Naposledy sme si prešli praktickú prípravu na astrálne cestovanie aj s technikou návratu a očistenia sa. Poprosím všetkých zvedavcov a nadšencov, aby sa k týmto kapitolám vracali skôr ako vycestujú. Nie je nič nepríjemnejšie ako zistenie, že sme to mali celý čas pred očami ale impulzívnosť nášho úžasného charakteru nás prinútila k tomu, aby sme skočili z lietadla strmým pádom k Zemi a potom začali rozmýšľať, či vlastne na chrbte máme padák alebo ruksak s voňavým rezňom v alobale.

Najjednoduchšia forma astrálneho cestovania vesmírom je klasicky si uvoľniť telo a myseľ a vyjsť z tela von. Dobre, ešte raz a pomaly… Predpokladám, že už máte zvládnuté základy mágie alebo sa vám podarilo niekedy spať a snívať – či už lucídne alebo normálne (ako zabití). Samozrejme dbáme na bezpečnosť tak sa dáme do plášťa, poprípade použijeme ďalšie bezpečnostné pomôcky (maska, rukavice, amulety a pod.) alebo sa prikryjeme ľahkou dekou a ľahneme si – tak aby sme mohli pokojne dýchať, boli v kľude, cítili sa v bezpečí – hlavne nevyrušovaní nikým a ničím a aby sme takto dokázali vydržať až niekoľko hodín takže rátajme s tým pri cvičení. Každý si časom nájdeme svoj štýl, niekomu je lepšie zostať v sede, aby nezaspal, iný si pritom kľudne zdriemne a tým sa dokáže dostať von z tela. Jedná sa o to, aby sme boli čo najviac uvoľnení, mysleli len na to, že ideme cestovať vesmírom, nemali žiadne zábrany, žiaden strach, myseľ nikam neutekala a každodenné problémy nás prestali trápiť.

A. Technika uvoľnenia:

Začneme sa pomaly uvoľňovať. Ideálne si predstaviť, že sme na mieste, ktoré je pre nás bezpečné a pohodlné. Môže to byť v prírode, alebo doma, alebo miesto, ktoré si vymyslíme pre tento účel uvoľňovania. Snažme sa zavrieť pomaly oči, zhlboka dýchať a vychutnať si vnútornými zmyslami okolo seba miesto, v ktorom sa nachádzame. Čo vidíme? Čo počujeme? Akú vôňu cítime? Vieme sa imaginárne dotknúť okolia? Ako na nás pôsobí? A čo chuť?  Začneme postupne uvoľňovať svoje fyzické telo – každú jednu časť postupne. Je to jedno, či začneme od nôh alebo od hlavy. Každý máme svoje preferencie a iné odchylky a úchylky.

Pomaly si predstavujeme seba ako vystupujeme z tela. Ideálne začať od končatín – nohy, ruky, vnímame že s nimi hýbeme ale pritom fyzicky zostávajú na svojom mieste. Vieme si predstaviť napríklad svoju ruku – ako ňou pohybujeme do strán, čo pritom cítime a vidíme. Vidíme farby? Aký máme z toho pocit? Je dôležité neísť zbrklo a zbesilo ďalej. Máme svoj čas a kľud. Sme plne uvoľnení a vychutnávame si tento pocit. Pre začiatok nám to úplne stačilo. Máme svoj zážitok a pôjdeme pekne naspäť.

Svoju astrálnu ruku – tú ktorú vidíme imaginárne, vrátime späť k fyzickej ruke až kým splynú. Môžeme jemne pohnúť prstami fyzickej ruky aby sme sa presvedčili, že sme sa vrátili a všetko je tak ako keď sme odchádzali. Dostávame sa späť do fyzického tela, začíname postupne vnímať zvuk okolo seba, otvárame pomaly oči a vidíme fyzický svet. Je to pre nás zvláštny pocit. Máme stále dojmy a zážitok z astrálneho sveta. Je potrebné vstávať pomaly a nechať mozgu čas na “prepnutie” na iné frekvencie a vnímanie reality. Nikam sa neponáhlame a dobré je po cvičení vypiť pohár vody, aby sme sa vyhli zbytočným bolestiam hlavy alebo pocitu straty rovnováhy. Preto je naozaj dôležité robiť všetky tieto cvičenia v maximálnom kľude a pohode. Tu neexistuje čas tak ako ho my poznáme, takže nie je žiaden dôvod sa nikam náhliť. Aj malý astrálny zážitok v našom fyzickom čase trvajúci 20 minúť môže pre nás znamenať akoby sme boli “vonku” niekoľko hodín až dní. Všetko je len otázka vnímania a skúseností.

Skúsime si neskôr o deň zopakovať toto cvičenie po dobu, keď budeme jasne vnímať astrálny svet a časť nášho astrálneho tela – napríklad svoju ruku, ktorá nás v tomto (pre nás novom) svete bude “poslúchať na rozkaz” – presne akoby sme hýbali svojou fyzickou rukou. Je to pre nás iné vnímanie – je to ako znovu sa učiť chodiť. Pri týchto cvičeniach by sme mali časom nadobudnúť príjemný alebo neutrálny dojem. Akonáhle sa cítime nepríjemne, točí sa nám hlava, máme strach alebo sa nevieme dostať k svojmu plnému vedomiu a pod., je dôležité neprekračovať hranicu cestovania alebo “vychádzania z tela”, ktorú sme mali naposledy. Znovu si o napríklad na ďalší deň zopakujeme toto cvičenie a budeme ho opakovať dovtedy, pokým nepríjemný pocit nezmizne.

Keď budeme cvičiť systematicky a postupne, budeme môcť pokračovať plynulo bez problémov. Počúvajme v tomto samých seba – myslím svoje vnútro, nie svoje ego alebo emócie, a počúvajme tiež, čo nám hovorí naše telo. Nie je naozaj potrebné zbytočne sa vrhať do vĺn netrpezlivého očakávania, čo nás čaká ďalej a ďalej. Nič, čo nás čaká na našej ceste nám neutečie, pokiaľ vieme pochopiť svoje tempo práce a oddychu.