„Realistická introspekcia je tiež dobrý nástroj na skrotenie ega. Musí byt však vykonávaná pravidelne a poctivo, bez príkras. Náš duševný svet sa mení každým dnom, každou novou skúsenosťou, takže toto je práca na celý život. Žiadne také, že raz som si už na seba posvietil, tak mám vystarané do dôchodku. Samozrejme, niektoré kľúčové vlastnosti človeka sa len tak zo dňa na deň nezmenia, ale treba mať stále niekde na pozadí hlavy spustený taký malý sken a nastavený alarm v prípade, že sa objaví nejaká novinka, ktorú treba zhodnotiť a zapracovať do celkového obrazu.“                                                                                              (VVK Tara 2020)

Neospravedlniteľný strach

Neodôvodnený strach sme už určite zažili všetci, myšlienky typu:

„Čo ak havarujem, keď budem šoférovať?“

„Čo ak narazím v novej prác na šéfa, ktorý ma bude šikanovať?“

„Čo ak ma odmietne?“

Strach ako taký je jednou zo základných povahových rysov našej Ego-mysle. Keď sa bojíme, sú tým podfarbené aj naše myšlienky a naše rozhodnutia, zo strachu sa môžeme uchýliť k rôznym krajnostiam. Rozhodnutia učinené pod strachom sa nám môžu často kruto vypomstiť.

Uvediem krátky príklad, ako muž sa môžete zamilovať do ženy, tá žena je pre vás nevýslovne krásna, najkrajšia, akú ste kedy videli. Prekvapí vás najviac tým, že si vás tiež vyberie. Kladiete si neustále otázky „ale prečo práve mňa?“ Ona to vie, tak, ako ona pre vás, ste vy dôležitý pre ňu. Niekoľko krát vám to povie, ale vy jej proste neveríte. Začnete ju upodozrievať z toho, že vás podvádza, sledujete jej mobil, počet najazdených kilometrov v aute. Napriek tomu, že nič nenachádzate, táto vaša paranoja prerastie až do stavu, keď ju prenasledujete do práce. Časom si vás aj napriek vášmu úsiliu byť nenápadným všimne a keď vás postaví pred otázku, prečo ste ju sledovali, a vy jej poviete o paranoji zrodenej vo vašej hlave, tak vás opustí. Stane sa presne to, čoho ste sa obávali, a ona na tom naozaj podiel viny nenesie.

Alebo iný príklad, potrebujete sa zlepšiť v nejakej činnosti, alebo si rozšíriť vedomosti pred nejakou skúškou či zápasom, driete sa zo všetkých síl. V dňoch pred touto skúškou ešte pridáte na intenzite a pracujete do úmoru. Chodíte spať pred svitaním. V deň skúšky ste celý dolámaný, nesústredený. Zabúdate, čo ste sa naučili, vaše telo vám vypovedá službu. Výkon, ktorý ste potrebovali, sa nedostavil a vy ste na tomto teste prepadli na plnej čiare.

V podstate ste si privodili presne to, z čoho ste mali taký urputný strach. Ego ako také je odstrihnuté od duše, je len súčasťou vášho emočného tela. Bráni tomu, aby ste vašej duši porozumeli, počuli ju a cítili, čo vám chce napovedať. Snaží sa hľadieť do budúcna. Zúfalo sa snaží uvidieť, čo pred ním stojí, budúcnosť ako taká ho priam desí. Vynakladá obrovské množstvá energie na to, aby malo budúcnosť pod kontrolou. Neustále plánuje a dáva si dokopy rôzne scenáre, aby predišlo negatívnym scenárom, často ale kvôli tomu nevidí očividné a reálne okolnosti. S očami upretými do budúcna si ego nevšíma súčasnosť, ktorá prebieha práve teraz. Z čoho vyplýva, že naše úsilie je proste odsúdené k neúspechu.