Selekcii sme už viackrát videli, že niektorí noví žiaci chcú preskočiť kroky, hľadajú „nové“ bez toho, aby poznali „staré“. Chcú tvoriť rituály, no nerozumejú ešte základným zákonom. Chcú vstupovať do paralelných svetov, ale nepoznajú ani mapu vlastnej duše.

Takéto preskakovanie je nebezpečné. Je to ako keby niekto chcel písať knihu bez toho, aby sa naučil abecedu.
Slová, ktoré napíše, budú prázdne a nezrozumiteľné. V mágii to môže byť ešte horšie – sily, ktoré vyvolá, mu nemusia byť naklonené, pretože nepozná kľúče k ich pochopeniu.

Práve preto v našich spoločenstvách vždy platilo pravidlo: učenie krok za krokom, od jednoduchého k hlbšiemu, od starého k novému.

Symbolický príklad

Predstav si, že stojíš pred bránou chrámu. Táto brána je zdobená starými symbolmi, ktorým zatiaľ nerozumieš.
Ak vojdeš bez poznania, chrám ostane pre teba tmavý a prázdny. Ak sa však zastavíš, naučíš sa rozumieť tým symbolom, brána sa stane kľúčom a chrám sa pred tebou rozžiari.

Takto to funguje v mágii. Staré symboly a tradície sú kľúčmi. Nový priestor je chrámom, ktorý sa otvorí iba tomu, kto dokáže čítať znaky na bráne.

Nové ako priestor

Keď mág naozaj spozná staré, vtedy začína cítiť, ako sa pred ním otvárajú nové priestory.
Nové však neprichádza ako „náhrada“ starého, ale ako jeho pokračovanie. To, čo objavíme, je vždy zakorenené v tom, čo tu bolo.

V Anách i v Selekcii vznikali nové rituály, nové spôsoby práce s energiami, nové cesty do paralelných realít.
Nikdy to však nebol výmysel – vždy to bolo postavené na pevnom základe starého.
Práve preto tieto cesty obstáli v skúške času.

Historické príklady

V Anách sme mali starý rituál, pri ktorom sa pracovalo so štyrmi sviecami postavenými do kruhu.
Tento rituál sa používal na očistu a ochranu. Keď však do spoločenstva prišli nové energie, začali sme ho rozvíjať: pribudli kamene položené medzi sviece a mantra, ktorá posúvala očistu aj do jemnejších paralelných vrstiev.
Nové nevzniklo od nuly – vyrástlo zo starého, ktoré sa prehĺbilo.

Podobne v Selekcii, keď kolegyňa Veľkňažná Vhiolynta začala pracovať s runami, nevznikol rituál
„z ničoho“.
Najskôr sa učili základné runové znaky, ich archetypálny význam a staré spôsoby použitia.
Až keď ich členovia poznali, mohli z nich vytvoriť nové kombinácie, nové rituály a modifikácie podľa potrieb.  
Runy sa tak nestali hrou, ale živým pokračovaním tradície.

Tieto príklady ukazujú, že nové nikdy nesmie byť odtrhnuté od koreňa. Staré je základ, ktorý dáva sile nového stabilitu a zmysel.

Syntéza – most medzi svetmi

Veľký mág nestojí iba v minulosti, ani iba v budúcnosti. Je mostom, ktorý spája. Je ako chrámový stĺp, ktorý drží strechu, aby chrám mohol stáť pevne.

Anách je pre nás starým základom, Selekcia je novým priestorom. Ale obe sú prepojené, tvoria jeden celok.
Bez Anách by Selekcia nebola, bez Selekcie by Anách nemohlo pokračovať. Takto aj každý mág musí byť mostom – spájať tradíciu so svojou tvorbou.

Praktická výzva pre členov Selekcie

Preto, aby ste túto myšlienku žili v praxi, odporúčam každému členovi:

• Čítajte staré texty – nielen raz, ale opakovane. Každé čítanie vám odkryje ďalšiu vrstvu významu.
  (O tom sa už mnoho kolegov presvedčilo a dosvedčili mi to.)
• Zapisujte svoje skúsenosti – veďte si denník mága, kam vkladáte nielen svoje pocity, ale aj výsledky rituálov, sny a vhľady. (Na to ste dostali tie zápisníky so znakom Selekcie.)
• Spojujte staré s vlastným životom – ak študujete runy, techniky z knihy mágie alebo archetypy, skúste ich uplatniť v bežných situáciách, aby sa stali vašou prirodzenou rečou.
• Cvičte trpezlivosť – nenáhlite sa k novým veciam, kým staré neprejdú cez vašu dušu. Skutočné nové príde samo, ako prirodzené pokračovanie.
• Vnímajte kontinuitu – uvedomujte si, že ste súčasťou línie Anách a Selekcie. To, čo sa učíte, pred vami žili iní, a to, čo vytvoríte, zostane pre ďalších po vás.

