Mám pocit, že žijeme v dobe, kde dnes za všetky naše neúspechy môže naša karma, naše minulé životy, proste to všetko, čo sa spája s duchovným životom ezoterikou. Ľudia dnes nehľadajú príčinu v sebe, ale utiekajú sa k ezoterike, hoci niekedy samotnú pomoc a vysvetlenie potrebujú práve ,,vyučujúci.“

Ináč by asi s z ,,rýchlo kurzov“ neodchádzali s vedomím a s vetou, že Karma je Zdarma a všetko je príčina a pykanie si za to, ze si zle veci nesieme len a len z minulých životov. Miesto toho, aby sme sa sami nad sebou zamysleli vyhľadávame nové kurzy, ktoré nás utvrdzujú v tom, že na vine nie sme My alebo Mi teda Ja, ale naša minulosť, hľadáme symboly aj tam, kde nie sú , a skrývame naše konanie a myslenie za vetu, že existuje niečo čo je Univerzálne pre všetkých ako ospravedlnenie za naše chyby a smerovanie do budúcna- už keď počujem, „skús sa zamyslieť“ čo mi to alebo ono chce napovedať, „tak sa mi niekedy ježia vlasy“ ….veď predsa, keď sedím v prievane a začne ma bolieť ucho a oko, tak to nie je preto, že nechcem niečo vidieť alebo počuť, alebo, že mám niečo vidieť alebo počuť, ale preto, že sedím v prievane.

Keď som si čítala o paralelných svetoch a o bytostiach, ktoré v týchto paralelných svetoch existujú, napadli ma matrice z Tarotu a to:

Vývoj sa opakuje

Niet ničoho, čo by si nevedel

Pozeráš sa nevidíš, ale keď sa zahľadíš, uvidíš

Raz sa naši potomkovia začudujú, ze sme nepoznali také proste veci

Prečo ma napadli práve tieto matrice? Asi preto, ze som začala pozornejšie vnímať to, čo sa okolo mňa deje – myslím teraz v TV vysielaní. Mám pocit, hoci, vyznieva to veľmi smelo, ze niektoré TV programy nám cez filmy ukazujú práve to, čo už tu bolo.

Zoberme si napríklad seriál Hviezdna brána alebo film Hviezdna brána – prenesenie sa do úplne iného sveta, ktorý žije súčasné s naším – len tam žijú iné bytosti – na inom stupni vývoja buď vyspelejšom, alebo primitívnejšom a vládne im ich Božstvo. Je to Prekročenie inej Dimenznej brány ktoré existujú aj dnes alebo je to len fantázia režiséra?

Také Hviezdne vojny – utopia alebo skutočnosť? Vždy ma na tom filme fascinovalo výtvarné spracovanie a efekty a nevnímala som to hlavne – medziplanetárny boj… až na základe prečítaného mi to došlo…dovtedy som to brala ako rozprávku pre dospelých….

Film Zámotok – premena a schopnosť sa kedykoľvek prevteliť alebo premeniť na inú ľudskú bytosť – ženu, muža alebo sa vrátiť k svojej podstate – je to Android alebo vymyslené?

Film Armagedon – je to telepatické dorozumievanie na základe prenosu myšlienok – o čo sa snažia dnešný vedci ? Skúmajú mozog ostošesť….

Mohla by som pokračovať ďalej – Matrix, Men in black, Star Trek ale aj Harry Potter možno je to pre Vás úsmevné, no ja všade tam pomaly nachádzam to, čo teraz pomaly objavujem.

Je to tu od nepamäti, naša minulosť, naša existencia, naša budúcnosť. Objavujeme dávno objavene a prijímame to niekto so strachom, niekto s otvorenými ústami a niekto si povie a Bingo – veď toto poznám, len som si to neuvedomoval.

A ako málo stačí k tomu?

Mať otvorene oči, uši a nesedieť v prievane – len s knihou v ruke a študovať, študovať, študovať.
—-
Keď som sa chystala na cestu Čína, Tibet, Nepál, India netušila som, čo ma čaká.

Až odstupom času som začala intenzívnejšie vnímať moje pocity.

V Tibete som sa rozplakala hneď ako sme vystúpili v Lhase na letisku a sadli do autobusu, ktorý nás viezol do hotela. Nevedela som príčinu môjho plaču, ani som ho nevedela zastaviť – zhodila som môj plač na klímu, ktorá mi podráždila oči. No to Duchovno s ktorým je ,,presiaknutá“ celá krajina je to najmagickejšie, čo som dovtedy zažila. Dodnes tvrdím, že človek v poslednej ľudskej podobe kým odíde do „iného svojho“ sveta je Tibeťan.

