Prečo si vlastne neuvedomujeme, že sme otrokmi nášho ega? Prečo nemôžeme rozoznať, že sme pod jeho nadvládou a oslobodiť sa? Keď sme sa narodili slobodní a tak nás uvalili do otroctva, jasne vnímame, že sa náš život zmenil diametrálne k horšiemu. Všetci si spomíname na detské časy a to, ako na ne spomíname s láskou. Veľmi by sme chceli, aby sa vrátili. Čo ale keď si na slobodu, ktorú sme mali, nemôžeme spomenúť? Čo keď ste sa narodili rodičom, zotročeným rovnako, ako sa oni narodili rodičom žijúcim v otroctve. Ste možno dynastia otrokov. A nemáte ani vo svojom okolí nikoho, kto nie je otrokom. Takto vám ani nenapadne, že by ste sa mohli spod tohto otroctva oslobodiť.

Tvrdo pracovať a snažiť sa pochopiť, prijať a spracovať svoje Ja… Tak, ako na mnohých iných návykoch, tak aj na práci na sebe samom treba pracovať pravidelne. Dni, týždne, mesiace a roky práce na samom sebe každý deň naberáme nové a nové skúsenosti.

Ráno začína nový deň a večer končí. Počas bdelého stavu tvoríme nové riadky príbehu nášho života. Počas tohto času vieme sledovať seba a svoje pocity, svoje prežitky a svoje sny. Zaznamenávať ich a večer pred spaním si prebehnúť celý deň a zrekapitulovať svoje reakcie na rôzne podnety. Keď prídu prvotné úspechy pri práci na svojom vnútri, môžeme padnúť do eufórie a myslieť si, že je to to, čo sme chceli dosiahnuť. Pokoj, ešte sme len začali. To podstatné nás ešte len čaká.