Cestovateľ uvažoval nad tým, čo spôsobilo chaos. Potreboval to vedieť, aby sa mohol opäť vrátiť späť s poznaním právd v čo verili tí, čo majoritne žili v druhu kultúry kam mal mať najnovšie namierenú svoju misiu.
Je v tom to čo vytvorili ako svoje nové poznanie títo noví ľudia vo svojej novej viere? Alebo sa stalo niečo iné, čo spôsobilo problémy? V čom a kde väzí odpoveď? Potom ho napadla iná myšlienka. Kto a prečo im cestou ich nového spasiteľa poskytol uvedenú vieru, keď pravda väzí v inom? Veď bolo mnoho náboženstiev ktoré im boli poskytnuté, aby sa mali o čo oprieť a pritom slúžili im. Ako mohlo dôjsť ku zmenám, že si vytvorili nové dve nosné náboženstvá a prežívali len tu a tam niektoré staré ktoré pre nich zabezpečili oni.
A to predtým ešte Pandora matka Pandoríny už len za počala chaos svojím počinom hoc ľudia sa nikdy nedozvedia čo to bolo a vytvorili si ilúziu nejakej skrinky. Prečo aj ona uvoľnila chaos tam kde bola rovnováha síl svetov?
Aký zvláštny druh sú títo ľudia a predsa sú tak potrebný pre ich život pretože vytvárali pre nich energiu, aby sami mohli žiť.
Čo to vlastne vo svojom písme píšu? Musím to vedieť aspoň niečo aby som vedel čo za ilúzia ich to vedie a kam a ako aj presne vedieť kto je to koho zvú Bohom.
Preto sa napojil na domček v ktorom sedeli Pandorína i ten koho pomenovala Otec Tholabah. Chvíľku sa započúval do ich debaty a potom nikým nerušený a neznateľný sa rozhodol v uvedenej knihe nájsť pasáže ktoré sa týkajú jeho myšlienok. Poznatky okamžite začal si prekladať do svojich úvah i s odpoveďami sám pre seba.

I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.
Prečo by mal zomrieť, ak mu tvrdí o svojej milosti? Prečo? Aha nevedomosť áno toto tu bude obmedzené myslenie tých, ktorým odobrali šancu myslieť a konať hoc im tvrdí, že im ponechal slobodnú vôľu. Čo to je teda slobodný, či otrok? Alebo oklamaný otrok, ale prečo ho klamať?

No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene:
„Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“
Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: „Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“
Had? Jeden s potomkov druhu, ktorý ani nežil v oblasti a predsa ho tam preniesol? Ale kto a prečo ho naviedol na toto nelogické konanie?

Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“
Dobro a zlo? Nové slová ktoré tím čo majú tak obmedzené možnosti poznania predsa nič nehovoria… .

A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol.
I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.
I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“
On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl.“
Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“
Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“
Zaujímavá rozmluva avšak mne neodhaľuje podstatu toho kto toto zapríčinil? Ako a prečo sa rozhodol dvoch z nich presvedčiť, že sú jediný v tom svete? A ako ich presvedčí, že sa ničoho, čo sa ďalej v ich viere bude písať nedopustili, keď prvé generácie splodili synov? A hneď v úvode začali produkovať energiu tým, že ich naviedol aby jeden toho druhého zabil.
A skade akože mal proti pól na rozmnoženie?
Jednoznačne im obmedzil myslenie, ale zanechal milióny rokov toho času tam aby zakryl stopy po sebe a stratil sa v čase a svoje rozhodnutie o tomto náboženstve im zvestoval skrze jedného z nich. Dokonca ich presvedčil o tom, že je niekto kto bol jeho dielom a otočil sa proti nemu. No možno v tejto časti neklamal.
Vojna sa tu odohrala, ale bola iná a zrejme teda je jedným z nás a upravil informácie, ktoré potom použil pre tých, ktorých určil na vytvorenie nových náboženstiev.
Rozdelil to do etáp po časových dlhých odstupoch a nikomu z nich sa nezjavil takže tadeto cesta asi nepovedie hoc by som sa vrátil v čase.

Jeho úvahy ešte pokračovali a keď skončil vedel dosť. Potom sa zameral na dvojicu: Pandorínu a jej spoločníka.
Zaujalo ho to prečo práve s ňou komunikuje, keď na to nebol dôvod. Že by to bol ten koho hľadá?

Tagy: Pandorína