8
Mar

O emóciách – zas a znovu

   Odoslal Tara a zaradil do Ezoterika, Mágia, Zamyslenia

Zamýšľam sa nad tým, ako nakladáme so svojimi emóciami. Niektorí tvrdia, že ich nemajú, niektorí si ich vystavili na piedestál všeobecnej dôležitosti, niektorí ich navonok potláčajú, aj keď v ich vnútri to vrie jedna radosť. Čo z toho je „správne“?

Ak sa bavíme o prvej spomenutej kategórii, tak rovno môžeme povedať, že dotyčný klame. Každý nejaké emócie má. Niekto ich možno nemá tak silné, aby s ním mávali doprava-doľava, respektíve má ich zvládnuté a vie s nimi nakladať podľa potreby a vlastného uváženia. Ale to neznamená, že by necítil vôbec nič. Takého človeka nepoznám. Každý má niečo, na čom mu záleží, k čomu má citovú väzbu. Pre dušu je dôležité niektoré emócie si ponechať, nesnažiť sa vykoreniť zo seba úplne všetko ľudské. Občas sa treba aj zasmiať, aj rozčúliť, keď je to vhodné a keď MY sa rozhodneme, že teraz to takto chceme precítiť naplno, pretože nie je žiadna vonkajšia okolnosť, kvôli ktorej by bolo nevyhnutné zachovať decorum.

Ak budeme všetky svoje vnútorné prežitky už v zárodku pochovávať, budeme iba klamať samých seba a nič tým nevyriešime. Skôr si nastražíme časovanú bombu pod vlastnú stoličku. Navyše si ochudobníme svoj život o všetko pekné aj tam, kde by sme si spokojne mohli nejaký ten emočný prežitok dovoliť. Ale ako sa vraví, don’t let your emotions make you their bitch. Čiže v preklade nenechajme emócie, aby s nami mávali ako sa im práve zachce. Na piedestál je potrebné vyložiť svoj cieľ a svoju cestu, ktorú sme si vybrali – nech už je to mágia, liečiteľstvo, alebo proste zatiaľ len všeobecná práca na zdokonaľovaní seba samého. A tomuto podriaďujme svoje vnútorné pochody, nie naopak.

Cítime sa dotknutí ublížení sklamaní urazení ukrivdení? Ok, skúsme sa na to pozrieť z iného uhla – čo si môžem z tejto situácie zobrať, aby som sa vnútorne niekam posunul? Ako viem z tejto situácie vyťažiť maximum pre svoj cieľ? Nenechajme sa strhnúť tým, že JA som teraz naštvaný a mám na to právo a nárok a budem si dupkať nožičkou, nech sa celý svet aj postaví na hlavu. To nie je zrovna konštruktívny prístup a nikam nás na našej ceste neposunie, akurát sa zase budeme nejaký čas točiť vo svojom vlastnom kruhu.

Ak sme si už dali ako prioritu prácu na sebe samom, tak nepodliehajme svojim „vnútorným démonom“, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že všetci okolo sú blázni, len ja som lietadlo. Ak tomuto podľahneme, veľmi rýchlo začneme hľadať príčiny problémov všade okolo seba, len nie v sebe a obviňovať všetko a každého z našich vlastných zlyhaní. Prospeje to nejako nášmu vnútornému pokroku? Dostaneme sa vďaka tomu duševne niekam dopredu? Asi ťažko. Obzvlášť pozor si dajme na tých „vnútorných démonov“, ktorí nám tvrdia, že sme jedineční nenahraditeľní dokonalí a vlastne nemáme chybu, tak aká práca na sebe? To je cesta k stagnácii a do ilúzie, ktorá nikam nevedie.

Dnes sú ľudia na seba všeobecne veľmi hákliví. MNE bolo ublížené, JA sa cítim nekomfortne. Akoby sa v spoločnosti viac kládol dôraz na to, ako sa kto cíti, než na nejaký cieľ a poslanie. Ak si stanovíme ako prioritu určitý cieľ a pôjdeme za ním, tak si prestaneme naháňať svoj vlastný chvost a dostaneme sa niekam o krok ďalej už len týmto rozhodnutím. Skúsme byť na seba trošku tvrdší, prísnejší, nedajme sa strhnúť dnešnou civilizačnou chorobou – však hlavne aby som sa JA mal dobre, hlavne aby mňa nič nerozrušilo, čo tam po nejakom cieli, ceste, ohnivej hore… To je nepohodlné, stojí to veľa roboty atď.

Aj v živote mága je priestor na emócie, nemusíme sa báť, že budeme už tak dokonale bezemoční, že z nás neostane kameň na kameni. Svoj vnútorný rozvoj si musíme riadiť sami a postupnou prácou tvarovať svoje Ja do podoby, ktorú chceme aby malo. Potom dokážeme zachovať chladnú hlavu tam, kde je to potrebné a naopak naplno si užiť a vychutnať veci, ktoré si užiť chceme. A tu niekde je cieľ tohto cvičenia. Okrem iného je to veľmi oslobodzujúce a príjemné, keď vaše vnútro nezametá s vami, ale vy ho viete používať podľa svojej potreby. Človek tak oveľa ľahšie ustojí aj náročné situácie v bežnom živote s nadhľadom a prehľadom.

