Niekedy sa stane, že duša človeka, resp. emočné telo ostane prikotvené vo fyzickom priestore aj po smrti. Môže to byť spôsobené silnou väzbou, ktorá sa vytvára počas života, najčastejšie emocionálne prepojenie, ktoré je tak silné, že nedovolí človeku odísť. Môže sa to však stať aj materialistom, ktorí tak lipnú na fyzických veciach, že sa ich nedokážu vzdať ani po smrti.

Nedávno ma Ašarat požiadal o spoluprácu v jednom prípade, kedy zomrel otec rodiny a starý otec. Umrel doma, pokojne, v spánku. Smrť, akú si želajú mnohí. S rodinou mali veľmi úzke väzby, naozaj ukážková rodina, ktorá drží pokope. Také sa vidia v dnešnej dobe už len málokedy. Jeho smrť bola nečakaná, bol zdravý a vitálny, o to horšie pozostalí znášali jeho odchod.

Všetko by bolo v poriadku, súdržná rodina bola odhodlaná sa s touto ranou postupne vysporiadať, avšak v byte sa im začali diať rôzne nepríjemnosti. Pár dní po smrti dotyčného v byte začali cítiť určitý špecifický zápach. Jedna z dcér po príchode do bytu v jednom bode zamrzla, obalil ju strašný chlad, ktorý ju paralyzoval a premkol strachom až do špiku kostí. Chlad a zápach sa stupňovali, cítili to stále častejšie, akoby to chodilo za nimi všade kam sa pohli, najintenzívnejšie to vnímala jedna z dcér, ktorá od smrti otca zo spánku cítila, že jej v spálni niekto stojí, ale nedokázala sa ani pohnúť, ani otvoriť oči, len cítila strašný strach. Jeho manželka zase trpela tým, že nemohla  naďalej žiť v ich spoločnom domove, kde ju viazalo množstvo príjemných spomienok, pretože tam proste nedokázala vydržať.

Ako nám toto všetko rozprávali, uvedomovala som si, aká je krehká ľudská psychika. Na jednej strane sa potrebovali vyrozprávať z týchto vnemov, pretože už mali pocit, že im všetkým preskakuje a keby sa to dialo iba jednej z nich, pravdepodobne by sa vybrala na psychiatriu. Na druhej strane však potrebovali aj pochopiť, čo sa to vlastne deje, prečo sa zrazu tak strašne boja svojho otca, ktorý by im nikdy v živote neublížil. Keď sa duša človeka s dôverou otvára a obracia na niekoho o pomoc, zvolenie každého jedného slova je veľmi dôležité. Tam si nemožno dovoliť žiadny preklep, žiadny vykĺznutie nevhodnej poznámky, ako sa nám to niekedy medzi kolegami v rámci profesionálnej deformácie stáva.

Po dlhom rozhovore sme ich požiadali, aby sa presunuli do vedľajšej miestnosti, a začali sme pracovať. Bolo potrebné odkloniť pôsobiacu silu, ktorej pozostatky sme tam jasne cítili aj v čase, keď tam bol podľa ich slov relatívny kľud. Dotyčná duša nechcela nikomu ubližovať, ale jej väzba ju ťahala k najbližším, ktorým chcela dať všemožne najavo, že je stále tu, medzi nimi. Bohužiaľ, v takom momente už duša celkom nekontroluje prejavy, ktoré vyvoláva a výsledný efekt bol, aký bol a spôsoboval rodine problémy.

Mladšej dcére, ktorá týmito následkami trpela najviac, sme vyrobili na ochranu amulet. Zaujímavé bolo sledovať, ako sa pod jeho pôsobením upokojila, začala strašne zívať a ťahalo ju okamžite do spánku, pritom bežne v tom byte bola ako na tŕňoch a nespala poriadne už od pohrebu ani u seba doma.

Po odchode som rozmýšľala nad tým, aké to bolo v časoch, keď som o týchto silách ešte nemala ani potuchy, iba strašný strach z toho, čo som nechtiac vnímala a nad tým, aké je oslobodzujúce získať v týchto sférach prehľad, vedomosti a silu brániť sa v prípade potreby. Ak človek vie, s čím má tú česť, vie si s tým poradiť alebo sa má aspoň na koho obrátiť, je to hneď iný pocit, než bezmocnosť a paralyzujúci strach z neznámeho.

Tagy: čierna mágia, duchovia, duša mŕtveho, Mágia, pôsobenie duše po smrti