Počas pravidelnej výuky sme sa začali pripravovať na vnímanie energetiky v priestoroch jedného starého kaštieľa. Na to som sa veľmi tešila. Vnímanie energií v priestore je pre mňa veľmi zaujímavé a aj práca s energiami ako takými.
Potrebné bolo pre mňa zopakovať si „BOZP“ pri práci – v informačnej rovine skúmať všetko, no nezžiť sa s tým. Ak niečo v priestore zaregistrujeme, je nevhodné sa na to naladiť, prijať to, nevtiahnuť to do seba.
Pozor na „wav“ efekt, ktorý je nebezpečný, nežiadúci. Je potrebné si dať na to pozor.

Maat nám povedala, že budeme v ňom trénovať:
1. citlivosť, každý osve v miestnosti a vyskúšame svoje nastavenie na priestor
2. našu senzitivitu navzájom, zistiť, kto v tej miestnosti z kolegov bol
Budeme trénovať od fyzickej roviny k jemnohmotnejším … nie vcítiť priestor, ale precítiť.
3. ako na nás pôsobí priestor v časových intervaloch

Musíme sa naučiť byť vedome citliví na priestor. Vedieť vyhodnotiť nálady priestoru.
Toľko vecí skúšať,… išli sme tam určite všetci s malou dušičkou. Ale aj s nadšením, čo tam bude a ako to zvládnem.

Maat nám zdôraznila, že ochranu v priestore si robíme vždy a všade. Skryjeme sa pred vonkajšími energetikami a nesvietime. Najvhodnejšie bude sa časom naučiť vtiahnuť energiu do seba, lebo aj táto naša ochrana svieti.
Potom budem pre okolie neviditeľná a nezaujímavá, nebudem vyžarovať navonok nič – ja vidím bytosti, oni mňa nie. Mám zmiešané pocity, či to všetko tak ako je potrebné zvládnem. Verím, že časom áno.
Je to veľmi náročné a zároveň veľmi zaujímavé.
Tak to je asi tak z teórie všetko, a hurá do kaštieľa. Supeer, veľmi sa teším.

Ladiť na kaštieľ sme sa začali ešte pri nastúpení do auta. Pri bráne sme znovu dolaďovali určité veci, pred kaštieľom sme sa skľudnili, požiadali bytosti priestoru o vstup, teda či v priestoroch kaštieľa môžeme trénovať a učiť sa, a prepli sme sa do bytosti mága.
Maat nám po každej tréningovej akcii, ktorú som predtým popisovala, dávala spätné väzby, čo bolo veľmi dobré. Hneď sme vedeli kde a čo pochopiť a vylepšiť. Všetci sme sa snažili, chceli sme byť správne naladení, prepnutí, priestor sme vnímali, preciťovali…bolo to skvelé.
Potom, keď sme precítili prechod dňa a noci, nás Maat postavila do chodby a pozorovali sme tiene (s malým t). Uprene som hľadela do tmy, začali sa tam pohybovať sivasté tiene vo výške človeka, potom sa to menilo…no proste snažila som sa zachytiť čo najviac.

Potom sme pozerali na inú časť chodby. Tam boli aj blikavé malé svetielka. Maat zavelila, „schovajme sa“. Všetci naraz sme chceli v tom momente prejsť otvorom v stene, no Maat sa oprela na chodbe o múrik a pohodovo si zapálila cigaretku. Všetci sme v nemom úžase sledovali, či k Maat sa po hornej časti klenby chodby niečo nepriblíži, či prežijeme…ufuf, keď sme okolo 19 – tej odchádzali, myslím bolo počuť štyri kamene padnúť od úľavy na zem.
Všetci sme poďakovali s veľkým rešpektom priestoru, ešte sme pozerali do okien či nás niekto nesleduje, nebol tam nikto, teda ja som nič nevidela.

Ďalší tréningový deň bol iný, pretože najskôr sa musíme naučiť vnímať sami seba, svoje vnútro ako reaguje na akýkoľvek priestor, nie iba na kaštieľ. Práca s mágiou sa nefixuje iba na jedno a to isté miesto, ale je všade.
Preto aby sme sa v tomto zdokonaľovali, pôjdeme na nové miesto a budeme zisťovať, že „všetko je všade“. Je to super. Ani neviem poriadne opísať ten pocit, pretože ma to jednoducho zaujíma.

Naše vnímanie priestoru by sa malo časom – cvikom zlepšiť až tak, že ak pôjdeme v noci na cintorín, alebo niekam inam, budeme cítiť niekoho v okolí, či už človeka, zviera…ohrozenie. Ak je to strach, vyrušuje to, je potrebné sa toho zbaviť.
Začali sme sa pripravovať na odchod na tajné miesto, Maat nám o ňom nechcela nič povedať. Práca s mágiou sa nefixuje iba na jedno a to isté miesto, ale je všade.
Je nutné sa naučiť pracovať s priestorom. V mágii nie je náhoda, musíme preto vnímať pozorne – čo v ňom, v jeho vnútri je.

