Každú noc striedal deň a tak i v tento deň sa zobudil a prebral neznámi muž zo sna, ktorý sa mu sníval. Všetko v ňom bolo naopak. On sám mal problém rozumieť snu, ktorý prežil.

Pomaly sa postavil z postele a kráčal do obývacej izby, ktorú zdobil krásny starožitný nábytok, ktorého vôňu bolo cítiť v celom byte. Na stolíku pod oknom zbadal ležiaci kus čistého papierika. Podišiel ku stolíku a otočil papierik. Zbadal na ňom odkaz : „Nezabudni nakresliť človeka!“. Na pár minút sa zamyslel. Potom ho prepadol smiech. Spomenul si totiž na sen, ktorý mal a nechápal mu. Zdalo sa mu, že musí nakresliť dušu človeka a tak blúdil v sne ulicami, parkom, stretával rôznych ľudí a zachytával myšlienky tohto diania, len aby pocítil krásu duše a jej bytia v ľudských telách. Mal problém ju zakresliť do siluety tela človeka, ktorú si nakreslil na papier s ktorým potom blúdil v jeho svete fantázie a hľadal skutočný obraz duše, ktorú by s pokojom vkreslil do spomínanej siluety človeka.

Cítil sa stratene, ale napriek všetkým okolnostiam a zmätkom, ktoré postretol sa snažil uveriť, že dušu ešte dokáže vnímať, zachytiť a nejako zakresliť, i keď možno s problémami. Bolo však už neskoro a v jeho sne sa blížila noc, tak sa musel pobrať domov. Celý zničený a frustrovaný z toho, že nezakreslil a nezachytil dušu, ktorú tak veľmi chcel znázorniť kresbou do siluety sa poberal domov. Keď vošiel do svojho bytu bol sám zo seba sklamaný. Roky bádania a hĺbania v samom sebe ho priviedli napokon na úvod svojej cesty.

Len si v tom sne myslel, že dokáže pochopiť sám seba tak, ako dokáže pochopiť ľudí vôkol neho a život v ktorom žil. Tu však prišiel nato, že myšlienky, ktoré si namýšľal neboli skutočné, ale len jeho vlastné dogmy a pohľady na skutočnosti, ktoré si dotváral podľa svojho uváženia. Pochopil, že nato, aby poznal každého by musel v prvom rade poznať sám seba a nie sa skrývať zato, čo pravdou ani nie je a sám o sebe si len umelo vytvoril obraz, ktorý ho presviedčal o tom, aký ma talent vnímať a vidieť.

Zabudol nato, že jeho vlastný talent a jeho schopnosti mu zatvorili skutočný pohľad na súvislosti, ktoré okolo neho prebiehali počas sna, ktorý prežíval. Nejasné vyjadrovanie, stratené myšlienky v prázdnote zívajúce túžbou po svetle mávali tieňom v podzemí. No on sám bol len s kúskom papiera, do ktorého mal problém zakresliť sám seba.

Teraz muž sediaci v kresle, ktorý horel smiechom umieral v myšlienkach a spomienkach na jeho sen, ktorý si pripomenul. Papierik s poznámkou mu prišiel vtipný, pretože nakresliť človeka nie je nič zložité, no horšie je byť ním naozaj. Ľudské plemeno je totiž pestré jeho postoje sú nevyspytateľné, inak napísané, teraz niekoho milujete a vzápätí ho nenávidíte avšak, kto z nás si položí v tej chvíli otázku: „Aký som vlastne ja, keď milujem?“ alebo „Aký som, keď nenávidím?“. Súdiť vie každý človek, málokto však dokáže vidieť svoj skutočný obraz. Pocity chladíme, iné zase nad mieru prehrievame ale stále je to len chlad alebo teplo. A prečo nezájsť hlbšie? Strach z poznania? Kto nám bráni okrem seba samých v tom, aký skutočne sme? Bojujeme dennodenne v škále týchto rozpoložení emócií, poznatkov a vedomostí, ktoré sme sa naučili alebo v ktorých sa spoznávame. Informačná revolúcia už nastala. Média metú média a svet je plný toho, čo sme chceli. Informácií. Niektoré potrebné, iné zavádzajúce. Nezabúdaj však na pocity a to, čím si sa rozhodol súdiť. Nezabúdaj nato, že nie si jediný a to, čo považuješ tebe za najbližšie, to v čom sa pokladáš, že si v tom doma a máš v tom veľkú silu a prax môže byť brané o niekoľko dimenzií, či miliardu svetelných rokov od nás brané len ako prejav slabosti a nezvládnutého ega v zmysle bytia a príslušnej úrovni bytia. A tak papierik, ktorý zviera sediaci muž v rukách s poznámkou „Nezabudni nakresliť človeka!“ vzbudzuje v ňom mnoho otázok.

