Počuli ste odo mňa, že by som niekedy nejaký program zastavoval? Povedzme ma niekto naštve a poviem: vykrútim ti krk a nakoniec sa rozhodnem, že to zastavím. Tlačím niečo do človeka, ktorý ma naštval, a keď zhodnotím, že to už stačí, tak to zastavím. Ale keď urobím program, a hodím ho na teba a už sa o to viac nestarám, je to nemožné zastaviť. Môžeš urobiť len jednu vec: urobiť tomu cieľu ochranu proti programu, ktorý si urobil. Musíš urobiť proti program nad tým človekom na svoj vlastný program. Je to jednoduché, lebo vieš, čo si urobil, tak by si to mal vedieť aj zastaviť. Ale je to ako keby zásah tretej osoby, ktorá to zastavuje. Ale nesmieš to urobiť tak, aby sa to vrátilo, lebo trafíš sám seba.
Preto sa útočné programy robia tak, že útočím v drobnom, aby som to mohol kedykoľvek zastaviť. Keď ma ktokoľvek naserie, tak to nerobím štýlom jedného programu, lebo ma to môže brzdiť. Môžem sa dozvedieť, že som sa mýlil a ten človek je nevinný. A zaútočil som na nevinného. Radšej vyšlem len nejakú energiu, ktorá bude pôsobiť určitú dobu a tebe bude tú dobu zle. Ďalší deň to urobím znovu a znovu až kým ťa tak neoslabím, že dostaneš nejakú chorobu, ktorá ťa možno zabije. Ale kedykoľvek to viem zastaviť a organizmus sa dá sám do poriadku, alebo keď nie, tak vyšlem opačnú liečivú energiu. A budem pôsobiť, kým sa to nezregeneruje. Treba vedieť len správne aplikovať energiu, ktorú používam.

Keď si niečo vytvoril a nedomyslel si to, tak zrazu zistíš, že to čo si vytvoril, sa otáča proti tebe. Je to biznis – niečo dáš, niečo dostaneš. Tak ako všade, aj v paralelnom svete sa môže stať, že si viac dostal než si dal, alebo si urobil len prísľub, tak nevieš aká môže byť reakcia. Ja keď som pracoval s paralelnými svetmi, často to malo nejaké následky, často som rozmýšľal, či by sa to nedalo ešte nejako stopnúť. Teraz už veľmi rozmýšľam, že ako robím a čo robím. A keď aj pracujem s nejakými asistentkami, tak si síce odtrpia svoje, ale po inej stránke ostanú nedotknuté. O deň-dva sa zo mňa spamätajú a sú ok. Ale keď to urobí niekto iný, tak možno to už dotyčný človek (asistent) nikdy nerozchodí. Ale ja si svojich ľudí chránim. Som síce krutý, ale svojich si chránim. Síce dám kúsok, ale je to moje. Nikdy nepoužijem asistenta na to, aby som ho obetoval. Ja dám zo seba – mňa nechcú zničiť, pretože mňa potrebujú. A toho asistenta definujem ako svojho a z neho sa len dobijem ja.
Hovoril som, že sa robia obety, ale neznamená to, že máš obetovať niekoho blízkeho. Niekedy zistíš, že dáš niekoho, kto by ti mohol byť ešte užitočný a potom to ľutuješ. Ale musíš sa rozhodnúť, čo chceš. V tej chvíli ti vyhovovalo to, tak neplač nad tým, že teraz by ti to možno vyhovovalo ináč. Mal si rozmýšľať vtedy.

Keď chcem s nimi obchodovať a rád by som sa niekoho zbavil. Nemusia prijať toho človeka, na ktorého ja ukážem. V podstate on nemusí byť fyzicky prítomný, ale ja ho môžem definovať a buď to prijmú, alebo nie. Keď to prijmú, tak fajn a keď nie, tak máš dlh. A zoberú si oni. A musíš sa veľmi modliť, aby si nezobrali niekoho, na kom ti záleží. Keď to neprijmú, oni sa už sami rozhodnú. Nikdy nevieš, či to prijmú, alebo nie. Je to risk.
Je ešte možnosť, kde to nie je risk, ale môžeš skončiť doživotne v base. Mágia nie je jednoduchá. Ak to neprijmú, môžu siahnuť na teba. A ty zošalieš. Ty sa budeš síce brániť, ale doženú ťa k čomukoľvek. A v lepšom prípade skončíš niekde v ústave. V tom horšom prípade sa zabiješ.