Nepál je krajina harmónie lásky a spolužitia ľudí so zvieratkami a rastlinkami – Dobrota, Pokora, Láska sa nesie celou krajinou.

A India? Tak ako som sa na ňu tešila, tak po prekročení hraníc som onemela.

Zdalo sa mi, ze som vo svojej krajine. Možno, že moja Duša tu už raz bola, alebo určite bola. Až keď som sa vrátila z Indie, tak som sa dozvedela, ze niekedy som bola v Indii manželkou Brahmana.
Keď zomrel, tak som nepočúvla princípy vtedajšej morálky a neodišla som do kláštora, ale zamiešala som sa medzi poslednú kastu a tam dožila svoj život – fikcia, realita, úsmevné, neúsmevné, pravda, nepravda?

Pravdou však je, že tamojší Brahmani ma nasledovali na každom kroku, chodili za mnou do reštaurácie, do vlaku, do autobusu, na ulici boli predo mnou a za mnou, objavovali sa vedľa mňa ako ,,duchovia“.

Až kým sa mi nestalo ,,z očí“ a pre zvracala som v triaške celú noc… myslela som, že odbila moja posledná hodina. Robila som si vtedajšie známe úkony proti zarieknutiu a pomohla mi infúzia v prášku….

A potom mi to došlo….veď nie náhodou mám vzťah k bezdomovcom…. z Indie ma na letisku nechceli pustiť domov…. a až keď som bola vo vzduchu, prišla úľava.
Dnes ma India opäť ťahá – išla by som tam hneď – kúpiť si krásne indické látky a naučiť sa tancovať indické tance – išla by som tam kde to aspoň trosku pripomína – bez urážky – civilizovaný svet…ináč od Indie má veľmi ďaleko…

Tento zážitok v Indii mi pripomenul aj iné moje „Videnia“.

Ašarat, pamätám sa veľmi dobre na to, ako som sa zobudila v mojej detskej izbe v mojom domovskom meste o pol druhej v noci. Zobudila som sa na to, ze sa niekto na mňa díva – keďže som veriaca po svojom, táto postava mi pripomínala Pannu Máriu – stála pri mojej posteli, usmievala sa na mňa, mala svätožiaru a keď odchádzala cítila som vánok jej plášťa.

Pamätám sa veľmi zreteľne, že vtedy mi mysľou prebehlo – Panna Mária bola pri mne.

Z celej rodiny sa s mŕtvymi sníva iba mne. Keď zomrela mamkina sestra tak po roku sa mi snívalo s ňou ako stoji pri mne a ja jej hovorím – Martuška ako to, že si tu ? Veď Ty si mŕtva. A ako je to teda na druhom svete?

A ona mi odpovedala. Mám sa veľmi dobre, a všetko je pravda – zasmiala sa a zmizla v kúdolí prachu.

Dodnes si tento živý sen pamätám. Alebo nebol to sen?

Pred mesiacom sa mi snívalo s kolegynkinou mamkou – presne rok po smrti prišla ku mne a povedala mi – „Povedz mojej dcére, že sa mám dobre a som s ockom ( jej manželom) spolu.“

Vždy sa na tieto „sny“ pamätám veľmi presne a tak, že som sa vždy po nich zobudila s uvedomením si s kým sami sníva.

Toto boli prijemne sny.

Horšie sny boli, keď som videla ľudské postavy vo svojom dome – nepovedali nič, iba sa pozerali na mňa. Snívalo sa mi s nimi na etapy a ja som sa bála zatvoriť oči.

A na základe týchto „mojich vidín“ som spoznala Teba Ašarat.

Tú sms-ku kde mi potvrdzuješ, že „dnes by som sa mala natrvalo nasťahovať do svojho domu“ – mám doteraz odloženú.

A potom prišiel opäť ,,SEN“ všetky tie bytosti, ktoré som videla u seba na dome, odrazu prešli cez 60m chodník k bráničke, vybrali ju z pántov, všetci odišli a zatvorili dvere…

Až teraz čítaním Tvojich riadkov a rozprávaním sa s kolegami odkrývam si svoju osobnú mozaiku a snažím sa ju poskladať.

Možno tieto myšlienky nie sú „poukladané“ pekne do riadkov, možno Vám nedávajú zmysel o čom tu vlastne píšem, no ja viem, že práve cez Seba sa snažím pochopiť Seba, cestu Duše a Emočného tela.

No je to veľmi, veľmi ťažké….no je to pre mňa Nová výzva naučiť sa a pochopiť niečo Nové.

Ďakujem Ti Ašarat a kolegovia.