Prázdny list na stole pri horiacej svieci zíva svojím obsahom a prázdnotou. Kožené kreslo, pohár nedopitého vína a prázdny pohár neprítomného pána, ktorý neprišiel. Horkosť a trpkosť osudu lieta izbou a hľadá si svoje miesto, ktoré nevie tu na Zemi nájsť. Spriaznená duša žije v stratení a do prázdneho a nedopitého pohára nemá kto doliať červeného vína.

Niečo sa vytráca, iné sa nachádza. Večný kolobeh, ktorý nezmeníme, ani ty, ani on. Nik ho však v tichosti ticha a prítomnosti smrti rušiť nechce, veď nám dáva život. A tak ani čas nehrá úlohu dôležitú ako naše rozhodnutia, ktoré učiníme skutočnými. Myšlienky majú veľkú moc, a tak ani nebadáme odkiaľ prichádzajú, pretože pohltený sme sami sebou a svetom vôkol nás.

Niekto sa dotkol nedopitej čaše s vínom. Nastalo ticho. Osud pozorne tlie v kúte ako zapálená svieca na stole. Je hlboká noc. Izba zíva v tichu s prázdnotou a vzdialený pán spí. Jeho telo odpočíva a nabíja sa energiou. Jeho duša tlie spolu s plameňom sviece v tej z nenazdajky tichej miestnosti. Vníma pokoj, no vníma i démona, ktorý ju sprevádza na ceste týmto životom. Duša spoznáva jeho pravú tvár v odraze skleneného pohára nedopitého vína, ktorý drží v rukách osud planéty. Niet úniku. Dušu prepádajú pocity úzkosti, strachu, trpkosti a horkosti života.

Každým momentom v živote prežitom ľudským telom vníma o to väčšiu neistotu a pocit nevraživosti voči svetu v ktorom prebýva. Áno, nie je ideálny, nie je dobrý ani zlý. Je len taký aký je, a každý má len možnosť výberu a rozhodnutia. Ten kto je dnes priateľ, môže byť zajtra to najväčšie peklo na Zemi a ten, kto ti dnes cestu kríži a v súmraku šera sa potĺka cintorínmi a strach ti jeho prítomnosť naháňa ťa má rád.

Nevidíš, pretože vnímaš svet telom. Nepočuješ, pretože sa dusíš hnevom, vďaka ktorému nepočuješ a nechceš počuť. Nehovoríš, pretože tvoje slová sú ilúzie, ktoré si sa naučil formulovať životom aký si viedol a ktorého si strojcom a tak ticho mlčíš v kúte izby. Nevidíš, pretože si krátkozraký ako ten kus čistého papiera na stole v izbe, ktorý hovorí o všetkom. Dnes tvrdíš nejakú pravdu, ktorá dejinami zmizne alebo rokmi vyjde na svetlo svetla ako klamstvo. Si sám a si skoro trpký a horký ako to nedopité víno v pohári, no máš šťastie, že je aj sila, ktorá pozná mieru, ktorej počiny sú ti nejasné.

Nie si zlý, pretože ním byť nemôžeš a z dobrého máš v sebe veľa. No rozhodnutie učiníš, pokiaľ sám v sebe tu silu pocítiš. Nie si jediný. Si nahraditeľný ako ja, pretože každý je.
Pohár na stole zíva prázdnotou a môj svet sa rúti do záhuby ako ríša, ktorá sa budovala niekoľko rokov a skončila horkosťou a trpkosťou jedného jediného vládcu. Keby však nebol, neexistovalo by to, za čo ta ríša bojovala, umierala, vyhrávala a obetovala svoje životy ľudí, ktoré ju tvorili.

Vnútorné pnutia, vnútorné záchvevy bojov, prehier, výhier, moci, sily, lásky, klamstiev si nesieš sám v sebe a nevieš, nevieš vyhrať sám nad sebou a preto sa ticho vkrádaš do tajomstiev, ktoré ťa stoja omnoho viac ako nachádzaš. Avšak aj to je cesta poznania a splývania s prázdnotou bytia v jednej úrovni a plnosťou bytia na strane druhej, no zmena prebieha a do miestnosti vstupuje prozreteľnosť, ktorá dáva aj berie.

Víno z pohára je dopité, pretože práve si preglgol posledné jeho dúšky. Začal ťa hriať príjemný pocit pri srdci akoby sa niečo zmenilo. Pociťuješ teplo, pokoj, kľud a tichý plameň sviečky. Poháre sú však prázdne a čakajú na ďalšie naplnenie horkou a trpkou chuťou toho vynikajúceho červeného vína, ktoré sme si vždy tak z chuti vedeli naliať.

Na zdravie!