Views: 0

Za viac než tri desaťročia, počas ktorých sa venujem výučbe mágie a vedeniu magických spoločenstiev, som stretol mnoho ľudí. V roku 1992 som sa stal Veľkňazom, v roku 1993 Najvyšším Veľkňazom Spoločenstva Anách a od roku 1995 som aj Najvyšším Veľkňazom spoločenstva Selekcia. Niektorí z ľudí, ktorých som na tejto ceste stretol, zostali mojimi kolegami dodnes, iní odišli vlastnou cestou. S mnohými som prežil krásne chvíle, ale boli aj obdobia, keď naše vzťahy neboli jednoduché.

Za tie roky som musel prijímať množstvo rozhodnutí. Niektoré boli ľahké, iné veľmi náročné.
A dnes už viem, že nie všetky boli správne.

Nikdy som o sebe netvrdil, že som neomylný. Ani postavenie Najvyššieho Veľkňaza zo mňa nerobí človeka, ktorý má vždy pravdu. Som človek so svojimi vedomosťami, skúsenosťami, ale aj slabosťami a omylmi.

A práve o svojich omyloch chcem dnes hovoriť.

Počas života sa mi už viackrát stalo, že som sa po mnohých rokoch dozvedel, ako veľmi sa niekoho dotkli moje slová, rozhodnutia alebo spôsob, akým som v určitej situácii postupoval.

Niekedy ma to úprimne prekvapilo. Nie preto, že by som odmietal pripustiť vlastnú chybu, ale preto, že som vtedy vôbec netušil, ako moje konanie druhý človek prežíva.

V danom okamihu som bol presvedčený, že konám správne. Až s odstupom rokov, s novými skúsenosťami a poznaním okolností som pochopil, že som mohol konať inak.

Dnes si uvedomujem, že dobrý úmysel ešte nezaručuje dobrý výsledok. Človek môže niekomu ublížiť aj bez toho, aby to chcel.

A práve to ma niekedy privádza k zamysleniu.
Koľkým ľuďom som možno ublížil bez toho, aby som sa o tom vôbec dozvedel? Koľkí si dodnes nesú spomienku na niektoré moje slová alebo rozhodnutia, zatiaľ čo ja o ich bolesti ani neviem?

Na tieto otázky nepoznám odpoveď.

Viem však jedno. Nikdy nebolo mojím cieľom ľuďom vedome ubližovať, ponižovať ich alebo ich zraňovať. To však neznamená, že sa to nemohlo stať.

Preto sa dnes chcem úprimne ospravedlniť všetkým, ktorým som počas svojho života a pôsobenia v Selekcii svojimi slovami, rozhodnutiami alebo konaním ublížil.

Ospravedlňujem sa tým, ktorí mi to už povedali, ale aj tým, ktorí mi to nikdy nepovedali.
Tým, ktorí sú dodnes mojimi kolegami, aj tým, ktorí zo Selekcie dávno odišli.

Nežiadam, aby ste na všetko zabudli. Nežiadam ani to, aby ste moje konanie spätne ospravedlňovali. A už vôbec neočakávam, že mi každý musí odpustiť.

Chcem iba povedať, že ak som vám ublížil, úprimne ma to mrzí.

Nedávno som mal možnosť otvorene sa porozprávať s kolegom, ktorý sa po približne pätnástich rokoch vrátil do Selekcie. Počas nášho rozhovoru sme sa vrátili aj k niektorým udalostiam a mojim rozhodnutiam z minulosti. Pýtal sa ma, prečo som vtedy konal tak, ako som konal.

Úprimne som mu vysvetlil, že som bol v tom čase presvedčený o správnosti svojho postupu a vôbec som si neuvedomoval, že mu svojím konaním môžem ublížiť.

Dnes už však niektoré veci vidím inak.

Priznal som svoju chybu a osobne som sa mu ospravedlnil.
Som rád, že sme sa po toľkých rokoch dokázali o minulosti otvorene porozprávať.

Takéto rozhovory nepovažujem za prejav slabosti ani za spochybňovanie svojej autority.
Naopak, považujem ich za dôležité. Ak som niekomu v minulosti ublížil, nechcem sa pred tým skrývať ani hľadať výhovorky. Chcem mať možnosť vypočuť si jeho pohľad a tam, kde som pochybil, priznať svoju chybu a ospravedlniť sa.

Ak sa tieto moje slová dostanú k niekomu, komu som v minulosti ublížil, budem úprimne rád, ak sa mi ozve.

Nechcem otvárať staré spory ani hľadať vinníkov. Chcem predovšetkým vypočuť si jeho pohľad na to, čo sa kedysi stalo. Možno sa dozviem o ďalšej chybe, ktorú som si nikdy neuvedomil.
A ak som skutočne konal nesprávne, rád sa mu ospravedlním aj osobne.

