Príbeh čo tu budete čítať sa žiaľ tiež stal. K útoku došlo na malé, dievčatko. Čo je ešte zarážajúcejšie toto zapríčinila už nežijúca stará mama dievčatka. V jeden chladný zimný večer pred niekoľkými rokmi som stretol po veľmi dlhom čase kamarátku. Nie že by sme sa vôbec nestretali, ale podivné bolo, že sa ma opýtala:
„Ašarat môžem ti zavolať.“
„Peťka samozrejme, zavolaj.“
Zavolala a po úvodných slovách som jej povedal:
“ Sadám do auta a idem ku vám.“
Sedeli sme a spustila čo sa deje. Jej dcérka, nazvime ju tu Gabika sa v noci stále budila. Plakala a bežala za rodičmi do spálne. Prvá moja úvaha samozrejme bola, to dieťa proste chce byť s nimi. Túto myšlienku som však veľmi rýchlo vyhostil z hlavy. Stačilo sa zoznámiť s Gabikou a mne v tej chvíli bolo jasné koho mám proti sebe. Nie však, ako súpera, ale pohľad na Gabiku a pár slov s ňou ma uistilo, že neklame a hovorí pravdu, a ešte k tomu je aj jedna z nás. Tým „z nás“, myslím budúcu kolegyňu, ktorá sa vrátila sem späť do života na Zemi.

To čo som stretol bolo nefalšované znovu zrodenie. Pár otázok ma vtom ešte utvrdilo. Rozhovor prebiehal za účasti matky, ktorá si celý čas myslela, že sa o nič nejedná. Dieťa však bolo, ako vo vytržení.
Žiaden strach zo mňa, ako s cudzieho a podobne. Proste cítilo čosi, čo nevedelo definovať. Potom večer sa mame priznala, že toho uja nepozná a predsa vie, že ho pozná.
Čo sa vlastne dialo? Nuž od určitej doby, zistili, že dcérka má strach zaspať. Najprv tomu neprikladali žiadnu váhu, veď deti to z času na čas robia. Problém sa však stupňoval a dievča sa začalo čoraz častejšie budiť zo sna a s plačom utekalo ku rodičom, že niekto sa na ňu cez okno díva. Ono to by aj bolo možné, lenže to okno bolo vo výške asi tak piatich metrov. Dokonca vedela aj opísať, ako tá stará teta vyzerala.

Ako išiel čas ešte sa to stupňovalo. Presťahovali izby, zbytočne.
Dieťa bolo prenasledované aj tam.
A tu som do toho začal vstupovať ja. Kamarátka ma oslovila či mi teda nemôže zavolať.
To ostatné už viete. . . . .
Pustil som sa teda do zákroku. Rozhodol som sa pre miernu formu.
Vo všetkom treba zvažovať čo a kedy aplikujete. Veď ani lekár vám nepredpíše operáciu tam, kde pomôžu lieky. A aj my uvažujeme v takejto rovine. Urobil som preto všetko, čo bolo treba a poviem dovtedy ani odvtedy som nič podobné nezažil. Takú súhru zúčastnených a dodržanie pokynov. Gabika snáď spolupracovala najlepšie.
Po ukončení som sa stretol s Peťou a povedal som jej čo sa môže čakať a čo nie. Samozrejme som to nehovoril pred Gabikou, lebo všetky deti majú tendenciu, čo to pridať vo forme fantázie. Ubehli mesiace a ja som si začal myslieť, že sa to snáď upokojilo. No predtucha, ktorú som mal a povedal Peti, že sa to snáď vráti, bola pravdivá. Zavolala mi a nechala odkaz, že ak budem mať cestu okolo aby som sa zastavil.
Prišiel som ku ním, len čo sa dalo. Tentoraz ma vyzerala už Gabika. Ani mamu nechcela pustiť skôr ku mne než sa ona nezvíta so mnou. Prvé slová boli jasné.

Ašarat vrátilo sa to presne v čase, ako si to predpokladal. A je to ešte intenzívnejšie. Zamyslel som sa čo môže byť také, že sa mŕtvy vráti len kvôli tomu, aby škodil a k tomu malému desaťročnému dieťaťu. Požiadal som, aby mi opísali umretú príbuznú.
Poviem otvorene po vypočutí toho ma už prešla trpezlivosť.
Dobre teda, keď chce mať teda tvrdý prístup ostane teda dlhšie vo svojom stave trápenia. Zasiahol som nezvyčajne tvrdo.
Dokonca kolegovia čo ma poznajú sa až tomu divili. Moja zásada totiž je pomôcť obom stranám, aby sa situácia upokojila. Mŕtvemu, aby našiel svoju cestu a živí aby mali pokoj.
Toto však nebola len nočná mora. Bola to nenávisť až za hrob. Vlastne spoza hrobu.
Stará pani sa chcela silou mocou pomstiť za svoj zbabraný život komukoľvek len nech to bolí. A na kom celej rodine najviac záleží? Áno na deťoch.