Odznela veľmi zaujímavá veta: „V mágii neinvestujeme čas, ale seba“. Trochu ma to zarazilo, no Ašarat nám to podrobne vysvetlil. Už tomu rozumiem. Je veľmi zodpovedné byť mágom, náročné a veľmi náročné.

Sú to dôležité veci, mám z toho zmiešané pocity, teda z toho čo nás čaká na tom neznámom mieste, ktoré Maat vybrala. Som zvedavá aké energie ma čakajú a čo budem vnímať.
Tak a nastal čas a ideme do terénu. Hurá. Ideme do úplne iného, nám cudzieho priestoru. Nevedeli kam pôjdeme, Maat nás doviezla pred cintorín. Teraz pôjdeme vnímať a preciťovať priestor cintorína. Pretože sa práve konal smútočný obrad, chodili sme opatrnejšie, aby sme nikoho nerušili.

Pri vystúpení z auta nám Maat povedala aby sme sa pokúsili vnímať hranicu priestoru. Neurčili sme ju presne, Maat nám povedala, že práve na nej stojíme. Vtedy sme hranicu všetci vnímali. Bola to niekdajšia časť cintorína, ktorá sa časom zrušila. Bolo to veľmi zaujímavé.

Pomaly sme sa presunuli do priestoru cintorína. Cítila som sa tam v pohode, priestor nás po naladení sa a spýtaní na povolenie vstupu, prijal. Bola som rada, že môžeme vstúpiť. Pri prechádzaní okolo urnovej steny som zacítila veľmi príjemnú vôňu. Maat sa nás pýtala na pocity, no pre mňa bola práve tá vôňa úžasná. Nevedela som ju presne definovať, no včera som bola v kvetinárstve a boli tam frézie a zrazu hupky a to bola tá vôňa. Takže knižnica pocitov funguje.

Potom sme prešli k miestu, kde bol veľký a vysoký strom. Okolo boli malé hroby bez lemov. Po jednom sme na toto miesto chodili a potom vraveli o pocitoch. Pre mňa to bolo ako chodenie v blate, tak ťažko sa tam išlo, nohy oťažievali. Nebolo to príjemné miesto. Maat nám vysvetlila, že je to mŕtva energia. Rýchlo som si tie pocity zapísala do knižnice. Ufuf, je to náročné a to „iba“ skúmame svoje možnosti.

Potom sme šli do kaštieľa, ktorý nás po prepnutí a naladení sa na priestor kaštieľa prijal, mohli sme vstúpiť. No nebola tam taká pohoda ako minule. Teraz sme tam pociťovali zvláštne energie, také akési napätie. Pri prechode dňa a večera/noci napätie ešte hustlo. Chodili sme z jedného krídla do druhého, preciťovali energie, vzájomne sme si ich vysvetľovali. Keď sa zotmelo, naše pozorovania boli veľmi zaujímavé. Vnímali sme rôzne svetelné pohyby bytostí. V jednej časti chodby sa energia zhlukla tak, že skoro celý priestor bol vyplnený hustou energiou. Teda priestor otvoru na konci chodby. Všetci sme s úžasom pozorovali tieto energetiky. Potom sme prešli do inej miestnosti, tam sme pozorovali stenu. Na stene sa objavila hmlovina, skôr taká želatínová…celá stena sa akoby hýbala. To bolo niečo neuveriteľné, silný zážitok.

Takto sme prešli miestnosť po miestnosti, všetko vnímali a pozorovali. Potom sme sa vrátili späť do priestoru chodby a znovu pozorovali zmenu energetiky oproti tomu, čo sme vnímali po prvý raz. Bolo to iné, no zhluky malých sivastých plôšok preletovali v tom priestore. Keby sme mali nejaký prístroj na meranie týchto energií, tak by to bol neuveriteľne nádherný výsledok.

Boli sme precítiť energie aj v suteréne, dlho sme sa tam nezdržali, nebola tam pohoda. V podlahe nad suterénom je prepadnutá časť a cez ňu sme pozorovali „tiene“ ako sa pohybujú. Bol to pre mňa taký mrazivý pocit pozerať sa do toho otvoru, no nebol to nepríjemný pocit.
Keď sa zotmelo ešte viac, pomaly sa nepokoj priestoru utišoval. Bolo to veľmi zaujímavé vnímať, pretože to bolo doslova citeľné. Vnímanie takto utíšeného priestoru bolo veľmi pohodové, no zhodli sme sa, že to pôsobí ako ticho pred búrkou.
Pobrali sme sa pomaly z kaštieľ. Poďakovali sme mu za možnosť výuky, prepli sme do civilu a plný dojmov odchádzali.

Sú to zážitky začiatočníka, no sú pre mňa veľmi poučné a vzácne.
Teším sa na ďalšie vstupy do kaštieľa a na iné miesta, na jeho obyvateľov a našu skvelú skupinu.

Ďakujem Ašaratovi a Maat za skvelú výuku a teším sa na ďalšie stretnutie.