Kniha mágie nie je obyčajná ezoterická literatúra

Keď dnes človek zadá do internetového vyhľadávača slová kniha mágie, mágia alebo magické techniky, nájde stovky publikácií sľubujúcich rýchle výsledky, jednoduché rituály alebo návody, ako za niekoľko dní získať mimoriadne schopnosti. Práve preto vzniká čoraz viac skreslených predstáv o tom, čo skutočná mágia vlastne je.

O svojich Knihách mágie nepíšem preto, aby som ich propagoval ako ďalší titul medzi množstvom ezoterickej literatúry. Nepotrebujem presviedčať ľudí, že si ich majú kúpiť alebo prečítať.

Píšem o nich preto, že okolo pojmu Kniha mágie vzniká množstvo nepochopenia.
Často sa na ňu pozerá ako na zbierku techník alebo receptov, z ktorých si človek môže vyberať podľa momentálnej nálady. Takýto pohľad je však veľmi vzdialený tomu, prečo moje knihy vôbec vznikli.

Skutočná mágia totiž nikdy nebola o rýchlych návodoch.

Je cestou.

A každá cesta má svoj začiatok, svoj vývoj aj svoj cieľ.

Kniha mágie ako živý systém učenia

Od prvých strán som svoje Knihy mágie nepísal ako technický manuál ani ako populárno-náučnú publikáciu.

Ich cieľom nikdy nebolo ponúknuť čitateľovi jednoduché odpovede.

Naopak.

Od začiatku boli koncipované ako živý systém učenia, v ktorom na seba jednotlivé kapitoly, techniky, skúsenosti a vysvetlenia prirodzene nadväzujú.

Práve preto hovorím, že Knihu mágie nemožno čítať po útržkoch.

Nemožno si otvoriť jednu kapitolu, vybrať jednu techniku a očakávať, že bude fungovať rovnako, ako keď človek prešiel celou cestou, ktorá k nej vedie.

V mágii totiž každé poznanie vyrastá z poznania predchádzajúceho.

Rovnako ako nemožno postaviť strechu domu bez základov, nemožno bezpečne používať vyššie techniky bez pochopenia tých jednoduchších.

Práve preto moje knihy vytvárajú jeden organický celok.

Prečo nestačí čítať iba jednotlivé kapitoly

Veľakrát som sa stretol s tým, že si človek prečítal jednu časť Knihy mágie a myslel si, že už pochopil celý systém.

Lenže v skutočnosti pochopil iba malý úsek.

Každá kapitola je totiž súčasťou väčšieho obrazu.

Ak ju vytrhneme z celku, veľmi ľahko stratí svoj pôvodný význam.

Technika, ktorá je bezpečná po niekoľkých rokoch výučby, môže byť nebezpečná pre človeka, ktorý preskočil polovicu učenia.

Rovnako môže byť veta, ktorá sa zdá byť jednoduchá, pochopená úplne inak po piatich či desiatich rokoch praxe.

Práve preto vždy zdôrazňujem, že Kniha mágie sa nečíta iba očami.

Číta sa skúsenosťami.

To, čo dnes mág iba prečíta, môže o niekoľko rokov skutočne pochopiť.

Kniha mágie nie je dogma

Jednou z vecí, ktorú opakujem svojim žiakom už dlhé roky, je jednoduchá myšlienka:

„Naučte sa Knihu mágie tak, ako je napísaná. Ale uvedomujte si, že to nie je písmo sväté.“

Touto vetou nechcem znižovať význam vlastných kníh.

Práve naopak.

Chcem upozorniť na to, že mágia je živá.

Jazyk sa vyvíja.

Človek sa vyvíja.

Spoločnosť sa mení.

A spolu s tým sa prirodzene vyvíja aj spôsob, akým o mágii premýšľame.

Dogmatizácia je podľa môjho názoru jednou z najväčších hrozieb každého duchovného učenia.

V okamihu, keď sa prestane rozvíjať, začína pomaly odumierať.

To však neznamená, že si môže každý techniky svojvoľne upravovať.

Najskôr ich musí dokonale zvládnuť v pôvodnej podobe.

Až potom môže vzniknúť nový poznatok.

Nie ako popretie pôvodného učenia.

Ale ako jeho prirodzené pokračovanie.

Kniha mágie sa nečíta za jeden večer

Moje Knihy mágie nikdy nevznikali ako knihy, ktoré človek prečíta za niekoľko večerov, odloží ich do knižnice a povie si, že už vie, čo je mágia.

Práve naopak.

Sú to knihy, ku ktorým sa mág vracia opakovane.

