Mágia nie je iba súborom rituálov, symbolov a zaklínadiel, ako si ju často predstavuje verejnosť.
V skutočnosti je to učiteľ vnútornej disciplíny, ktorý mága vedie k ovládnutiu mysle, k mlčaniu a k vedomému usmerňovaniu energie. Každý, kto vstupuje na magickú cestu, skôr či neskôr pochopí, že jej podstatou nie je sila nad svetom, ale majstrovstvo nad sebou samým.

Mágia je pre mnohých záhadou. Niekto v nej vidí cestu k moci, iný formu duchovného poznania, a ďalší ju považuje za symbol tajomstva skrytého v samotnej podstate bytia.
V spoločenstve Selekcia však vnímame mágiu ako živý jazyk medzi dušou človeka a dušou Zeme, ako prúdenie vedomia, ktoré sa nedá vlastniť, ale dá sa ním stať.
Mágia nie je oddelená od života – je jeho odrazom, zrkadlom aj nástrojom premeny.
Každý, kto kráča jej cestou, sa učí prijímať zákony rovnováhy, zodpovednosti a ticha, pretože práve v nich spočíva skutočná moc mága.

Byť žiakom mágie znamená naučiť sa počúvať tak, ako to svet už dávno zabudol.

Nie len ušami, ale celou bytosťou – srdcom, vedomím aj energiou. V mágii slová nie sú obyčajné, pretože každé z nich nesie svoj kód, svoju vibráciu a zámer. Skutočný žiak sa učí počúvať to, čo je za slovami – ticho, ktoré ich spája, prúd poznania, ktorý cez ne prechádza. Práve tam sa začína cesta duchovného rastu, ktorú v Selekcii nazývame aktívnym počúvaním učenia.

Vnútorná sila nie je niečo, čo môžeme mať len tak.
Je to plameň, ktorý v nás horí ešte skôr, než sa prvýkrát nadýchneme.
Nie je to odvaha bez strachu, ale poznanie, že aj strach je súčasťou cesty.

Predslov k Védam

Védy som vždy vnímal ako hlas pradávneho poriadku, ktorý nezanikol, iba bol prekrytý nánosom času. Nie je dôležité, z ktorej krajiny pochádzajú – dôležité je, že nesú jadro poznania, ktoré je blízke aj našej práci v Selekcii. Učia nás o harmónii medzi človekom a vesmírom, o sile zvuku, mantier, o zákonitostiach karmy a o ceste duše.

Kliatby patria medzi najstaršie formy magického pôsobenia, ktoré sprevádzajú ľudstvo od jeho počiatkov. Nie sú len poverou či prázdnym slovom, ale prejavom sústredenej energie – zámeru, ktorý bol vyslaný s cieľom ovplyvniť niečí život, zdravie alebo osud. V starých kultúrach sa kliatby používali nielen ako nástroj pomsty, ale aj ako prostriedok ochrany, karmického vyrovnania či zachovania rovnováhy medzi svetmi. Dnes sa s nimi stretávame skôr v jemnejších formách – ako energetické uzly, ktoré bránia prúdeniu životnej sily, alebo ako zhluky cudzej energie, ktoré sa prichytili na ľudskom poli.