27
Mar

Bumerang

   Odoslal Amon a zaradil do Príbehy

Nasledujúci príbeh som napísal na margo istej situácie, ktorú som si povšimol približne pred mesiacom, no čakal som, kedy sa stane aktuálnou. Tak sa i pred pár dňami stalo, tak tu je nasledovný príbeh.

Voľakedy dávno sa niekde v Austrálií stretli dvaja aborigéni. Obaja stáli poblíž buše a hrali sa s bumerangom. Smiali sa a len tak si ho pohadzovali.

Napokon jeden z nich navrhol tomu druhému, že aby si skúsili pomeriť sily. Ten prvý sa rozhodol, že zvolí menšiu silu a nižší sklon. Tak aj urobil a bumerang sa mu pekne vrátil po hodení späť do dlane ruky.

Druhý sa rozhodol učiniť inak napriahol sa a vzápätí odhodil bumerang šikmým smerom prudko a silno do „neznáma“. Malo to krásny efekt, ten čo hádzal bumerangom ako prvý len žasol nad tým hodom.

Po niekoľkých minútach sa v stratene neznáma oblohy začal však bumerang vracať rýchlosťou akou bol hodený späť ku jeho zdroju vyvolanej sily hodu. Ako to zbadal muž, ktorý ho hodil uvedomil si následky, ktoré vyvolal a tak sa schoval do buše za kríky. Bumerang dopadol tvrdo na miesto odkiaľ bol približne hodený. Ten prvý ho z ľahka zdvihol, oprášil a zavolal na druhého. Potom sa ďalej smiali a rozprávali si historky z mladosti.

Tento príspevok bol odoslaný v Piatok, Marec 27th, 2009 o 15:47 a je zaradený pod Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

ano, mnohy si obcas (i z nas, aj ja) neuvedomuju plne
nasledky sice krasneho a efektneho hodu, hoci vypda zo zaciatku krasne, efektne. no casto az dopad ukaze chybu povodnejo zameru.

Marec 27th, 2009 at 19:28
 2 

...no ano, napr.: "Jeden učiteľ učil svojich žiakov na dlhej ceste z mesta do mesta a žiaci mu hltali každé jeho slovo s nadšením dieťaťa. Po príchode na návštevu ku známim sa ale učiteľ natoľko pohrúžil do učenia a ukazovania svojej múdrosti svojim žiakom, že si vôbec nevšimol, že svojich známich dal bokom a vôbec si ich nevšímal. Pre neho bolo dôležiťejšie to, aby jeho žiaci vydeli aký je on múdry a silný. Jeho známi ho nechali, nevraveli mu poď a bav sa, veď učiť vieš toho dosť aj potom...ale boli smutný z toho, že už nie je ako bol, usmiaty a srandovný ale stal sa z neho kúsok zaslepený človek vlastnou dôležitosťou. Po odchode sa ešte stále venoval len žiakom....a takto sa ten bumerang raz vráti...

Január 29th, 2010 at 10:41
 3 

pekne.......

Január 29th, 2010 at 11:57
 4 

motor poháňaný nenaplneným pocitom vlastnej dôležitosti núti aj múdrych ľudí správať sa hlúpo, dokazovať niečo na miestach kde treba veci nechať plávať, hovoriť keď treba mlčať, vytŕčať z radu keď je vhodnejšie prispôsobiť sa. nuž, aj to je umenie života.

Január 29th, 2010 at 12:52
 5 

Aj ja som sa kedysi učil, ako správne učiť.( a dodnes to ešte neviem) Umenie života v spočíva ale aj v tom, či sa to človek chce naučiť a pochopiť, alebo ho ženie len vlastné Ego a pocit moci preukázaný v daný moment.

Január 29th, 2010 at 13:00

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.