Mnohokrát som bol svedkom toho, že žiak si prečítal určitú kapitolu a mal pocit, že jej úplne rozumie. O niekoľko rokov neskôr sa k tej istej kapitole vrátil a zistil, že v nej objavil úplne nový význam.

Text sa pritom nezmenil.

Zmenil sa človek.

To je podľa môjho názoru jedna z najkrajších vlastností skutočného učenia. Rastie spolu so svojím čitateľom. Každá nová skúsenosť, každý úspech, ale aj každá chyba otvára ďalšiu vrstvu významu.

Preto hovorím, že Kniha mágie nie je knihou na jedno prečítanie. Je knihou na celý život.

Takmer tridsať rokov vývoja jedného diela

Len málokto si dnes uvedomuje, akou cestou moje Knihy mágie prešli.

Ich dnešná podoba nevznikla naraz.

Prvá verzia mala približne 54 strán formátu A4. V čase svojho vzniku predstavovala niečo úplne nové. Mnohých prekvapila už len tým, že sa snažila podať mágiu systematicky, nie ako súbor náhodných techník.

Nebola dokonalá.

Ani nemohla byť.

Bola začiatkom cesty.

Nasledovala druhá verzia s rozsahom viac ako 400 strán, tretia verzia mala 767 strán a dnešná štvrtá verzia Knihy mágie I dosiahla približne 1300 strán formátu A4.

Nie preto, že by som chcel napísať čo najhrubšiu knihu.

Každá nová kapitola vznikla preto, že prax ukázala potrebu niečo doplniť, vysvetliť alebo rozšíriť.

Počas desaťročí výučby som zistil, že niektoré veci, ktoré boli mne samozrejmé, bolo potrebné podrobnejšie vysvetliť ďalším generáciám mágov. Inde bolo potrebné doplniť nové poznatky získané výskumom alebo dlhoročnou prácou s klientmi.

Takto prirodzene vznikalo dielo, ktoré dnes predstavuje ucelený systém výučby.

Kniha mágie II – pokračovanie vyššieho poznania

Pôvodne som vôbec neplánoval napísať Knihu mágie II.

Mal som za to, že všetko podstatné bude obsiahnuté v prvej knihe.

Až kolegyňa VK Vhiolynta ma opakovane presviedčala, že nastal čas pokračovať ďalej a spracovať aj vyššie stupne učenia.

Dnes som rád, že som jej dal za pravdu.

Vznikla kniha s rozsahom približne 820 strán formátu A4, určená predovšetkým tým, ktorí už prešli dlhoročnou cestou výučby.

Nie preto, aby niekoho vylučovala.

Ale preto, že nie všetky poznatky možno bezpečne odovzdať každému človeku bez ohľadu na jeho pripravenosť.

Aj to je jeden zo základných princípov skutočnej mágie.

Poznanie nie je odmenou.

Je zodpovednosťou.

Kniha rastie spolu so Selekciou

Jednou z vecí, na ktorú som možno najviac hrdý, je skutočnosť, že moje Knihy mágie nikdy nevznikali odtrhnuté od života.

Nevznikali za zatvorenými dverami bez kontaktu s realitou.

Rástli spolu so Spoločenstvom Selekcia.

Každá výučba.

Každé zasvätenie.

Každý vyriešený prípad.

Každá chyba.

Každý úspech.

To všetko postupne formovalo obsah kníh.

Práve preto hovorím, že Knihy mágie nemožno oddeliť od Selekcie ani od ľudí, ktorí ich pomáhali svojou prácou spoluvytvárať.

Nie sú len mojím dielom.

Sú výsledkom desaťročí spoločnej práce celého spoločenstva.

Aj preto ich považujem za živé učenie.

Nie za uzavretý rukopis, ktorý sa už nikdy nebude ďalej rozvíjať.

Význam knihy sa mení spolu s mágom

Jednou z najzaujímavejších vlastností mojich Kníh mágie je skutočnosť, že ich význam sa mení spolu s tým, kto ich číta.

Možno to znie zvláštne, ale je to moja dlhoročná skúsenosť.

Mág na začiatku svojej cesty v texte nájde iba to, na čo je pripravený. Nie preto, že by tam bolo napísané menej, ale preto, že jeho vlastná skúsenosť ešte nedokáže odhaliť všetky vrstvy významu.

Po niekoľkých rokoch praxe sa vráti k tej istej kapitole a zrazu v nej objaví myšlienky, ktoré si predtým vôbec nevšimol.

Text zostal rovnaký.

