Niekde medzi nami a našimi životmi žije jeden starší muž v malej dedinke, ktorú obklopujú hory. Žije si tam pokojne a venuje sa drevorezbárstvu. Žije sám, žena mu pred rokom zomrela a deti ktoré mal už žijú kade-tade po svete a tie ho navštívia tak raz, dva krát do roka.

Muž má pri dome malú dielničku v ktorej vyrába rôzne výrobky z dreva. Zasvätil celý svoj život tomuto remeslu a žije ním aj na sklonku svojho života. Keď bol mladý mu mnohí vraveli, nech sa venuje niečomu inému, že z drevorezbárstva neprežije. Vždy bral tieto narážky s úsmevom na tvári a nikdy nikomu nekázal čo by mal robiť. Každý predsa robí to, čo je jeho srdcu blízke a pokiaľ to tak nie je alebo to tak niekto necíti a robí to, čo mu blízke nie je, tak by mal prehodnotiť hodnotu prežitkov, ktoré zažíva pri takejto práci.

Dnes ľudia utekajú na úkor seba a prežitkov života za lepšou prácou, lepšími možnosťami, no napokon časom pociťujú a zisťujú, že to „lepšie“ v skutočnosti ani tak nie je a bol to len klam, ktorý ich doviedol k poznaniu, že to lepšie si musí človek vytvoriť tvrdou prácou, pretože keď je človek dobrý vo svojom remesle, dokáže prísť lepšia možnosť za ním. Azda nikto sa nedozvie o nejakom dobrom doktorovi, či maliarovi, či klampiarovi, murárovi, právnikovi? Dozvie.
Všetko sa zhusťuje, no v dedinke, kde sa potichu vkradli dve mačky do dielne majstra drevorezbára sa chod týchto mojich myšlienok pomaly rozkladá.

Čierny kocúr a biela mačka sa začali, každá v inom kúte dielne pozerať a skúmať dané prostredie. Majster prišiel do dielne, rozsvietil si a podišiel ku stolu na ktorom mal odložený kus dreva. Zobral si dláto a kladivko a začal pracovať. Čierny kocúr sa vybral preskúmať majstra a jeho prácu. Vyskočil hore na stôl a pozorne pozoroval čo sa deje. Starý muž ako pracoval premýšľal. Uvažoval nad svojou ženou, deťmi pretože tí mu boli v jeho živote tým najcennejším a ešte aj stále sú. Spomínal na tie krásne chvíle, ktoré prežíval so ženou, pokiaľ sa ešte len spoznávali. Potom na obdobia, keď boli ako manželia atd. .
Kocúr nerozumel myšlienkam muža tak, ako vnímal a cítil jeho pocity. Muž pokojne pracoval a z dreva sa začal postupne formovať nový tvar.
Biela mačka sa začala obšmietať popod stôl a okolo nôh staršieho muža. Rozhodla sa obtrieť o jeho nohy. Ako náhle sa jemne dotkla hlavou nohy majstra sa stalo niečo zvláštne.

Nastala „tma“. Ticho a tma. V tom tichu mačka videla malilinké svetielko, ktoré bolo niekde v diaľavách. Postupne začalo narastať a približovať sa smerom k mačke. Nakoniec ju to svetielko pohltilo a v tom momente začal mačka vnímať obrazy. Videla muža, jeho život, prežitky, sklamania, prehry, výhry, skrátka precítila jeho život.
Zrazu biela mačka otvorila oči a bolo opäť „svetlo“ a bola opäť prítomná vnímaním v dielni drevorezbára.

Muž pokojne pracoval ďalej a nenechal sa jeho príjemnou zvieracou návštevou rušiť. Čierny kocúrik si zrazu povšimol, že biela mačka je pod stolom a obtrela sa o majstrové nohy. V tom skočil dole zo stola a vrhol sa na ňu. Chvíľu sa na zemi naťahovali, no rezbár sa len ticho pootočil a usmial sa nad tým, ako sa tie dve malé rozkošné stvorenia na Zemi naťahujú. Jemne zacmukal ústami, mačky sa na neho pozreli a z jedného klbka boli opäť dve. Čierny kocúr sa vrátil na stôl, a biela mačka si ľahla pod stôl, kde si začala lízať labky.

Spojenia sú zvláštne veci, pomyslel si muž. Dávajú možnosť poznania momentu všetkého, ktorý má možnosť prežiť každý pokiaľ dokáže ten moment pri druhom nájsť, prežiť a pochopiť. Nie každý toto poznanie pochopí a preto sa vydá skôr cestou individuálneho prežívania bytia s útechou poznania celku. A tak, poznanie, ktoré pocítili mačky mi zostáva nejasné. Človek sa snaží počas života prežiť čo najviac, naučiť sa čo najviac, prípadne získať viac pre seba, či niekto aj pre iných, no detail momentov a ich precítenia aspoň takého ako som mal možnosť teraz pocítiť pri týchto zvieratách je niečo neopísateľné.

Je to ako sledovať Zem a dva póly bytia v nej. Jeden bez druhého neexistuje, no napriek tomu sa vzájomne priťahujú a odpudzujú. A toto všetko je v každom z nás. Sme súčasťou týchto síl a momentov, ktoré sú raz horšie, inokedy lepšie, no ani jeden z nich nie je to pravé orechové. Mnohokrát nás zavádzajú ako tie mačky, ktoré sú mimo pólové a ich zmyslové vnímanie je posunuté na úplne iné úrovne bytia.

Tu niekde skončili myšlienky, ktoré pocitovo vnímal čierny kocúr zo staršieho pána keď dokončoval posledné detaily na diele ktoré tvoril. Potom len vnímal jemne vyrezávanie do dreva, ktoré nabralo konečne svojej finálnej podoby. Muž sa naklonil ku stolu na ktorom mal položené jeho dielko a odfúkol z neho posledné zvyšky pilín. Čierny kocúr rýchlo zbehol zo stola a ušiel von z dielne. Biela mačka ho nasledovala. Muž si poupratoval náradie, umyl si ruky, zhasol a pobral sa do domu navečerať.

Na stole v dielni zostali sedieť dve vyrezávané mačky z dreva.