Views: 0

Vnútorný zrak – čo sa vlastne učí začínajúci mág?

Prečo patrí vnútorný zrak medzi základné oblasti výučby mágie?

Keď sa povie vnútorný zrak, mnohí ľudia si predstavia schopnosť vidieť niečo, čo bežnými očami nevidíme. Niektorí si pod týmto pojmom predstavujú obrazy vznikajúce v mysli, iní intuíciu alebo zvláštny druh vnútorného vnímania.

V spoločenstve Selekcia pristupujeme k vnútornému zraku ako k jednej zo základných oblastí magickej výučby. Nie je to však schopnosť, ktorú by sa žiak naučil počas jednej vyučovacej hodiny a následne ju dokonale ovládal.

Jej rozvíjanie si vyžaduje sústredenie, trpezlivosť, dôveru vo vlastné vnímanie a predovšetkým pravidelnú prax.

Počas desaťročí výučby som mal možnosť sledovať, ako jednotliví žiaci postupne získavajú skúsenosti s vnútorným zrakom. Niektorí dosahovali dobré výsledky pomerne rýchlo, iní potrebovali viac času.

Jedno však mali spoločné. Nestačilo, aby iba tvrdili, že niečo videli alebo cítili. Museli sa naučiť svoje vnemy správne vyhodnocovať a následne overovať.

Práve o tejto časti výučby by som chcel dnes napísať niekoľko slov.

Čo je vnútorný zrak v našej magickej výučbe?

Vnútorný zrak chápeme ako spôsob vnútorného vnímania, prostredníctvom ktorého sa mág pokúša získavať informácie o skutočnostiach, ktoré v danom okamihu nemôže priamo pozorovať svojimi fyzickými zmyslami.

Môže ísť napríklad o rozpoznávanie ukrytých predmetov, ich umiestnenia alebo vlastností, ktoré sú predmetom magického skúmania.

V Knihe mágie 1. opisujem viacero spôsobov práce s vnútorným zrakom. Od zachytenia prvého intuitívneho vnuknutia cez hlbšie sústredenie až po ďalšie formy overovania v rámci našej metodiky.

Dôležité však je, aby žiak postupne spoznal vlastný spôsob vnímania.

Nie každý totiž reaguje rovnako. To, čo jeden človek vníma ako výrazný vnútorný obraz, môže druhý zachytiť skôr ako pocit, vnuknutie alebo určitú vnútornú istotu.

Preto sa nesnažím všetkých žiakov prinútiť, aby svoje vnemy opisovali úplne rovnakým spôsobom.

Podstatné je, aby sa naučili rozpoznávať vlastné reakcie a dokázali ich pri cvičeniach opakovane preverovať.

Sústredenie, hladina alfa a práca s podvedomím

Samotnému rozvíjaniu vnútorného zraku predchádza príprava.

Žiaci sa najskôr učia uvoľniť, sústrediť a pracovať so stavom vedomia, ktorý pri našej výučbe označujeme ako hladinu alfa.

V tejto fáze sa učia obmedzovať rušivé myšlienky a venovať pozornosť vlastnému vnútornému vnímaniu.

Nie je to vždy jednoduché.

Človek môže mať za sebou náročný deň, môže byť unavený, rozrušený alebo sa jednoducho nedokáže dostatočne sústrediť.

Aj preto považujem za dôležité, aby sa žiak naučil pracovať so svojou mysľou a podvedomím ešte predtým, než začne vykonávať náročnejšie magické cvičenia.

Vnútorný zrak totiž podľa našej metodiky nie je iba o tom, čo človek v určitom okamihu vníma, ale aj o tom, v akom vnútornom rozpoložení pracuje.

Prvé vnuknutie verzus vlastná predstavivosť

Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré svojim žiakom vysvetľujem, je význam prvého vnuknutia.

Zo svojej praxe vychádzam z toho, že práve prvá spontánna odpoveď býva pri správnom naladení často najdôležitejšia.

Problém môže vzniknúť vtedy, keď žiak začne nad touto odpoveďou príliš premýšľať.

Najskôr niečo vníma, ale vzápätí začne pochybovať. Premýšľa, či sa nemýli, či by odpoveď nemohla byť iná, a postupne si začne vytvárať ďalšie možnosti.

Nakoniec môže pôvodné vnuknutie úplne potlačiť a nahradiť ho vlastnou úvahou.

Preto žiakov vediem k tomu, aby sa naučili zachytiť prvý vnem, dôverovali si a následne si správnosť odpovede overili.

To však neznamená, že každé prvé vnuknutie musí byť automaticky správne.

Práve preto máme cvičenia, pri ktorých je možné výsledok jednoznačne skontrolovať.

Žiak sa tak postupne učí rozlišovať medzi tým, čo skutočne vnímal, čo očakával a čo si mohol vytvoriť vlastnou predstavivosťou.

Ako prebieha základný tréning vnútorného zraku?

