Prvé slová čo ma napadnú je odpustenie v utrpení, pretože z magického hľadiska si treba obrazne povedané urobiť poriadok na stole. Pre lepšie pochopenie uvediem že počas životnej púte si všeličo pozbierame na seba a príde chvíľa kedy sa toho chceme zbaviť ale to zďaleka nie je také ľahké alebo či je to vôbec aj možné.

Preto Vám popíšem úkon ktorý som urobil minulý rok v lete a po dobrom roku už viem vyhodnotiť jeho účinky. Prišiel som do fázy života kedy mi človek vo mne obrazne povedané už začal byť na obtiaž so svojimi problémami a ťažko spracovateľným emočným stavom. Tak som paradoxne urobil to čo bol nápad môjho talentovaného žiaka Taranisa že dáme človeka vo mne na určitú dobu do hrobu aby si oddýchol…
A ostane dominantne Anubis. Ešte treba poznamenať že fragmenty človeka ostávajú nie je to na 100 percent. Pôvodný zámer bol nechať ho tam 2-3 mesiace a potom ho vrátiť. Úkon som urobil okamžite s veľkou spokojnosťou. Človek ubolený odpočíval v hrobe a Anubisko sa vytešoval v jeho tele. Lenže asi po troch mesiacoch sa človek začal ozývať že už chce ísť naspäť do svojho tela, lenže mne sa tento stav zapáčil a človeka som nepustil do svojho tela.
Stalo sa niečo čo som neplánoval človek v hrobe začal zahnívať, čím už bol pre život nepoužiteľný. Nechcel som vyrobiť zombíka tak ostal natrvalo v hrobe, nech mu je zem ľahká…Navonok sa nič nezmenilo, fungujem ďalej, chodím do práce, plním si svoje povinnosti len vnútro je iné. Bežný človek to ani nepostrehne a mňa to celkom začalo baviť a môžem povedať že si to ľudské telo celkom užívam. Aj si ho chránim ako nový kabát, ale zase na ňom nelipnem lebo nie som malicherný ako ľudia. Povedal som že navonok sa sa nič nezmenilo. Ale sú senzibilný ľudia ktorí to postrehnú. Mám v práci kolegyňu cigánku ktorá mi povedala: Ty sa čudne pozeráš, ja sa Ťa bojím…
Toto Vám kolegovia moji píšem, preto ak by ste to chceli vyskúšať že je to takmer nemenný úkon a ak by ste sa preto rozhodli zvážte či sa chcete zbaviť svoje ľudskej identity.

Tagy: anubis