Čo nového by sa už dalo k tejto téme napísať, však? Mnohí meditáciu považujú za základ akýchkoľvek ezoterických počinov. A podľa mňa to vôbec nie je ďaleko od pravdy.

Minule sme sa na štvrtkovej debate rozprávali okrem iného aj na túto tému. Človek si za bežných okolností povie, že pol hodinu si uvoľňovať ľavú nohu je strata času. Že meditácia je strata času. V poslednom čase venujem množstvo energie tomu, aby som uvádzala na pravú mieru slová, ktoré Ašarat zo svojho uhla pohľadu kedysi vyslovil, ľudia si ich zapamätali a začali používať ako frázu bez toho, aby videli a chápali aj kontext, v akom boli tieto slová vyslovené. A inak tomu nie je ani pri tejto téme…

Takže čo je vlastne meditácia a na čo je dobrá? V princípe, ak sa bavíme o technikách udržania jednej jedinej myšlienky, tak s určitosťou môžeme povedať, že dlhšie ako pár sekúnd to dokážu iba trénovaní jedinci, ktorí tomu venovali podstatnú časť svojho života a aj to iba v ideálnych podmienkach. Akonáhle totiž počujeme nejaký zvuk, náš mozog naňho reaguje – či už chceme, alebo nie. A v tom momente sa už nemôžeme baviť o tom, že sme udržali pozornosť len na jednej jedinej myšlienke. Už tam prebehlo aj niečo ďalšie. Že sme sa nenechali strhnúť a vrátili sme sa k pôvodnej predstave, je síce chvályhodné, ale už to nie je udržanie jednej jedinej myšlienky. Chápeme sa? Tú predstavu sviečky vieme udržať pomerne dlho, pokiaľ všetko ostatné necháme „bežať na pozadí“. Ale to už je zase iná technika.

Posúvať túto svoju hranicu poctivým tréningom je však dôležité z viacerých dôvodov. Aj keď to nikdy nebudeme vedieť dokonale a asi nemá zmysel zasvätiť tejto jednej technike celý svoj život, je to úžasný nástroj na tréning ovládania svojej mysle. A práve k tomu sa dostávame, ak sa bavíme o meditácií. Pri meditácií ako takej nie sme nútení myslieť iba na jednu vec. Pri vedenej meditácií je to o to jednoduchšie, že počujeme hlas, ktorý nás naviguje a ktorý drží kontrolu nad celým procesom, aby sme sa my mohli sami koncentrovať iba na svoje vnútorné prežívanie. Niekomu to takto vyhovuje, niekomu nie. Každý máme niečo.

Avšak cieľom meditácií – či už skupinových, vedených alebo individuálnych – nie je iba to uvoľnenie tela, či nejaká konkrétna technika, ktorú v danej mozgovej hladine chceme použiť. Skúsme sa pozrieť trošku aj „za horizont“ a uvidíme, že všetky tieto zdĺhavé procesy majú svoj obrovský význam v jednej veci – naučia nás ovládať svoju myseľ. Tréningom postupne dostaneme pod kontrolu svoje myšlienky natoľko, že budeme oveľa lepšie ovládať predstavy, ktoré si chceme vo svojej hlave premietať, dokážeme lepšie pracovať so svojím vedomím – a na to nám nadväzuje milión a jedna vec, ktorú sa snažíme aj v rámci mágie uchopiť. Ak chceme počúvať svoj vnútorný hlas, musíme si najprv vedieť nastoliť v hlave poriadok. Ak chceme komunikovať s nejakou jemnohmotnou bytosťou, tiež sa nám tam nesmú pliesť myšlienky, ktoré s danou činnosťou nemajú nič spoločného. Ak si chceme vizualizovať určitý dej, musíme mať pochody vo svojej hlave pod veľmi prísnou kontrolou, inak sa nám môže stať, že sa ten vizualizovaný dej bude odohrávať úplne ináč, než by sme si želali a to môže mať ďalšie neželané dopady. A tak ďalej a tak ďalej.

To, čo sa nám deje medzi ušami, musíme proste dostať pod svoju vedomú kontrolu. Vedieť myseľ upriamiť na jednu činnosť, keď je to potrebné a tiež nechať ju voľne plávať, keď je to potrebné. Avšak akonáhle sa nám v mysli, v predstavách počas meditácií dejú veci, ktoré nemáme vedome pod kontrolou, prípadne zaspávame alebo začneme snívať, tak ani zďaleka nemôžeme povedať, že meditáciu trénovať nepotrebujeme.

Tagy: koncentrácia, kontrola myšlienok, meditácia, ovládanie mysle, sebaovládanie