Pri výučbe postupujeme od jednoduchých úloh k náročnejším.

V úvodných cvičeniach napríklad používame štyri predmety, ktoré žiaci poznajú. Vedia, o aké predmety ide, ale nevedia, ktorý z nich som ukryl pod plachtu.

Ich úlohou je prostredníctvom vnútorného zraku určiť, o ktorý predmet ide.

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako jednoduchá hra, ale v skutočnosti ide o súčasť systematického tréningu.

Žiak sa učí sústrediť, zachytiť vnútornú odpoveď a následne ju porovnať so skutočnosťou.

Podobne pracujeme aj s geometrickými útvarmi alebo číslami, ktoré sú ukryté tak, aby ich nebolo možné rozpoznať bežným pohľadom.

Neskôr sa náročnosť zvyšuje.

Do cvičení pridávame aj predmety, ktoré sú podľa našej magickej metodiky energeticky nabité, a predmety, ktoré takto pripravené neboli.

Žiak sa potom pokúša určiť nielen samotný predmet, ale aj jeho energetický stav.

Tieto úlohy predstavujú ďalší stupeň výučby, pri ktorom sa už využívajú aj predchádzajúce poznatky z práce s energiami.

Nejde pritom o súťaž medzi žiakmi. Každý má svoj vlastný vývoj a potrebuje určitý čas, aby dokázal jednotlivé úlohy zvládať.

Prečo požadujem päť správnych odpovedí za sebou?

V našej výučbe používame pravidlo piatich správnych odpovedí za sebou.

Toto pravidlo nevzniklo náhodne. Počas dlhoročnej praxe sa nám osvedčilo ako orientačná hranica, pri ktorej žiak spravidla začína dosahovať stabilnejšie výsledky.

Keď dokáže päťkrát za sebou správne splniť zadanú úlohu, podľa mojich pozorovaní už väčšinou pochopil, ako sa má sústrediť a naladiť.

Zaujímavé je, že následne dokážu žiaci často pokračovať v cvičeniach aj dlhší čas a nesprávne odpovede sa objavujú podstatne zriedkavejšie.

Samozrejme, päť správnych odpovedí ešte samo osebe nie je zárukou, že žiak techniku dokonale ovláda. Pri malom počte možností môže zohrávať úlohu aj náhoda.

Preto sa nespoliehame iba na jednotlivé úspechy, ale sledujeme aj výsledky ďalšej práce.

Dôležité je, aby žiak dokázal získané skúsenosti opakovane využívať aj pri zmenených podmienkach.

Kolektívna výučba a vzájomné naladenie žiakov

Počas svojej praxe som si všimol ešte jednu zaujímavú vec.

Vnútorný zrak sa podľa mojich skúseností veľmi dobre rozvíja pri kolektívnej výučbe.

Keď žiaci pracujú spoločne, postupne sa dostávajú do určitého spoločného naladenia.

Niekedy mám dokonca pocit, akoby sa úspechy jedného žiaka mentálne prenášali na ostatných.

Ak jeden začne dosahovať dobré výsledky, postupne sa zlepšujú aj ďalší. Skupina akoby našla spoločný rytmus a jednotliví žiaci sa dokázali lepšie sústrediť na svoju prácu.

V takýchto situáciách som opakovane pozoroval veľmi vysokú úspešnosť, pri ktorej sa nesprávne odpovede stávali skôr výnimkou.

Tento jav vnímam ako jednu zo zaujímavých súčastí kolektívnej výučby. Samotné pozorovanie však ešte neurčuje, či ide o vzájomné mentálne pôsobenie, väčšiu sebadôveru, lepšie sústredenie alebo kombináciu viacerých vplyvov.

Pre mňa ako učiteľa je podstatné, že spoločná práca dokáže vytvoriť prostredie, v ktorom sa žiaci učia a získavajú skúsenosti.

To však neznamená, že by mali byť odkázaní iba na kolektív.

Práve naopak.

Od kolektívneho tréningu k samostatnej magickej práci

Základné cvičenia vnútorného zraku predstavujú iba začiatok.

Keď žiak postupuje vo výučbe, stretáva sa s čoraz náročnejšími úlohami a postupne musí začať využívať to, čo sa predtým naučil.

Vtedy už nemôže byť odkázaný na spoločné naladenie skupiny alebo na neustálu pomoc učiteľa.

Žiak mágie musí dokázať pracovať samostatne.

Práve tu sa ukazuje, či si z predchádzajúcich cvičení odniesol skutočné skúsenosti, ktoré vie ďalej rozvíjať.

Vnútorný zrak sa tak postupne prestáva vyučovať iba ako samostatná technika a stáva sa súčasťou ďalšej magickej práce.

Žiak sa k nemu nemusí neustále vracať prostredníctvom pôvodných jednoduchých cvičení, pretože ho využíva pri ďalších úlohách.

A práve tým ho ďalej trénuje a zdokonaľuje.

