V mágii sa často hovorí o sile, vôli, sebakontrole a schopnosti mága ovládať samého seba.
Znie to pekne, ale po desaťročiach praxe to vnímam trochu inak.

Mág nikdy úplne neporazí svojich vnútorných démonov. Iba sa naučí s nimi žiť.

A možno práve toto je jedna z najťažších vecí, ktoré človeka mágia naučí.

Nemám pritom na mysli démonov ako bytosti, rituálne predstavy alebo niečo, čo prichádza zvonka. Hovorím o tom, čo si každý človek nesie vo svojom vnútri – hnev, závisť, strach, nenávisť, túžbu po pomste, pýchu, potrebu moci, žiarlivosť, krivdy, ktoré sme nedokázali zabudnúť, a myšlienky, za ktoré sa možno niekedy sami pred sebou hanbíme.

Má ich človek.
A má ich aj mág.

Mág nie je človek zbavený zla

Jedným z omylov, s ktorými sa v mágii stretávam, je predstava, že čím je mág skúsenejší, tým musí byť automaticky lepším človekom.

Nemusí.

Štúdium mágie nedokáže z človeka odstrániť jeho povahu. Môže mu pomôcť lepšie ju poznať.
Môže ho naučiť ovládať svoje reakcie. Môže mu ukázať dôsledky vlastného konania.

Ale mágia z človeka neurobí bytosť bez temných stránok.

Práve naopak.

Skutočná práca mága ho často prinúti pozrieť sa aj na tie časti seba samého, ktoré by najradšej nevidel.

A to nie je príjemné.

Je oveľa jednoduchšie hovoriť o svetle, harmónii, energii, duchovnom raste či múdrosti než si priznať:

Áno, aj ja dokážem nenávidieť. Aj ja sa dokážem nahnevať. Aj ja môžem túžiť po odplate. Aj vo mne existuje zlo.

Rozdiel však nie je v tom, či ho človek má.

Rozdiel je v tom, čo s ním urobí.

Zlo v človeku nemusí rozhodovať o jeho skutkoch

Človek môže cítiť hnev a napriek tomu neublížiť.
Môže cítiť nenávisť a napriek tomu sa rozhodnúť nepomstiť.
Môže závidieť a napriek tomu druhému neškodiť.
Môže túžiť po moci a napriek tomu ju nepoužiť proti druhým.

Práve tu podľa mňa začína skutočné ovládanie seba samého.

Nie tým, že si budeme nahovárať, že temné stránky nemáme.

Ale tým, že si ich dokážeme priznať a napriek nim sa rozhodneme konať inak.

Mágia nedáva mágovi právo konať všetko, čo dokáže. Práve poznanie toho, čo dokáže, mu dáva ešte väčšiu zodpovednosť rozhodnúť sa, čo neurobí.

A to je veľký rozdiel.

Vnútorný démon nezmizne len preto, že ho poznáme

Mladý mág si môže myslieť, že raz dosiahne určitý stupeň poznania a všetky jeho vnútorné konflikty zmiznú.

Nezmiznú.

Človek starne, získava skúsenosti, mení názory, ale stále zostáva človekom.

Niektoré veci sa naučíme ovládať.
Niektoré pochopíme.
Niektoré prestanú byť také silné.
A niektoré sa nám počas života vrátia znova a znova.

Preto hovorím, že mág svojich vnútorných démonov neporazí.

Naučí sa ich poznať.

Vie, kedy sa ozývajú.
Vie, čo ich prebúdza.
Vie, kde sú jeho slabé miesta.

A najmä vie, že keď sa ozvú, nemusí ich poslúchnuť.

To je podľa mňa omnoho väčšie víťazstvo než predstierať, že už v nás nič temné neexistuje.

Najnebezpečnejší je mág, ktorý verí vo vlastnú dokonalosť

Človek, ktorý vie, že má slabosti, si dáva pozor.
Človek, ktorý si myslí, že už žiadne nemá, môže byť omnoho nebezpečnejší.

Preto som nikdy neveril predstave dokonalého mága.

Mág môže byť skúsený.
Môže mať desaťročia praxe.
Môže mať obrovské vedomosti.
Môže učiť iných.

Ale stále môže urobiť chybu.
Stále ho môže niekto nahnevať.
Stále ho môže niekto zraniť.
Stále môže povedať niečo, čo neskôr ľutuje.

Skúsenosť mága sa podľa mňa neukazuje tým, že už nikdy necíti hnev.

Ukazuje sa tým, čo urobí vo chvíli, keď ho cíti.

Aj mimo mágie vidíme ten istý zápas

Ak siahnem mimo mágie, zaujímavým príkladom je Matka Tereza.

Po jej smrti vyšli najavo listy, v ktorých opisovala dlhé obdobia vnútornej temnoty, pochybností, pocitu prázdnoty a duchovného zápasu. Nešlo teda o človeka, ktorý by celý život žil bez vnútorných konfliktov. Napriek tomu túto vnútornú temnotu nepremenila na ubližovanie druhým, ale veľkú časť svojho života venovala pomoci chorým, chudobným a umierajúcim.

Ján Pavol II. ju osobne poznal a verejne zdôrazňoval práve jej službu druhým a schopnosť venovať sa tým najchudobnejším.

To je pre mňa zaujímavá paralela aj pre mágiu.

Nie preto, že by som chcel spájať kresťanstvo s mágiou.

Ale preto, že ľudská psychika zostáva ľudskou psychikou bez ohľadu na systém, ktorému sa človek venuje.

Vnútorná temnota sama osebe ešte neurčuje, akým človekom budeme. Rozhodujúce je, čo s ňou urobíme.

Mág môže svoju temnotu obrátiť

Aj hnev môže byť energiou.
Aj sklamanie môže človeka niečo naučiť.
Aj bolesť môže zvýšiť jeho citlivosť voči bolesti druhých.
Aj vlastná skúsenosť so zlom môže byť dôvodom, prečo ho neskôr nechce spôsobovať iným.

Toto však neznamená romantizovať zlo.

Zlo zostáva zlom.

Ublíženie zostáva ublížením.

Ale mág má možnosť rozhodnúť, či svoju temnú stránku nechá riadiť svoj život, alebo ju dokáže spracovať a nasmerovať niekam, kde nebude ničiť.

Možno práve preto mágia nie je iba učením o tom, čo dokážeme ovplyvniť okolo seba.

Je aj učením o tom, čo dokážeme ovplyvniť v sebe.

Najťažší magický boj môže byť úplne neviditeľný

Ľudia si pod magickým bojom často predstavujú niečo dramatické.

Rituály.
Súboj síl.
Súboj dvoch mágov.
Ochranu.
Protiútok.

Ale jeden z najťažších bojov mága nemusí nikto nikdy vidieť.

Je to chvíľa, keď má možnosť ublížiť – a neurobí to.

Keď môže odpovedať nenávisťou – a rozhodne sa neodpovedať.
Keď vie, ako zasiahnuť – a vedome nezasiahne.
Keď v ňom kričí ego, aby ukázal svoju moc – a on zostane ticho.

To je boj, za ktorý nedostane potlesk.

Nikto možno ani nebude vedieť, že prebehol.

Ale mág bude vedieť.

A možno práve takéto malé, neviditeľné víťazstvá rozhodujú viac o tom, akým mágom človek je, než všetky veľké slová o mágii.

Záver

Svojich vnútorných démonov pravdepodobne nikdy úplne nezničíme.

A možno to ani nie je potrebné.

Potrebujeme ich poznať.
Potrebujeme vedieť, kde sa ukrývajú.
Potrebujeme vedieť, čo ich prebúdza.

A predovšetkým sa musíme naučiť, že nemusia rozhodovať za nás.

Každý človek má v sebe schopnosť dobra aj zla.

Mág nie je výnimkou.

Mágia z nás neurobí dokonalé bytosti. Môže nás však naučiť lepšie vidieť samých seba – aj tie časti, ktoré sa nám nepáčia.

A potom zostáva už iba rozhodnutie.

Čo z toho, čo nosíme vo svojom vnútri, pustíme do sveta.

Pretože skutočnou silou mága nemusí byť schopnosť poraziť svojich démonov.

Skutočnou silou môže byť schopnosť žiť s nimi celý život – a napriek tomu im nikdy neodovzdať vládu nad sebou.

PS:
V nasledujúcom príspevku sa pozrieme na tému „Zapečatenie priestoru – čo sa deje, keď mág zapečatí priestor?“ Ukážem v ňom, na čo sa zapečatenie používa, ako ho vnímame v praxi a pridám aj niekoľko konkrétnych skúseností z našej dlhoročnej práce v Selekcii.

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk Začiatok formulára