Ten sa následne postaví, prejde do kúpeľne, umyje sa, potom sa oblečie zoberie si papierik zo stolíka na ktorý ho predtým položil a poberá sa von do ulíc.

Tu, tohto muža postretávam ja a podávam si s ním ruku. Dlho som ho nevidel. Bol to môj bývalý žiak. Roky som ho viedol a učil. Teraz som ho však postretol v ťažkom období. Odišiel ešte počas nedokončenia výučby a rozhodol sa zmeniť život. Umožnil som mu to, bolo to mojou povinnosťou, ak sa tak rozhodol. Videl som na ňom celú tu nezvládnutú nenávisť a lásku, ktorú si voči mne zachovával. Nevedel, či ma má objať alebo ma pichnúť nožom do srdca a utiecť. Bol som rád, že ho vidím. Nevadili mi jeho pocity a emócie, ktorými prekypoval i keď navonok sa tváril, že úplne všetko v poriadku. Nebolo, vedeli sme to obaja. Dnes je však dnes a on sa vybral do parku, kde chodieval spomínať na svoju lásku, priateľov, sny a túžby, ktoré ho opustili ako sa vydal cestou na ktorej som ho istú dobu sprevádzal aj ja. Dával mi za vinu jeho neúspechy, no všetky jeho úspechy, či v živote alebo počas výučby mi hlásil s nadšením. Nevedel pochopiť, že život je aj o prehrách a sklamaniach a slnko predsa nesvieti každý deň. Nuž ale daň je daň a on nebol jediný. Mnoho iných sa mi otočilo chrbtom a dnes ma postretá ako „dávneho priateľa“ a tvária sa akoby nič nebolo, akoby sme sa nikdy nevideli, akoby sa nič nestalo. Veď sa v podstate ani nič nestalo, len sa zabudlo. Tak ako sa zabúdalo aj v minulosti a chronologicky sa všetko presunulo z minulosti do prítomnosti okamžikov, ktoré sme nazvali budúcnosť a zo života do života sme mali vždy možnosť nezabudnúť. Avšak mnohí sa pýtajú: „Prečo si to alebo tamto nepamätám?“. Ja sa skromne pýtam: „A chcel si? Chcel si si to zapamätať?“.

Odpoveďou je obrázok človeka, ktorý zviera môj priateľ v druhej dlani v ktorej zviera kus, už zhúžvaného papierika s poznámkou vyššie uvedenou. Ja nemám čo kresliť, ja to vidím, viem si to predstaviť a viem si spomenúť, veď predsa, kto by sa nepamätal na niečo také ako človek?

Vonku sa zmráka a tento príbeh zostáva nedopovedaný. Zdá sa Vám niektorým ako nezmyselný? Tak naň zabudnite, určite to nebude ani prvá, ani Vaša posledná vec v živote, ktorú hodíte bezhlavo do zabudnutia a nezabudnete sa pritom tváriť tak, ako sa na človeka patrí a Vám, v ktorých zanechal aspoň malú iskru, tak dúfam, že pomôže nájsť odpoveď na otázku zanechanú v ôsmom odstavci tohto článku.

Tagy: Kresba