Zmenil sa čitateľ.

Aj preto často hovorím, že Kniha mágie sa neotvára podľa počtu prečítaných strán, ale podľa skúseností mága.

Niektoré kapitoly človek pochopí okamžite.

Iné potrebujú roky života.

Skúsenosť je viac ako technika

Počas svojej výučby som sa stretol s mnohými ľuďmi, ktorí sa snažili hľadať iba techniky.

Chceli vedieť, ako vykonať určitý postup, aké slová vysloviť alebo aký symbol použiť.

Lenže technika sama osebe nikdy nevytvorí mága.

Technika je iba nástroj.

Rovnako ako pero samo osebe nevytvorí spisovateľa, ani technika nevytvorí človeka schopného pochopiť hlbší význam mágie.

Preto som sa vo svojich knihách vždy snažil vysvetľovať nielen ako niečo robiť, ale predovšetkým prečo sa to robí.

Práve pochopenie súvislostí odlišuje remeselníka od skutočného mága.

Vnútorné ochranné mechanizmy učenia

Počas rokov sa ma viacerí ľudia pýtali, či sa nebojím, že moje knihy niekto zneužije.

Moja odpoveď býva vždy rovnaká.

Skutočné učenie má svoje prirodzené ochranné mechanizmy.

Nejde o tajné šifry ani ukryté znaky.

Ochrana spočíva v samotnom človeku.

Ak sa ku knihe dostane niekto, kto hľadá iba moc, senzácie alebo rýchle výsledky, veľmi často ju po krátkom čase odloží.

Začne mu pripadať príliš náročná, zdĺhavá alebo nezrozumiteľná.

Nie preto, že by bola zle napísaná.

Ale preto, že medzi knihou a čitateľom nevznikne prirodzené spojenie.

Naopak, človek, ktorý pristupuje ku knihe s pokorou a ochotou učiť sa, začne postupne objavovať stále nové vrstvy poznania.

Práve preto si myslím, že najväčšou ochranou každého skutočného učenia nie je zákaz, ale vnútorná pripravenosť človeka.

Polyfónia namiesto uniformity

Jednou zo zásad, ktorú sa snažím udržiavať v Spoločenstve Selekcia, je rozmanitosť.

Nikdy som nechcel vychovať skupinu ľudí, ktorí budú rozmýšľať úplne rovnako.

Naopak.

Považujem za prirodzené, že každý mág má vlastný spôsob práce, vlastné skúsenosti a vlastný pohľad na jednotlivé techniky.

To však neznamená chaos.

Práve preto vo svojich knihách vytváram to, čo by som nazval polyfóniou učenia.

Rovnako ako v orchestri každý hudobný nástroj hrá inú melódiu, no všetky spolu vytvárajú jednu skladbu, aj v Selekcii môže každý mág pracovať svojím vlastným spôsobom.

Dôležité je, aby všetky tieto prístupy zostávali v súlade so základnými princípmi učenia.

Cieľom preto nikdy nebola uniformita.

Cieľom bola harmónia.

Takéto dielo nevzniká za niekoľko rokov

Keď sa dnes pozriem na rozsah svojich Kníh mágie, uvedomujem si, že ich nevytvorilo iba písanie.

Vytvoril ich život.

Viac ako štyridsať rokov práce s mágiou.

Tisíce hodín výučby.

Stovky vyriešených prípadov.

Nespočetné množstvo otázok mojich žiakov.

Každá skúsenosť zanechala v knihách svoju stopu.

Aj preto si netrúfam povedať, že existuje podobné dielo, ktoré by bolo v takomto rozsahu, v takomto prepojení na živú výučbu a na praktickú magickú prácu.

Nie je to dôvod na pýchu.

Je to skôr veľký záväzok.

Záväzok voči tým, ktorí boli predo mnou, aj voči tým, ktorí prídu po mne.

Preto si želám jediné.

Nie aby si ľudia vážili mňa.

Ale aby si vážili poznanie, ktoré tieto knihy obsahujú, a pristupovali k nemu s rešpektom, pokorou a zodpovednosťou.

Kniha mágie nie je cieľ. Je začiatok cesty.

Často sa stretávam s otázkou, či sa človek môže stať mágom iba tým, že si prečíta moje Knihy mágie.

Moja odpoveď je jednoduchá.

Nie.

Rovnako ako sa nikto nestane lekárom iba tým, že si prečíta knihy o medicíne, ani mágom sa človek nestane samotným čítaním.

Kniha môže ukázať smer.

Môže vysvetliť princípy.

Môže upozorniť na chyby.

Ale skutočnú skúsenosť musí každý získať vlastnou prácou.

Práve preto moje Knihy mágie nikdy nemali nahradiť učiteľa ani osobnú prax.

Ich úlohou je sprevádzať mága na jeho ceste.

Niekedy odpovedia na otázku skôr, než ju človek položí.

Inokedy nechajú otázku otvorenú celé roky, až kým na ňu mág nedozrie vlastnou skúsenosťou.

Aj to je súčasť učenia.

Mágia musí zostať živá

Počas celej svojej cesty som sa snažil, aby učenie Spoločenstva Selekcia nikdy nezostalo stáť na jednom mieste.

Som presvedčený, že všetko živé sa vyvíja.

Vyvíja sa človek.

Vyvíja sa spoločnosť.

Vyvíja sa jazyk.

A prirodzene sa musí vyvíjať aj spôsob, akým odovzdávame poznanie ďalším generáciám.

Práve preto som vždy zdôrazňoval, že Kniha mágie nesmie skostnatieť do podoby dogmy.

Jej základné princípy musia zostať zachované.

Techniky, ktoré boli desaťročia overované v praxi, musia zostať stabilným pilierom učenia.

Zároveň však musí existovať priestor na ďalší výskum, nové poznatky a prirodzený rozvoj.

Ak by sa mágia prestala vyvíjať, prestala by byť živou cestou poznania.

Stala by sa iba historickou spomienkou.

A to som nikdy nechcel.

Zodpovednosť za ďalšie generácie

Keď som písal prvé stránky Knihy mágie, neuvažoval som nad tým, koľko bude mať raz strán.

Premýšľal som iba nad tým, aby po mne zostalo niečo, čo pomôže ďalším generáciám vyhnúť sa chybám, ktorými som musel prejsť ja sám.

Dnes, po viac ako štyroch desaťročiach práce s mágiou a po viac ako tridsiatich rokoch výučby v Spoločenstve Selekcia, cítim ešte väčšiu zodpovednosť.

Nie voči sebe.

Ale voči tým, ktorí raz prídu po nás.

Ak má byť učenie živé aj o ďalších päťdesiat alebo sto rokov, musí byť postavené na pevných základoch, ale zároveň musí zostať otvorené rozumnému vývoju.

Práve v tom vidím skutočný význam svojich kníh.

Nie ako zbierky techník.

Ale ako mosta medzi skúsenosťami minulých generácií a poznaním tých budúcich.

Záver – osobný odkaz autora

Tento článok nevznikol preto, aby som obhajoval svoje knihy alebo presviedčal kohokoľvek o ich hodnote.

Vznikol preto, aby som vysvetlil, prečo Kniha mágie nikdy nemôže byť obyčajnou knihou.

Je výsledkom viac ako štyridsiatich rokov môjho života.

Je výsledkom tisícok hodín výučby.

Stoviek skúseností.

Úspechov aj omylov.

A predovšetkým práce mnohých ľudí, ktorí spolu so mnou budovali Spoločenstvo Selekcia.

Ak niekto v mojich knihách hľadá rýchle odpovede, pravdepodobne ich nenájde.

Ak však hľadá systém, poriadok, kontinuitu a celoživotnú cestu poznania, potom sa môžu stať jeho verným sprievodcom.

Nie učiteľom, ktorý prikazuje.

Ale tichým spoločníkom, ktorý čaká, kým človek dozrie.

Moje Knihy mágie nikdy neboli cieľom.

Sú mostom medzi poznaním a skúsenosťou, medzi jednotlivcom a Spoločenstvom Selekcia, medzi tým, čo nám odovzdali naši predchodcovia, a tým, čo raz odovzdáme ďalším generáciám.

Ak majú raz prežiť aj po nás, potom nie ako nedotknuteľná dogma, ale ako živé učenie, ktoré sa bude čítať s úctou, rozvíjať s múdrosťou a praktizovať s pokorou.

Práve v tom vidím ich skutočný zmysel.

P.S.

Ak vás zaujíma mágia, Kniha mágie, duchovný rast, archetypy, paralelné svety alebo praktická výučba mágie, navštívte www.asarat.sk, kde nájdete množstvo odborných článkov a úvah z viac ako štyroch desaťročí mojej magickej praxe.

Ak vás zaujímajú liečivé rastliny, bylinkárstvo, prírodná medicína a zdravý životný štýl, navštívte www.prirodna-medicina.selekcia.sk,
kde pravidelne publikujeme odborné články z oblasti fytoterapie a prírodného liečiteľstva.