…každý si žije svoj život tak, ako vie a každý má vždy niečo v živote, čo musí riešiť… Veľa krát počujem aj sama hovorím, že nie je dosť času na veci, ktoré nás zaujímajú po pracovnom dni a ono to tak aj je lebo čistý čas, ktorý ostane po práci je malá časť z celodennej driny a človek je unavený a vyšťavený už večer…víkendy sú ale zázrakom týždňov a ako keby stvorené na to, aby sme sa učili a rástli a dobehli čo to z týždňa…ak, pravdaže nie sú ešte deti a rodina lebo vtedy je ešte menej času na vlastný vývoj a učenie, čítanie … ale vtedy sa učíme zase od svojich milovaných a to je taktiež potrebné … Je to vlastne tak zlé a sme naozaj len lenivý, že nemáme čas?
Niekto raz povedal : ” Život je iba miska s bobuľovinami, takže sa uzdrav a len sa na tom celom schuti zasmej! ” 😀 Mám tuto vetu na pohľadnici a danú misku drží kreslená myš v šatách … Takže, nie je to celé zlé čo robíme lebo žijeme vlastné životy a to, ako ich prežijeme je väčšinou na nás samých, takže keď citujem vetu z knihy od Harper Leeovej – To Kill a Mocking Bird ”
Nikdy naozaj nepochopíš nijakého človeka, kým nebudeš stáť v jeho topánkach a nepoprechádzaš sa v nich.”, tak to vyjadrí to, že každý má svoj údel a každý sa učí alebo aj nie zo svojho života, lebo preto sme tu, aby sme žili v danej chvíli a nezabudli na to, že sme tu len návštevníkmi a naozajstný zázrak nám stvorila príroda a my sme tu hostia, ktorí sa majú naučiť čo najviac a zažiť čo najviac aby sme odišli plný zážitkov a vedomostí z tohto sveta, lebo len to čo máme v sebe len to zoberieme späť tam, skade sme možno prišli.

Prežiť život, pochopiť súvislosti, naučiť sa čo najviac a sem tam sa poprechádzať aj v topánkach iných ľudí pred tým, ako ich posudzujeme… 🙂