Momenty bezprostredne pred smrťou majú svoje špecifiká. Často môžeme zrakom, alebo hmatom pozorovať zreteľné zmeny. Niekedy prichádza kóma a tiež momenty kľudu a pokoja.
Smrť má rôzne podoby, kým niektorí ľudia odídu z tohto sveta za pár minút, iní, naopak útrpne čakajú, že bude pre nich smrť vykúpením od mučivých bolestí.
Najťažšia kríza v živote je konfrontácia so smrťou. Ako vlastne toto umieranie skúmať, keď práve o ňom je takmer nemožné nejaké informácie získať?

Zhrniem príznaky blížiacej sa smrti:
– apetít sa vytráca (začína prijímať čoraz menej stravy a znižuje sa aj potreba piť tekutiny. Pár dní pred smrťou môže prestať jesť úplne, tým ustupuje aj vylučovanie). Nízky príjem potravy a tekutín môže umierajúcim niekedy spôsobovať stavy, že opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne, majú halucinácie, zmätok a bolesť (mozog je naďalej aktívny, no napriek tomu môže dôjsť k zmätenosti)
– spánku je čoraz viac (približne dva až tri mesiace pred smrťou začne človek tráviť omnoho menej času pri plnom vedomí. Nedostatok bdelosti je spôsobený slabnúcim metabolizmom)
– ústa pootvorené, otvorené
– pleť zomierajúceho je bledá, biela, sinavá, alebo žltastá. Oči sú zvyčajne s neprítomným, skleným výrazom a nereagujú vždy na okolie, zorničky reagujú čoraz menej na pôsobenie svetla. Končatiny môžu byť na dotyk studené, alebo horúce a nechty dostanú modrastý odtieň – dôvodom je slabá cirkulácia srdca, činnosť sa spomaľuje. Zomierajúcim sa často vytvorí opuch (edém), ktorý je spôsobený hromadením tekutín, na pokožke sa tvoria na dotyk teplé, alebo studené lepkavé škvrny. Tieto príznaky pôsobia desivo, no ide o prirodzené reakcie na spomalenie činnosti hlavných orgánov. Spodná strana tela, nohy, kolená a ruky sa sfarbujú do tmava.
– mení sa frekvencia a hĺbka dychu – dýchanie môže byť hlučné, niekedy ako keby umierajúci lapal po dychu. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov, či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. Pred smrťou sa objavuje aj stav sprevádzaný hlasnými dychmi, potom čas bez dychov.
– zmenia sa základné životné funkcie (krvný tlak klesá, tep slabne a mení sa aj spôsob dýchania. Plytké dýchanie môže striedať lapanie po dychu, ale aj niekoľko sekundové až minútové pauzy bez dýchania. Značí to zmeny v krvnom obehu)
– umierajúci sa stáva nezúčastneným a nereaguje už na svoje okolie
– po zástave srdca sa časť mozgu, ktorá je zodpovedná za myslenie spomalí a otupí. Mozgové bunky však môžu fungovať ešte aj hodiny po smrti. Prístroje naznačujú, že posledný pohyb srd-ca vyšle do mozgu ešte 50% krvi, ktorá je potrebná na jeho správne fungovanie, no a tieto percentá stačia na to, aby bol mozog aktívny a zachytával okolité vnemy. No keď krv nabitá kyslíkom a živinami sa už nedostáva do mozgu, mozog prestáva pracovať, človek taktiež nie je schopný sám dýchať a srdce mu samo nepracuje, nastáva smrť.
– keď nastane smrť (v posledných hodinách je dobré na umierajúceho rozprávať aj v prípade, že na pohľad nie je pri vedomí a orgány zlyhávajú, dochádza k zlyhaniu niektorého životne dôležitého systému kardiovaskulárneho, dýchacieho, centrálneho nervového atď.. Zvyčajne umierajúci stále počuje a vníma dianie okolo seba. Ak chýba pulz, zastaví sa dýchanie, oči sú uprené na jeden bod, je to ďalší príznak blížiacej sa smrti. Najskôr prichádzame o energiu – vo všeobecnosti už pár sekúnd po smrti sa z tela uvoľňuje prebytočná energia, utlmuje sa mozgová energia a z tela uniká kyslík. Mozog prestane produkovať hormóny regulujúce rôzne telesné funkcie, čo trvá niekoľko minút. V závere kvôli chýbajúcemu svalovému napätiu môže dôjsť k uvoľneniu zvieračov.).
– ešte je jeden stav, kedy zomierajúci nereaguje na nič, alebo hlboko spí, náhle sa však prebudí, niekedy sedí, pozerá po okolí a rozpráva. Je to neočakávané a pre rodinu šokujúce, no zároveň sa z toho tešia, že dotyčný je späť. Takáto situácia sa môže udiať asi dva, či tri dni pred smrťou. Umierajúci môže byť často aj náhle rozrušený, môže ísť o reakciu na lieky, alebo aj strach. V tomto prípade je vhodné byť nablízku, často stačí iba pohladenie a milé slovo.

Tieto fázy sú len veľmi hrubou orientáciou. V priebehu umierania môžu niektoré stupne úplne chýbať, alebo ich poradie môže byť zmenené. Už ukončené fázy sa môžu objaviť znovu. Samotný priebeh býva určený najmä druhom ochorenia (už spomínané somatické poškodenia, ktoré podmieňujú iné spôsoby správania a vedú napríklad k depresívnym stavom, naopak isté psychické postoje umierajúcich môžu aspoň v určitom rozsahu ovplyvňovať ich telesné chradnutie).

To, čo niekedy považujeme za posledný výdych, môže byť ešte dokonané jedným, alebo dvomi nádychmi, vdychmi v dlhšom intervale. Bez ohľadu na to, či bol človek so svojím umieraním vyrovnaný, alebo nie, často prichádza pred smrťou okamih, v ktorom nachádza pokoj. Je to zmena, ktorú si nevieme vysvetliť, len ju tušíme z tváre zosnulého. Je to premena, ktorá prítomných pozdvihne nad všetok prežitý strach a povedia si „ umieral spokojný a zmierený“. Pri študovaní Ašaratovej Knihy mágie som pochopila, že tento vyrovnaný výraz sa rozhostí na tvári až pri príchode sily smrti a je zreteľný až dodatočne, z kľudného výrazu, ba dokonca niekedy i úsmevu zosnulého.

Pokračovanie nabudúce