Rozvrstvenie podľa hierarchických stupňov

• HS1 (Nový člen) – „Poznať staré“ znamená naučiť sa zákony Selekcie a rešpektovať pravidlá spoločenstva.
  „Nové“ je prvý dotyk s energiou a pocit, že patríš do dlhej línie mágov.
• HS2 (Člen) – „Staré“ je štúdium základných textov, poznanie symbolov a archetypov.
  „Nové“ je schopnosť začať chápať ich súvislosti v praktických cvičeniach.
• HS3 (Čakateľ na majstra) – „Staré“ je prehĺbenie disciplíny, práca s rituálmi, skúmanie vlastnej duše.
  „Nové“ je začiatok samostatného hľadania a tvorby jednoduchých cvičení.
• HS4 Majster) – „Staré“ je schopnosť odovzdávať učenie mladším. „Nové“ je vytváranie prvých vlastných prác, ktoré rozširujú poznanie.
• HS5 (Majster Nižšieho Rádu) – „Staré“ je úplná znalosť základného učenia Selekcie.
  „Nové“ je aktívna tvorba Tieňa s vedomím zodpovednosti.
• HS6 (Majster Vyššieho Rádu) – „Staré“ je múdrosť vedenia a skúsenosť s dlhoročnou praxou. „Nové“ je schopnosť hľadať neprebádané cesty a viesť ostatných.
• HS7 (Veľmajster) – „Staré“ je nosná opora línie, uchovávanie pamäti spoločenstva.
  „Nové“ je otváranie nových ciest, ktoré môžu ovplyvniť celé spoločenstvo.
• HS8 (Kňaz) – „Staré“ je zasvätenie do archetypov a démonológie.
  „Nové“ je práca s paralelnými svetmi a schopnosť vplývať na kolektívne energie.
• HS9 (Veľkňaz) – „Staré“ je úplná kontinuita s Anách a všetkými predchodcami.
  „Nové“ je vedenie spoločenstva a odovzdanie kľúčov ďalšej generácii, aby línia mágov pokračovala.

Záver

Veľký mág musí najskôr poznať staré do hĺbky – a až potom môže vstúpiť do priestoru nového.

Táto veta nie je len pekná myšlienka, ale zákon mágie. Kto ju pochopí, vie, že staré a nové nie sú v rozpore, ale v spojení. A kto ju žije, ten sa stáva skutočným pokračovateľom línie – či už v Anách, alebo v Selekcii.

PS – osobné slovo

Chcem sa s vami podeliť aj o osobnú skúsenosť. Počas rokov som vytváral nové magické techniky, nové spôsoby práce s energiami, nové rituály a cesty. Ale aj keď boli nové, v hĺbke svojej duše som sa vždy opieral o poznanie, ktoré som dostal ako mladý – od učiteľov, od tradície Anách, z textov a skúseností, ktoré predo mnou uchovali moji predchodcovia. To staré vo mne tvorilo koreň, na ktorý som sa vždy spoliehal. Dostal som pevný základ, vďaka ktorému som vedel prinášať nové magické techniky.

A viem, že nie všetko z môjho nového učenia má vždy pôvodný základ. Niektoré veci, ktoré som priniesol, vyrástli z mojich vlastných skúseností, z prechádzania paralelnými priestormi, zo stretnutí s bytosťami a silami, ktoré predo mnou nikto nepopísal. Vtedy som si uvedomoval, že aj keď to nemá oporu v starom, stáva sa to základom pre budúce generácie.

Keď som začal učiť, môj učiteľ ma varoval, aby som pred žiakmi niektoré techniky nerobil – aby som ich neohrozil.
No ja som razil opačnú cestu. Vždy, keď som mal odskúšanú vec a vedel som, že funguje, prizval som ich k sebe, aby ma videli priamo pri práci a učili sa z toho. Áno, riskoval som, ale uvedomoval som si, že sú to budúci mágovia. Nebezpečenstvo im musí prirásť k srdcu, musia si naň zvyknúť a naučiť sa ovládnuť strach. Inak by sa nikdy nenaučili pracovať s reálnymi silami a zostali by len kaviarenskými mágmi – teoretikmi. Ja som však chcel vychovať a aj som vychoval praktických mágov.

To, čo som vytvoril, má byť pre mojich nasledovníkov pevným kameňom, na ktorom môžu ďalej stavať.
Nech moje nové učenie a techniky mágie slúžia im ako „staré“, aby aj oni mohli raz postúpiť ďalej a otvoriť nové priestory. Tak sa udrží kontinuita – staré v novom a nové ako budúce staré pre tých, ktorí prídu po nás.