Keď ja pracujem, tak mám jedného-dvoch-troch asistentov (najlepšie ženy – lebo s tými sa mi najlepšie pracuje), za ne sa schovám a ani náhodou sa k človeku, na ktorom chcem pracovať, nepriblížim. A keď ma aj niekto vidí a povie že na ňom pracujem, tak keby trochu rozmýšľal, tak to nikdy nevysloví. Pretože by som takú blbosť neurobil. Ani by som sa k tebe nepriblížil, keby som na tebe pracoval. Použil by som nejakú tvár, ale nikdy v živote by som nepoužil svojich asistentov. Používam ich ako štíty, ale súčasne ich chránim. Nikto na svete nie je tak chránený, ako ten, s kým pracujem. Ale súčasne nie je nikto tak v ohrození ako ten, na kom pracujem. Ale ten človek sa o tom nikdy nedozvie. V momente, keď by som sa dostával doňho, tak budem žiť s jeho problémami, nervami a zbláznim sa z toho. Môže ma to opantať, uväzním sa v tom a kto koho bude vyciciavať? Začnú sa mi miešať životy a bude z toho čistá schizofrénia. Nikdy v živote by som sa k tebe nepriblížil a nedostával „do teba“. Ja keď útočím, tak ja som tu ale útok príde stade. Keď uvidíš moju tvár, tak to útočí niekto iný, kto nastrčil moju tvár. Keď ja niečo robím, tak moju tvár ani nezacítiš, že by som bol nablízku.
Keď som naposledy pracoval na jednej veci, tak som vytvoril svoje imaginárne je a sám som sa k tomu človeku ani nepriblížil. Vytvoril som hologram, a upútal som dotyčného na ten hologram. A ten pracoval za mňa. Tam bola energia. Dal som tam program a ten pôsobil, ale ja som stál mimo a díval som sa, ako to pracuje. Ale ja som tam nebol. Nech sa bijú s tým programom a ja zatiaľ naberám silu. Nikdy nejdem do boja osobne. Nie som blbý.

Otázka: keď si chcem niekoho zotročiť, aby robil to, čo potrebujem ja?
Mám v živote mnoho otrokov. Prídem a poviem: staneš sa mojím otrokom, dobre? A on povie: dobre. Za to ho niečo naučím niečo mu dám. A súčasne ho chránim ako oko v hlave. Som k nemu zlý, tvrdý a tak ďalej, ale súčasne ho chránim. Takže nie je to v pravom slova zmysle otrok, ale aj je. Je to také schizofrenické, ale na ďalšej strane keď si chceš niekoho zotročiť a ovplyvňovať, tak to je prejav amaterizmu tvojho učiteľa. Pretože keď chcem niekoho ovplyvniť, tak vytvorím program a také veľmi silné ovplyvňovanie si nechám na to, aby som mohol pracovať so skutočnými silami. Pretože vybíjať sa na to, aby som jedného človeka presvedčil, že chce byť mojím a tlačiť mu kapustu do hlavy, keď jeho podvedomie sa bude brániť a ja naňho nemôžem 24hodín denne pôsobiť – to je blbosť.
To je lepšie sa priamo dohodnúť s niekým, s kým chcem pracovať, povedať: toto a toto chcem robiť, potrebujem asistenta a potrebujem aby si bol v pozícii otroka a potrebujem, aby si robil toto a toto. Čisté jasné karty, pravidlá sú dané. On sa spýta, čo z toho bude mať. Budeš mať zo toho toto, berieš, alebo neberieš? Áno, občas treba pritlačiť a musíš byť osobnosť, aby si si toho človeka udržal a aby ti neušiel. Aby pri tebe vydržal a aby dokázal tú cestu prejsť. A na ďalšej strane musíš aj dávať, nielen brať.
Vybíjať sa takto na diaľku a ovplyvňovať ho, je strata času a energie. Pretože nikdy nedosiahneš to, čo chceš. To by si musel ovládať skutočnú hypnózu, daného človeka zhypnotizovať a mať ho tak pod svojím vplyvom. Na diaľku cez program je to skoro neuskutočniteľné. Mágia je vo všeobecnosti určená k deštrukcii niečoho. Takže aj keď ty vytvoríš program a prináša ti zisk, je v konečnom dôsledku na niekom deštruktívny. Tvoj šéf je spokojný, ale niekto na to vždy doplatí. Nie všetci sú ziskoví. V princípe sa ten človek začne tvojmu programu po čase brániť a musíš si nájsť ďalšieho a ďalšieho. Takže toto je podľa mňa v danej fáze nereálne. Podľa niekoho iného možno je to uskutočniteľné. V mágii nikdy nie je niečo jednoznačne možné a nemožné. Všetko je možné aj nemožné súčasne. A musíme vedieť rozlišovať.
Keď už chcem robiť niečo hlbšie, tak je lepšie si nájsť niekoho, kto je ochotný kráčať so mnou tou cestou, je ochotný stáť na mihalniciach a potom môžem toho človeka dostať do svojej moci. Len musím vždy vedieť, kde je tá tenká hranica, ktorú netreba prekročiť. To je ľudská dôstojnosť.

Tagy: čierna mágia, Mágia, okultizmus, škola mágie, výučba mágie