Kresba II.
Každú noc striedal deň a tak i v tento deň sa zobudil a prebral neznámi muž zo sna, ktorý sa mu sníval. Všetko v ňom bolo naopak. On sám mal problém rozumieť snu, ktorý prežil.
Niekde medzi nami a našimi životmi žije jeden starší muž v malej dedinke, ktorú obklopujú hory. Žije si tam pokojne a venuje sa drevorezbárstvu. Žije sám, žena mu pred rokom zomrela a deti ktoré mal už žijú kade-tade po svete a tie ho navštívia tak raz, dva krát do roka.
Každú noc striedal deň a tak i v tento deň sa zobudil a prebral neznámi muž zo sna, ktorý sa mu sníval. Všetko v ňom bolo naopak. On sám mal problém rozumieť snu, ktorý prežil.
V malebnom tichu izbice si kreslím obrázok. Začínam hlavou a postupne prechádzam do ďalších kontúr postavy. Premýšľam nad mužom a ženou. No napokon nepokračujem v kreslení siluety podľa výberu pohlavia. Dokreslil som ceruzou postavu a odmlčal som sa v myšlienkach.
Paradox je výrok, ktorý znie rozporuplne, keď sa nad ním človek logický zamyslí.
Prichádza domov z práce a odomyká dvere svojho bytu. Vchádza dnu, je frustrovaná, unavená a vystresovaná z celého dňa. Má plné zuby kolegýň a kolegov z práce, ktorí sa jej každodenne pokúšajú vysvetliť aký sú múdri a aké úžasné názory a postrehy majú na život okolo nej a aj na ten jej vlastný.
V miestnosti na drevenej stoličke sedel mladý Arion. Dlho zvažoval, ako sa rozhodne.
Prázdny list na stole pri horiacej svieci zíva svojím obsahom a prázdnotou. Kožené kreslo, pohár nedopitého vína a prázdny pohár neprítomného pána, ktorý neprišiel. Horkosť a trpkosť osudu lieta izbou a hľadá si svoje miesto, ktoré nevie tu na Zemi nájsť. Spriaznená duša žije v stratení a do prázdneho a nedopitého pohára nemá kto doliať červeného vína.