Niekde sa ozvali výkriky bolesti. Každý zastal v pohybe a čakal či sa to tento výkrik zopakuje, či bol len náhodným výkrikom jedným z mnohých ktoré sa tam často, až veľmi často ozývali dňom i nocou. Výkrik sa zopakoval sa oveľa intenzívnejšie a jeho intenzita rástla. Všetci vedeli, čo to znamená a čo sa práve deje. V jednej z mnohých miestností sa dialo to, čo bolo nevyhnutné. Bolesť je cesta a proste táto bolesť bola zjavne veľká. Žena kričala v bolestiach a očami prosila všetkých nech už tá bolesť skončí. Všetky ženy v miestnosti vnímali jej bolesť, ale neurobili nič a ani sa nepohli aby jej pomohli a vlastne väčšinou sa zúčastnené ženy len nezúčastnene dívali na jej hrozné utrpenie.  Sem tam sa niektorej akurát prehnala v hlave myšlienka, či jej utrpenie bude totožné s utrpením tejto ženy.Žena v bolestiach chcela biť a trhať rukami všetko a každého okolo seba, ale mala ich pevne priviazané v úrovni hlavy na posteli kde ležala.
Postava sa sklonila nad jej zakrvavené lono a rukami pokojne utrela krv na jej stehnách. Krv je životná energia a postava využívala tento daný moment naplno pre seba, aby získala z daného utrpenia ženy, čo najviac energie pre seba. Nasávala jej energiu ktorú vypúšťala kvôli bolestiam spolu s krvou ktorá unikala z jej lona.
Opäť výkrik zasiahol miestnosť plnou silou a energia vložená do toho výkriku elektrizovala bytosť ktorá bola sklonená nad trpiacou ženou. Prudko sa postavil  a pozrel sa po ostatných ženách v miestnosti.  Na jednu z nich sa zadíval pohľadom ktorý vnikol do nej a do hĺbky jej ja.
Žena bola ako paralyzovaná no v skutočnosti bola len napätá, ale pokojná a čakala čo povie ten, čo sa na ňu tak díva a má nad jej životom takú moc, že jeho rozhodnutie bude môcť určiť či bude žiť alebo umrie  a ona s tým nič neurobí. Proste ak vysloví vetu s ktorou vyriekne vetu o tom, že umrie nič a nikto jej už nezachráni život, ale súčasne jej mohol dať aj nový život, či pokračovanie tohto života.
Díval sa ňu hodnú chvíľu a potom len vyslovil suché slová a v tých slovách i tak bola ukrytá sila  ktorej sa každý okamžite podvolil. Ty sa priprav, Ty budeš ďalšia hneď za ňou hneď, ako s končím s ňou ideš Ty!
O niekoľko minút sa tá ktorá bola určená podvolila a ľahla si na vedľajšiu posteľ.

Všetko sa opakovalo a bolesť spolu s krvou dodávali silu a energiu do okolia a do toho  tvora, čo mal  nad nimi takú moc. Každým tým záchvevom emócií a bolesti  silnel a posúval energiu cez seba ďalej. Už on sám ju ani tak nepotreboval, ale bolo to ako droga ktorej sa nedá nasýtiť.
V miestnosti sa objavila Pandorína. Len tak akoby znikade sa tam zmaterializovala. Pozrela sa na ženu ktorá len  pred chvíľkou ešte necítila silné bolesti, ale v tento moment opätovne prepukla bolesť a nie len latentná, ale silná.
Pozrela sa pozorne na ženu ktorá v bolestiach  plakala na posteli. Nahla sa k nej a a hlasom ktorý by iste prekvapil každého kto ju stretol ju upokojovala. Snažila sa do nej vliať nádej a jej slová boli plné nádeje.
„Vydrž ešte – viem, že to bolí ale, vydrž a o chvíľu bude po všetkom a ty budeš mať už pokoj od tejto bolesti.“

Nikto sa vraj nenarodí zlý. Ale je to skutočne tak?
Pripraví nám život momenty ktoré nás zmenia? Alebo to sa my podvolíme tomu, čo je okolo nás a ovplyvňuje nás, alebo len podľahneme ľahkému pokušeniu?
Výkriky žien boli predzvesťou nových životov.
Jeden z nich, ale možno ovplyvní mnoho iných životov a možno práve tento život jemu určený život ovplyvní najviac osudov iných životných dejov iných ľudí.
Čo však osud? Čo bude s osudom ako takým? Ako sa to všetko otočí či skončí v tomto virvare kriku a bolesti kde prichádzajú na svet nový ľudia s novými osudmi a poslaniami. Poslanie, to poslanie, tak teda toto je to slovo, slovo čo predurčí kto bude dobrý a kto zlý? Tento novonarodený život sa narodí ešte raz za iných okolností a inde a v inej civilizácii.  Bude mať možnosť byť sám sebou a rozhodnúť ako sa zachová a čo bude činiť. Ako naloží s tým čo mu Pandorína a jej spoločníci predurčili. Presunú ho preto, aby sa na rodil opäť a inde. Žena prestala kričať bolo po všetkom. Pôrod prebehol tak, ako mal mnoho krvi energie a bolo to. Ten kto jej pomáhal porodiť obratom zmenil jej bolestivý život na pokojný spánok aby sa zregenerovala a už necítila bolesť. Nevýhoda tejto civilizácie bola forma akou prichádzali telá na svet do života. Nový život však nestál život tej čo ho dala.  Naopak ona bude odmenená a bude žiť v plnom zdravý a sile.

Nikto sa vraj nenarodí zlý. Ale je to skutočne tak?

Tagy: Pandorína