Táto pani mala tvrdý život, veľa trpela. Nebudem to tu opisovať.
Musíme akceptovať to, že nechcem, aby ktokoľvek vedel, kde sa tento príbeh udial.
Stačí povedať snáď len toľko. Myslela si, že tým, ako sa postaví k určitým veciam si pomôže. Bolo to však ešte horšie. Mnohí si myslia, že mágia je pre ľudí a zneužívajú ju. Potom nás kvôli takýmto primitívne uvažujúcim volajú a musíme zasahovať. Nie sme mágovia, ako taký ale sme jedny z tých ktorí, vieme zasiahnuť zo svojich postov proti takýmto tvorom. Niekto im to učenie dá, a potom už ich nikto nechce rozoznať od nás. A mnoho vecí potom zvaľujú na nás.
Jediné čo proti tomu je možné robiť je nedráždiť to, čo má ostať tam kde je. A nežeňte sa do toho čo nezvládnete.

Trpezlivosť ma prešla. Rozhodol som sa navždy zastaviť toto jej konanie.
Urobil som opatrenie tak, aby som si bol istý výsledkom.
Zobral som Gabiku so sebou a aj jedného kolegu. Pracovali sme u nich doma s Gabikou a uzatvorili sme aj dom. Jej sme vytvorili dokonalú ochranu a preniesli sme na ňu časť našej sily. Veď prečo nie? Je jedna z nás a či sa dakedy ku nám prinavráti, či nie, to nič na tom nemení. Proste vedeli sme, že unesie silu ktorou ju obdaríme. Nedá sa povedať celkom obdaríme, ale vrátime jej ju čiastočne o čosi skôr. Potom som sa odobral na miesta ktoré mi zabezpečujú pokoj a kľud na určitú prácu. Uložil som svoje telo do stavu pokoja. Mojím druhým ja som začal cestovať po paralelných svetoch. Musel som prejsť svetom kde sa túlali duše samovrahov a podobných kreatúr.
Potom som sa dostal do sveta, kde sa nachádzali duše trpiacich kvôli tomu, čo ich postretlo v živote. Boli tam tí čo ich nenávisť nepustila ďalej. A aj tí ktorí získali silu, ktorá im nepatrila a zobrali ju na seba. Tá sila ich dohnala ku zničeniu posmrtného kľudu. Toto bremeno z nich opadne až vtedy, keď na Zemi nebude na nich už nikto spomínať a upadnú do úplného zabudnutia. Až potom im bude dovolené prejsť do inej paralely. Dovtedy však budú trpieť za to čo konali kým žili. Súčastne sa ich silou budú napájať tí, ktorí toto všetko spôsobili.

Práve tu som hľadal dotyčnú osobu. Teda to čo sa nej tu nachádzalo. Už z diaľky som ju cítil a videl jej bôľ a nenávisť. Sršala nej až to mrazilo aj keď som nemal žiadny pocit.
Došlo ku stretnutiu. Vyprskala na mňa všetko, čo jej došlo na myseľ. Zostal som pokojný, pretože nemala nado mnou nijakú moc. Ja však nad ňou áno. Zobral som nej silu a vytvoril okolo nej obal, ktorý jej zabraňoval opustiť tento svet paralely. A keďže povedzme si otvorene, že všetci máme svoje slabiny ohraničil som existenciu tohto obalu do doby štyridsať rokov po mojej smrti na Zemi v terajšom živote. To už aktéri tejto udalosti budú väčšinou vo svetoch paralely. A na ňu si spomenú tak slabo a sporadicky, že aj jej prekliatie (ako inak to nazvať) pominie. Bude sa môcť dostať do iného sveta a po návrate späť do života snáď už jej bude dopriate, aby žila tak ako jej to želám. V kľude v láske a pochopení.

Na druhý večer som sa vrátil. Noc už vraj bola pokojná. Ešte raz som sa uistil, že všetko bude v poriadku.
Vrátil som sa tam po určitej dobe. Bol pokoj. A myslím, že do dnes aj je.

Čo sa stalo s tými ľuďmi? Život ide ďalej. Občas sa stretneme, ale ľudia sa nám aj tak radšej vyhýbajú potom, čo je pokoj. Je to prirodzené, pretože už je to raz tak, akoby sa cítili trápne za to, čo sa u nich dialo.
Dokedy ešte budeme musieť takto zasahovať? Dovtedy, kým ľudia budú učenia zneužívať na škodenie, a kým ľudia nepochopia, čo spôsobujú sami sebe.

Tagy: magické príbehy, príbehy z magickej praxe