Neočakávam, že každý bude mať záujem o takýto rozhovor. Rešpektujem aj rozhodnutie tých, ktorí sa už k minulosti vracať nechcú. Ale ak niekto túto potrebu má, moje dvere zostávajú otvorené.

Nikdy som nemal problém priznať pred kolektívom, že som sa pomýlil. Neraz som svojim žiakom vysvetľoval, kde som v minulosti urobil chybu, a upozorňoval ich, aby sa podobnému postupu vyvarovali.

A keď ma niekto upozorní na chybu dnes, nenahnevám sa. Naopak, poďakujem sa mu.

Medzi kolegov, ktorí ma bežne dokážu otvorene upozorniť na moje chyby, patria Tara, Vhiolynta a Znachor. Vážim si ich úprimnosť a ochotu povedať mi svoj názor aj vtedy, keď sa nezhoduje s mojím. Nepovažujem to za spochybňovanie svojej autority, ale za prirodzenú súčasť našej spolupráce.

Pretože ani ja nie som neomylný a aj ja sa stále učím.

Niekedy o sebe Tare s úsmevom hovorím, že som učenlivá opica. Keď už chybu urobím a pochopím ju, snažím sa ju aspoň neopakovať.

Samozrejme, nie vždy sa mi to musí podariť. Aj dnes môžem urobiť nesprávne rozhodnutie.
Rozdiel je možno v tom, že mám za sebou viac skúseností a dokážem lepšie rozpoznať niektoré nebezpečenstvá, ktoré som kedysi nevidel.

Možno som nebol dokonalý. Možno som urobil chyby. Možno by niektoré veci niekto iný urobil lepšie. Ale urobil som všetko, čo som v danom čase vedel a dokázal.

Tieto slová nepíšem preto, aby som sa zbavil zodpovednosti za svoje rozhodnutia.
Píšem ich preto, že vystihujú môj pohľad na vlastnú minulosť.

Nemôžem sa vrátiť o dvadsať či tridsať rokov späť a rozhodnúť sa inak. Nemôžem zmeniť vyslovené slová ani vymazať následky niektorých svojich činov.

Môžem však priznať, že som sa mýlil. Môžem sa ospravedlniť. A predovšetkým sa môžem snažiť, aby som rovnaké chyby neopakoval.

Chcel by som, aby si aj moji žiaci uvedomili jednu vec.

Úcta k učiteľovi neznamená presvedčenie o jeho neomylnosti. A úcta k úradu Najvyššieho Veľkňaza neznamená, že človek, ktorý ho zastáva, nemôže urobiť chybu.

Ak sa niekedy stanete učiteľmi alebo budete viesť iných ľudí, nezabúdajte na to.
Nebojte sa priznať vlastný omyl. Nebojte sa vypočuť kritiku. A nikdy nepovažujte ospravedlnenie za prejav slabosti.

Pretože človek, ktorý odmieta pripustiť vlastnú chybu, si zároveň zatvára cestu k tomu, aby sa z nej poučil.

Neviem, ku koľkým ľuďom sa tieto moje slová dostanú. Možno si ich prečítajú aj tí, ktorých sa moje konanie dotklo. Možno nie.

Ale považoval som za správne ich napísať.

Nie ako Najvyšší Veľkňaz, ktorý vydáva rozhodnutie alebo poučenie.

Ale ako Ašarat, človek, ktorý počas svojho života urobil aj chyby, niektoré dodnes ľutuje a stále sa snaží byť lepším človekom, než bol včera.

PS:
Toto moje ospravedlnenie sa netýka iba Selekcie a ľudí, ktorí v nej pôsobili alebo pôsobia.
Smerujem ho aj všetkým ostatným, s ktorými som sa počas svojho života stretol a ktorým som možno svojimi slovami, rozhodnutiami či konaním ublížil. Aj mimo Selekcie som len človek, ktorý sa môže mýliť, niečo si neuvedomiť, prehliadnuť alebo časom zabudnúť. Ak sa tak stalo, úprimne ma to mrzí. Toto ospravedlnenie preto patrí každému, komu som svojím konaním vedome či nevedome ublížil, bez ohľadu na to, či naše cesty spojila Selekcia, práca, priateľstvo, rodina alebo samotný život.Začiatok formulára

PS2:
V nasledujúcom príspevku vám prinesieme článok od nášho kolegu MVR Chárona s názvom „Bezpečnosť pri práci s mágiou – prečo musí mág poznať svoje hranice?“ Dozviete sa, prečo sú sebapoznanie, príprava, ochrana a zodpovednosť neoddeliteľnou súčasťou magickej praxe.

PS3:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk