Niektoré texty prežijú stáročia nie preto, že ich niekto ochránil, ale preto, že ich nosí samotné vedomie ľudstva. Jedným z takýchto diel je Corpus Hermeticum – zbierka spisov pripisovaných Hermovi Trismegistovi, trojnásobne veľkému majstrovi. Nie je to kniha pre bežné čítanie.
Je to živý rozhovor medzi svetmi, ktorý hovorí najmä tým, ktorí sa odvážili pýtať hlbšie otázky.

Hľadanie pravdy naprieč vekmi

Hermetizmus, ktorý tieto texty reprezentujú, nevznikol včera. Svoje korene má v starej egyptskej múdrosti, gréckej filozofii aj gnostickom pohľade na svet. V centre stojí človek – bytostný hľadač, ktorý si začína uvedomovať, že svet, ktorý vidí očami, je len zlomok skutočnosti.

Corpus Hermeticum hovorí o tom, ako bol stvorený svet, čo je v ňom duša, čo nás väzní – a ako sa môžeme oslobodiť. Neponúka hotové odpovede. Učí cez dialóg, mlčanie a vnútorné precitnutie.

Prečo o tom píšem dnes?

Nie preto, že by som potreboval citovať ďalšiu autoritu. Ale preto, že niektoré myšlienky Hermesa Trismegista majú úplne prirodzené miesto v našej práci v Selekcii.
Keď som čítal Poimandrésa – jednu z najznámejších častí – mal som pocit, že čítam symbolickú verziu výučby mága na 3. alebo 4. stupni. Hovorí o znovuzrodení, o poznaní ako ceste k Bohu, o tom, že všetko je Jedno.

A ak niekto chce vedieť, či mágia a spiritualita kráčajú ruka v ruke – tu nájde odpoveď. Hermetizmus nie je o rituáloch pre efekt. Je to vedomá cesta premeny, ktorú niekto dokáže prejsť len raz za život – a iný ju bude opakovať v stovkách inkarnácií.

Paralely, ktoré vnímam ako mág Selekcie

• Človek ako mikrokozmos – to učíme aj my. Každý z nás je obrazom vesmíru.
• Poznanie ako oslobodenie – učenie, ktoré vyžaduje skúsenosť, nie slepú vieru.
• Mlčanie a vnútorné vedenie – v mnohých fázach učenia mága je ticho viac než tisíc slov.
• Práca s archetypmi a vedomím svetov – hermetici ich nazývali božstvami, my ich poznáme ako sily, ktoré možno cítiť, zhmotniť, usmerniť.

Nie všetko treba vedieť hneď

Keby som mal niekomu odporučiť Corpus Hermeticum, nepoviem mu, nech si ho prečíta celý naraz. Poviem mu, nech si vyberie jednu vetu a nech ju nosí v sebe týždeň. Napríklad túto:

„Čo je hore, je ako to, čo je dolu; a čo je dolu, je ako to, čo je hore, aby sa naplnili zázraky jedinej veci.“

Záver

Hermetizmus je starý – a predsa nie je minulosťou. Je ako rieka, ktorá niekedy tečie v podzemí, no vždy znova vyviera tam, kde je pripravený ten, kto ju potrebuje.

Som presvedčený, že Corpus Hermeticum patrí k tým dielam, ktoré mág nedrží v rukách, ale v srdci. Je to hlas majstra, ktorý neprestal učiť. A ak sa ho naučíme počúvať, zistíme, že nás sprevádza už dávno.

Dodatok: Ako môže Corpus Hermeticum obohatiť prax súčasného mága

Čítať Corpus Hermeticum nestačí. Rovnako ako pri každom starom texte, jeho skutočná hodnota sa ukáže až vtedy, keď ho mág začne aplikovať vo svojej vnútornej praxi. A práve tu ponúkam niekoľko myšlienok, ktoré som si overil ako učiteľ aj praktik.

1. Slová, ktoré nezostarnú – citát, ktorý mení pohľad

Jedna z viet, ktorá ma najviac oslovila, pochádza priamo z Poimandrésa:

„Tí, ktorí majú vedomosti, sú nesmrteľní, ale nevedomosť je smrť.“

Nie je to len poetický výrok. Je to brutálne presné pomenovanie reality mága: buď sa prebúdzame k vyššiemu poznaniu, alebo ostávame v slepej hmotnej rovine, kde duša upadá do zabudnutia. Aj preto u nás v Selekcii neoddeľujeme učenie od skúsenosti – pretože skutočné vedomie musí byť prežité.

2. Osobná skúsenosť – keď sa učenie stane zrkadlom

Pri práci s učeníkmi som niekoľkokrát zažil moment, keď si človek myslel, že chápe – no stačilo, aby sa stretol s jednou jedinou vetou z hermetického textu a zrazu sa mu otvoril úplne nový horizont. Napríklad:

„Čo je hore, je ako to, čo je dolu“
– nie je len výrok. Je to kľúč k práci s paralelnými realitami, s duchovnými silami aj vlastnou dušou. Práve technika Zámeny časopriestoru, ktorú učím, je praktickým zrkadlom tohto princípu.

3. Paralela v Selekcii – učenie cez priamy zážitok a zasvätenie

V Selekcii síce Corpus Hermeticum neučíme ako súčasť študijného plánu, no pracujeme s podobnými duchovnými princípmi, ktoré majú rovnako hlboký vplyv na vývoj mága.

Napríklad:

• hierarchické zasvätenie vedie žiaka k uvedomeniu si seba ako obrazu vesmíru – čo zodpovedá hermetickému princípu mikrokozmu a makrokozmu,
• práca s archetypálnymi silami a symbolickým jazykom medzi svetmi otvára vedomie podobným spôsobom, ako hermetická práca s Rozumom (Nous) a gnózou,
• techniky ako výmena časopriestoru zhmotňujú hermetický princíp rovnosti medzi svetmi.

Zatiaľ čo hermetici zachytili tieto pravdy do textov, my ich uplatňujeme cez rituály, energetickú prax a vedomé vnímanie reality. Skúsenosť je naším učiteľom.

4. Záverečné odporúčanie – výzva nie iba na čítanie, ale na prebudenie

Ak čítaš moju  Knihu mágie alebo akýkoľvek hlboký duchovný text len očami, nepochopíš ho.
Texty, ktoré nesú skutočné poznanie, sa nedajú vnímať len rozumom – treba ich čítať srdcom a dušou. Až vtedy začnú hovoriť o tebe. A o tom, čo všetko si zabudol.

„Ak si mág, ktorý hľadá hlbší zmysel svojej práce, nepýtaj sa, čo ešte môžeš získať.
Spýtaj sa, čo si ochotný obetovať, aby si pochopil sám seba.“

Hermov a ani môj hlas neznie nahlas. Znie vtedy, keď všetko ostatné stíchne.
A podobne aj Kniha mágie ti neodovzdá nič, ak ju čítaš len ako ďalšiu knihu. Ale ak k nej pristúpiš ako k zrkadlu svojho vlastného vývoja – potom sa pred tebou môžu otvoriť dvere, ktoré by inak zostali zamknuté.