Dalo by sa povedať, že každý deň vášho života je jednou stranou vo vašom príbehu. Napísať ale jednu stranu každý deň aj na papier? To sa zdá ako herkulovský výkon. Preto budem teraz trochu skromnejší a poviem – napíšte len jeden odsek. Tým môže byť myšlienka vojdúca sa do troch slov. Rozsah a obsah je už len na vás. Čo sa obsahu týka, stačí len opísať, čo ste v ten deň robili, tie veci, ktoré sa vám najhlbšie zaznamenali do mysle. V neposlednom rade to môže byť aj to, čo ste chceli povedať a nepovedali ste. To je, myslím, často veľmi dôležité, a aj keď sa vám nepodarilo prehovoriť a tie správne slová ste našli až neskôr, určite si ich ešte dokážete vybaviť, a tak sa nebojte, zaznamenajte si ich.

To, čo napíšem je trošku akoby mimo tému. Avšak si myslím, že stojí zato sa o tieto myšlienky podeliť aj takto verejne, lebo mne to, čo opíšem veľmi pomohlo. O čo ide? Ide o liečivé vrecúško, ktoré pre mňa vyrobil kolega Majster Regulus.

Sedím si tu tak sám doma, počúvam hudbu a snažím sa dať dokopy zopár viet, slová o tom, čo nasledovalo po mojom zasvätení na majstra mágie. Sám som bol zvedavý, čo to so mnou urobí, a aj kolegyňa Maj. Anat sa ma pýtala, no, ako sa cítiš ako majster mágie, čo sa zmenilo? Vtedy bolo ale príliš skoro na nejaké dojmy, postrehy, takže to skúsim napísať teraz, s odstupom času a po nejakých skúsenostiach.

Milí priatelia, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa s Vami podelil moju ďalšiu skúsenosť v oblasti mágie. Nie som priateľom písmenok, preto budem, ako vždy, stručný.

My hľadáme budúcich reálnych mágov, nie manekýnov na maškarný ples. Treba si uvedomiť, že skutočne „imidž je vám nanič“, teda imidž mága ovešaného od hlavy po päty magickými znakmi a lebkami, je zbytočný. Ak niečo viete, treba prísť a dokázať to reálnymi skutkami, nie len slovami samochvály. Ak budete len rozprávať, čo všetko viete a kde kto vás volá a kam a načo, a pritom je to len váš vlastný sebaklam… Môže sa vám potom pritrafiť to, čo som raz zažil s Ašaratom. Stretli sme človeka, ktorý mu hovoril, čo všetko on už dokázal a aký je známy, pre koho každého už čo riešil. Ašarat ho celý čas počúval bez prerušenia a keď dotyčný skončil, spýtal sa Ašarata, či teda o ňom už počul. Ašarat zareagoval ako obvykle svojsky: „Áno, počul som už o tebe veľa, síce zatiaľ len od teba, ale počul som.“

Nie je to možno najideálnejší začiatok tejto kapitoly, pre mnohých bude ale tento prvý bod ich najväčšou skúškou. Pre väčšinu z nás je práve čelenie strachu tou najväčšou výzvou, pred akou zvyknú v živote stáť. Najčastejšie máme strach práve z neznámeho. Musím povedať, že čeliť práve neznámemu v podobe slov druhého človeka, bolo vždy pre mňa tou najväčšou z výzev. Osloviť niekoho a len tak čeliť jeho odmietnutiu. V tomto prípade môže ísť o veľa rôznych prípadov, od oslovenia kolegu v práci, aby vám vysvetlil niečo, čomu vy sami práve nerozumiete, požiadať ho o pomoc, keď si neviete dať rady. Môže ísť aj o žiadosť do novej práce, kde potrebujete osloviť potenciálneho šéfa, alebo o vstup do nejakej organizácie, kde by ste chceli robiť dobrovoľníka. Alebo nový športový tím či krúžok, kam by ste radi chodili?