Stojí to trochu námahy, ale stojí to za to 🙂

Tagy: , , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Utorok, Marec 8th, 2016 o 10:56 a je zaradený pod Ezoterika, Mágia, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

10 komentárov

 1 

Poznám niekoho kto mal nervy z ocele.
Po čase – po mnohých rokoch sa tá oceľ opotrebovala.
A dnes ak vďaka tomu povie svoj názor a to hneď a tak, ako to cíti, lebo ho (svoj názor) už nechce v sebe držať.
Lenže okolie sa zrazu o ňom vyjadruje, že je emočný a neovláda svoje emócie a vraj o nich aj učil.

Otázka teda na teba Tara, je:
„Ako to s takým človekom – mágom je?
Je vhodné, aby pokračoval ďalej ako mág, či by mal radšej svoju kariéru zabaliť, ak už nie je stopercentný v ovládaní svojich emócii?!“

Marec 8th, 2016 at 11:41
 2 

Saturn, to že niekto povie svoj názor môže byť proste len preto, že už nechce ďalej mlčať. Má právo na svoj názor a prejav názoru nie je podľa mňa prejavom neovládania emócií.

Marec 8th, 2016 at 11:52
 3 

Nedá sa iné ako súhlasiť s týmto príspevkom.
Ja osobne tiež zastávam názor, že ovládať emócie neznamená ich nemať.

Marec 8th, 2016 at 16:17
 4 

Tara super. Jasne , presne. Mat emocie - realita, ovladat emocie -podstata. Zivot treba zit nie prezit.

Marec 8th, 2016 at 21:23
 5 

Emócie sú často aj výplodom "lipnutia", či už na seba (ego) alebo na niečo iné (meno, mesto, zviera, vec). Emócia je dobrý sluha ale zlý pán.

Kedysi som cvičil to, aby som si dokázal "nahodiť" akúkoľvek emóciu v danej sekunde, aj ju zase hneď dokázať zastaviť - avšak neskôr som pochopil, že pravé umenie spočíva vo vnútornom spracovaní - nielen na povrchu...

Pred astrálnym svetom máme jednu nevýhodu (občas výhodu) - mimo toho, že v tomto živote máme fyzickú schránku, sme ľahko zraniteľní aj emóciami.

Ináč super preklad s tým "don’t let your emotions make you their bitch!" - až skoro taký bezemočný 😉

Marec 8th, 2016 at 23:45
 6 

"... sme zraniteľní emóciami"... každý je zraniteľný iba tak, ako si to sám dovolí, nakoľko si danú emóciu pustí do seba - pokiaľ sa už dokáže na svoje emócie dívať (ako píšeš) ako na sluhu, nie ako na pána.

Áno, niečo nás môže zabolieť, niečo nám môže ublížiť, ale taký je život a netreba sa v nejakom negatívnom zážitku bahniť do bezvedomia. Prijať, akceptovať, poučiť sa, podľa potreby zjednať nápravu a poďme ďalej. Bytie vo fyzickej rovine nesie so sebou aj tieto aspekty a treba si to užiť naplno so všetkým čo k tomu patrí 🙂

Len ak na nejaký čas o emócie prídeme, skutočne oceníme aj tie bolestivé, pretože síce to moc príjemné nie je, ale človek aspoň cíti, že žije.

Marec 9th, 2016 at 21:56
 7 

To ako máme,resp.nemáme pracu s emóciami zvládnutú,sa často (lepšie povedané vždy) ukáže až v praxi - či magickej,alebo v realite bežného života. Kedy kvôli neschopnosti vedome pracovať s emóciami, úspešne pohnojíme aj ten "magický mód či život", hoci sme sa bili do pŕs ako my máme všetko zvládnuté... 🙂 Veď to predsa cez ten výučbový víkend fungovalo 🙂 A potom sa oklameme, že to je v poriadku, ubezpečíme sa že sme TOP a kazíme si prácu na sebe naďalej... Pokiaĺ sa človek bude báť vedome vzdať svojej rozmaznanosti a absolútne všetkého čo s ňou súvisí, nikdy nebude schopný reálne na seba zatlačiť a posunúť sa - nie pre oči kolegov, uznanie a sebaklam, ale pre seba...

Marec 9th, 2016 at 22:31
 8 

Páči sa mi pojem "vedome pracovať s emóciami". Tu niekde je ukrytá pointa - uvedomovať si, pochopiť, prijať, spracovať a následne naložiť s tým podľa potreby a zámeru.

Marec 9th, 2016 at 22:33
 9 

Emočná inteligencia je rovnako dôležitá ako ostatné vedomosti. V praxi mnohokrát vidím že vzdelaný človek neovláda svoje emócie čo spôsobuje určitú negáciu jeho osobnosti.

Marec 10th, 2016 at 02:18
 10 

Maat :vedome pracovať s emóciami. Len tak dalej

Marec 11th, 2016 at 02:48

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.