Nasledujúci príbeh som napísal na margo istej situácie, ktorú som si povšimol približne pred mesiacom, no čakal som, kedy sa stane aktuálnou. Tak sa i pred pár dňami stalo, tak tu je nasledovný príbeh.
Zobraziť celé »
Je neskorý jesenný večer, jasná obloha, mesiac vysoko na oblohe, svieži a čistý vzduch a auto prichádza k jazeru. Okolo nikto, kľud pokoj iba v aute v družnej debate o udalostiach a okolnostiach posledných týždňov sedia učiteľ a jeho žiak. Vedu rozhovor o všetkom ale hlavne o splnení žiakových úloh čo dostal a o jeho napredovaní resp. stagnovaní. Minúty plynuli, plynuli hodiny a učiteľ stále pozoroval reakcie, počiny a vnútorné postoje svojho žiaka pri ich vzájomnom rozhovore. Zobraziť celé »
Malé decko pobehovalo okolo rodinného domu kde žilo spolu s jeho rodičmi. Skákalo v kaluži a ohromne sa na tom bavilo. Otec, ktorý kúsok od kaluže kosil trávnik sa pousmial nad obrázkami, ktorý pri pohľade na dieťa videl a pokračoval ďalej vo svojej práci. Jeho žena pripravovala obed a chystala sa na pečenie koláča. Keď sem-tam vykukla von, aby videla ich dcérku Ester, usmievala sa a bola spokojná, keď videla úsmev na tvári jej dieťaťa.
Zobraziť celé »
Bola neskorá noc a žena zahalená v habite utekala nočným lesom. Jej dych sa každou sekundou zrýchľoval a ona neprestávala zastavovať. V myšlienkach jej utekali ako utekala aj ona sama, myšlienky minulosti.
Zobraziť celé »
Stará, zdemolovaná bránka zívala prázdnotou tak ako moje vnútro. Ponorený do kabáta som stál pred ňou a jemný vietor mi vial do tváre na ktorej bolo poznať opustenosť tak, ako sa dala vidieť aj na vstupnej bráne cintorína.
Zobraziť celé »
Stojím pred dvadsiatimi ľuďmi a komunikujeme. Po necelých ôsmich hodinách strávených rozprávaním a počúvaním vychádzam z budovy.
Zobraziť celé »