Aký význam má vnútorný zrak pri práci s klientom?

Možno sa niekto opýta, načo je mágovi schopnosť rozpoznávať predmet ukrytý pod plachtou.

Odpoveď je jednoduchá.

Neučíme sa to preto, aby sme predvádzali zaujímavé schopnosti alebo niekoho ohurovali.

Tieto cvičenia majú pripraviť žiaka na situácie, s ktorými sa môže v budúcnosti stretnúť pri vlastnej magickej práci.

Predstavme si napríklad, že mág príde ku klientovi, ktorý ho požiada o pomoc pri riešení určitého problému.

Mág nemusí mať okamžite k dispozícii všetky informácie. V rámci svojej magickej praxe sa môže pokúšať identifikovať predmety, miesta alebo okolnosti, ktoré považuje za súvisiace s daným problémom.

Práve tu môže podľa našej metodiky využívať skúsenosti získané pri výučbe vnútorného zraku.

Samozrejme, takéto vnemy nemožno automaticky považovať za potvrdenie skutočnej príčiny problému. Pri práci s klientom je potrebné zistenia preverovať a nezamieňať magickú interpretáciu s overiteľnými faktami.

Preto učíme v mágii žiakov postupovať od jednoduchých a kontrolovateľných úloh k náročnejším situáciám.

To, čo sa na začiatku javí ako obyčajné cvičenie, môže neskôr tvoriť jednu zo súčastí ich ďalšej magickej práce.

Úspech a neúspech patria k výučbe

Na záver by som chcel zdôrazniť ešte jednu zásadu, ktorú svojim žiakom pri výučba mágie opakovane pripomínam.

Nie každý úspech je dôvodom na radosť a nie každý neúspech je dôvodom na sklamanie.

Ak sa žiakovi podarí správne určiť niekoľko predmetov, ešte to neznamená, že už všetko dokonale ovláda.

Rovnako, ak sa mu niekoľkokrát nepodarí dosiahnuť správny výsledok, neznamená to, že sa nemôže ďalej zlepšovať.

Dôležité je, aby sa naučil pristupovať k vlastným výsledkom vyrovnane.

Nemal by sa nechať uniesť úspechom, ale ani odradiť neúspechom. Práve v takýchto situáciách sa ukazuje, do akej miery sa už žiak naučil ovládať svoje emócie a kde má ešte rezervy.
Schopnosť zachovať si vnútornú rovnováhu, nepodľahnúť prehnanej radosti z úspechu ani sklamaniu z neúspechu, je totiž tiež súčasťou magickej výučby. Žiak sa tak neučí iba pracovať s vnútorným zrakom, ale zároveň spoznáva sám seba a postupne získava väčšiu kontrolu nad vlastnými emóciami.

Ak sa pomýli, treba hľadať príčinu, znovu sa sústrediť a pokračovať v práci.

Niekedy je problémom nedostatočné sústredenie, inokedy prílišné očakávanie výsledku alebo snaha za každú cenu uspieť.

A práve preto je dôležitá trpezlivosť.

Za desaťročia výučby som sa presvedčil, že nie všetko sa dá zvládnuť okamžite. Niektoré veci si vyžadujú opakovanie, ďalšie skúsenosti a predovšetkým čas.

Záver – vnútorný zrak sa rozvíja počas celej magickej praxe

Vnútorný zrak predstavuje v našej škole mágie jednu zo základných oblastí výučby, na ktorú neskôr nadväzujú ďalšie techniky.

Jeho význam však nespočíva iba v schopnosti určiť ukrytý predmet alebo správne odpovedať na otázku.

Podstatné je, aby sa žiak naučil sústrediť, pracovať s vlastným vnútorným vnímaním, rozpoznávať svoje reakcie a overovať získané výsledky.

Rovnako dôležité je, aby sa naučil dôverovať sám sebe, ale zároveň si zachoval schopnosť priznať vlastný omyl.

Vnútorný zrak sa totiž podľa môjho prístupu nerozvíja iba počas niekoľkých úvodných hodín.

Žiak ho postupne využíva pri ďalšej výučbe, pri náročnejších magických technikách a neskôr aj pri samostatnej práci.

To, čo sa na začiatku učí ako samostatné cvičenie, sa časom stáva prirodzenou súčasťou jeho magickej praxe.

A práve v tom vidím skutočný význam tejto výučby.

PS:
V nasledujúcom príspevku sa budem venovať téme „Energetické uzly v lese – prečo nie sú všetky miesta rovnaké?“ Priblížim svoje skúsenosti s vnímaním rozdielnych prírodných energií, výberom vhodných miest na magickú prácu a zmenami, ktoré môžu v lese postupne nastávať. Vysvetlím tiež, prečo nie každé energeticky silné miesto musí byť vhodné na magickú prácu a prečo považujem za dôležité rešpektovať prirodzenú energiu lesa namiesto snahy násilne ju meniť.

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk