Tento príspevok je mojou osobnou úvahou nad tým, čo podľa mňa vytvára skutočnú dušu magického Spoločenstva Selekcia. Nechcem nikomu vnucovať svoj pohľad ani tvrdiť, že je jediný správny.
Je to zamyslenie človeka, ktorý kráča cestou, ako praktik mágie celý svoj život a ktorý mal tú česť prežiť veľkú časť svojho života medzi ľuďmi, ktorí sa stali súčasťou Selekcie.

Počas rokov sa ma viacerí ľudia pýtali, v čom podľa môjho názoru spočíva skutočná sila Selekcie.
Niektorí očakávajú, že budem hovoriť o mágii.
Iní si myslia, že odpoveďou budú techniky, zasvätenia alebo vedomosti, ktoré sme počas rokov vytvorili.

Pravda je však podľa môjho názoru oveľa jednoduchšia.

Dušou Selekcie nikdy nebola samotná mágia.

Dušou Selekcie boli, sú a verím, že vždy budú ľudia.

Mágia sama o sebe nestačí

Mágia môže človeku ukázať cestu.
Môže ho naučiť nové techniky.
Môže mu pomôcť pochopiť svet trochu inak.

Ale sama osebe nikdy nevytvorí spoločenstvo.

Spoločenstvo vzniká až vo chvíli, keď sa stretnú ľudia, ktorí sa navzájom rešpektujú, pomáhajú si a spoločne rastú.

Práve preto som nikdy nevnímal Selekciu iba ako školu mágie.

Vždy som ju vnímal predovšetkým ako spoločenstvo ľudí.

Každý človek zanechal svoju stopu

Keď sa dnes obzriem späť za rokmi výučby, neuvedomujem si iba knihy, techniky alebo zasvätenia.

Vidím tváre ľudí.
Rozhovory.
Spoločné hľadanie odpovedí.
Diskusie, pri ktorých vznikali nové myšlienky.
Aj nesúhlasy, ktoré nás prinútili premýšľať hlbšie.
Vidím aj chvíle, keď sme spoločne čelili nepriazni osudu a podľa nášho presvedčenia sa postavili silám z paralelných svetov. Práve v takých chvíľach sa nerodilo iba poznanie. Rodila sa vzájomná dôvera, priateľstvo a pocit, že na tejto ceste nikto z nás nie je sám.

Každý človek, ktorý Selekciou prešiel, v nej zanechal určitú stopu.

Možno malú.
Možno veľkú.

Ale bez týchto stôp by Selekcia nikdy nebola tým, čím je dnes.

Aj ja som vyrastal spolu so svojimi žiakmi

Možno to niekoho prekvapí, ale počas rokov som neučil iba ja svojich žiakov.

Aj oni učili mňa.

Každá otázka, ktorú mi položili, ma prinútila premýšľať.
Každá diskusia mi ukázala nový pohľad.
Každá spätná väzba ma nútila hľadať presnejšie odpovede.

Mnohí si možno myslia, že učiteľ iba odovzdáva poznanie.

Ja si však myslím, že skutočný učiteľ sa učí celý život spolu so svojimi žiakmi.

Keby nebolo ľudí, ktorí počas rokov kráčali po tejto ceste so mnou, pravdepodobne by som dnes nebol tým človekom ani tým učiteľom, akým som sa stal.

Aj mňa formovali.
Aj mňa posúvali dopredu.

A práve za to im patrí moja úprimná vďaka.

Mágia prebudila to najlepšie, čo v nás už bolo

Som presvedčený, že skutočná mágia človeku neberie jeho osobnosť.

Neberie mu jeho prirodzenosť.
Neberie mu jeho silné stránky.

Naopak.

Pomáha ich rozvíjať.
Robí ich ušľachtilejšími.
Noblesnejšími.
Múdrejšími.
Slobodnejšími.

Postupne vytvára z obyčajného človeka, ktorý na začiatku cítil možno iba tiché volanie svojej duše, plnohodnotného mága. Nie mága, ktorý túži po moci, ale človeka, ktorý je pripravený postaviť sa za slabších, podať pomocnú ruku tým, ktorí sú v núdzi, a niesť zodpovednosť za svoje poznanie.

A práve preto si myslím, že najväčším dielom Selekcie nie sú knihy ani techniky.

Najväčším dielom sú ľudia, ktorí sa počas rokov stali lepšími verziami samých seba.

Keby sme o toto prišli…

Občas premýšľam nad tým, čo by sa stalo, keby Selekcia raz stratila túto svoju podstatu.

Možno by zostali naše magické knihy.
Možno by zostali magické techniky.
Možno by zostali magické zasvätenia.

Ale keby sa zo Selekcie vytratila úcta k človeku, vzájomná pomoc, priateľstvo, ochota počúvať druhých a spoločná cesta za poznaním, zostala by už len prázdna schránka.

Mágia by zostala.
Ale duša by odišla.

A bez nej by už Selekcia nebola Selekciou.

Záver

Ak sa ma dnes niekto opýta, na čo som po všetkých tých rokoch najviac hrdý, moja odpoveď nebude smerovať ku knihám ani technikám.

Najviac som hrdý na ľudí.

Na všetkých, ktorí boli a sú súčasťou Selekcie.

Pretože práve oni jej dali tvár.
Oni jej dali hlas.
Oni jej dali život.

A možno si to nie vždy uvedomujú, ale aj oni pomohli vytvoriť mňa takého, akým som dnes.

Ak teda niekto hľadá skutočné tajomstvo Selekcie, nech ho nehľadá iba v mágii.

Nech ho hľadá predovšetkým v ľuďoch.

Pretože mágia vytvorila cestu. Ale až ľudia jej dali dušu.

PS:

Keď dnes premýšľam nad konkrétnymi ľuďmi v Selekcii, uvedomujem si, koľkokrát stáli pri mne aj v časoch, keď to vôbec nemuseli robiť. Spoločne sme prežívali krásne chvíle, ale aj obdobia plné skúšok, hľadania správnej cesty a situácií, ktoré nás preverili ako ľudí aj ako mágov.

Práve vtedy som si naplno uvedomil, že Selekciu netvoria iba spoločné záujmy ani samotná mágia. Tvoria ju predovšetkým ľudia a vzťahy, ktoré medzi nami počas rokov vznikli.

Ak má dnes Selekcia svoju dušu, potom ju nevytvorili knihy, techniky ani zasvätenia. Vytvorili ju všetci tí, ktorí boli a sú jej súčasťou.

A úprimne verím, že bez nich by som sa ani ja nestal človekom a učiteľom, akým som sa počas rokov stal. Každý z nich vo mne zanechal svoju stopu, niečomu ma naučil a pomohol mi rásť.

Preto patrí moja úprimná vďaka každému, kto bol, je alebo raz bude súčasťou Selekcie. Pretože práve ľudia jej dávajú život, zmysel a dušu.

PS2:
Už pripravujem ďalší príspevok s názvom „Aj učiteľ sa učí celý život.“

Po viac ako štyridsiatich rokoch praxe mága sa v ňom nebudem zamýšľať nad chybami svojich žiakov, ale nad vlastnými chybami učiteľa. Podelím sa o skúsenosti, ktoré som získal počas rokov vedenia Selekcie, a o poznanie, že aj učiteľ sa učí celý život – často práve na vlastných omyloch. Verím, že tento článok bude povzbudením nielen pre učiteľov mágie, ale pre každého, kto nesie zodpovednosť za vedenie druhých ľudí.

PS3:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk Začiatok formulára