26
Mar

Prechádzka

   Odoslal buro a zaradil do Príbehy

Je neskorý jesenný večer, jasná obloha, mesiac vysoko na oblohe, svieži a čistý vzduch a auto prichádza k jazeru. Okolo nikto, kľud pokoj iba v aute v družnej debate o udalostiach a okolnostiach posledných týždňov sedia učiteľ a jeho žiak. Vedu rozhovor o všetkom ale hlavne o splnení žiakových úloh čo dostal a o jeho napredovaní resp. stagnovaní. Minúty plynuli, plynuli hodiny a učiteľ stále pozoroval reakcie, počiny a vnútorné postoje svojho žiaka pri ich vzájomnom rozhovore.
Po určitej dobe učiteľ navrhol prechádzku okolo jazera, žiak samozrejme súhlasil, však sa vždy tešil že sa dozvie niečo nove, zaujímave a úžasné. Inak tomu nebolo ani na tomto stretnutí ale poďme pekne postupne. Vystúpili z auta, po par metroch pri starom strome ktorý bol akoby vstupná brána vyzval učiteľ žiaka aby vzdal miestu a okoliu pokoru a aby poprosil o vstup. Žiak svojho učiteľa samozrejme poslúchol a vzdal miestu patričnú úctu a pokračoval za učiteľom.
Tuto noc sa rozhodol učiteľ ukázať žiakovi rôzne energie a rôzne vnímanie prostredia. Po chvíli prechádzky keď žiak trosku uvoľnil svoje vnútro a vcítil sa do okolia, mu bolo povedané nech skúsi cítiť energiu zeme po ktorej kráčajú, trávu na ktorú našľapujú. Žiak vytiahol ruky z vrecka bundy uvoľnil ich a začal preciťovať energiu zeme, bola to pre neho zvláštna chvíľa, niekedy necítil nič, niekedy jeho ruky začali jemne brnieť, niekedy cítil zvláštny a ťažko opísateľný pocit v dlaniach. Ako tak išli, učiteľ smeroval k jazeru a žiakovi povedal nech skúsi cítiť zmenu. Zastali pred dlhým betónovým molom kde už čiastočne bolo cítiť zmenu prostredia. Tu na chvíľku zastavili a učiteľ sa spýtal čo cítil keď išli popri jazere a aký rozdiel pociťuje teraz. Žiak sa čo najpresnejšie snažil opísať svoje doterajšie pocity. Učiteľ po vypočutí pokračoval v kľudnej chôdzi na koniec betónového móla a pozoroval svojho žiaka ako si počína v preciťovaní zmeny prostredia každým krokom. Na začiatku móla bolo cítiť ešte prostredie ktoré dovtedy prechádzali – energiu zeme, avšak čím ďalej išli po mole smerom do jazera tato energie sa menila, čoraz bolo chladnejšie vzduch bol ostrejší, zmenu ktorú cítil žiak bola jasná, tato zmena bola aj fyzická aj pocitová. Menila sa vôňa vzduchu a pocitovo žiak cítil hladnejšiu energiu. Na konci móla znovu zastali a učiteľ znovu zisťoval od žiaka jeho doterajšie pocity. Ziak opísal zmenu prostredia pri prechode molom, ako to cítil na začiatku a ako to cítil počas chôdze cez mólo. Boli asi 10 metrov v jazere a stali tam pokojne. Noc bola kľudná, vietor nefúkal, na vode sa odrážal mesiac, na druhej strane jazera bol viditeľný obrys lesa. Žiak sa na podnet svojho učiteľa snažil vidieť v noci veci ako za dňa. Všímal si poletujúce netopiere, videl spadnutý strom vo vode, videl les.
Učiteľ, keďže vedel, že jeho žiakovi je živel voda blízky sa rozhodol ukázať mu ako dokáže precítiť živel vodu a nie len ten. Požiadal ho nech zavrie oči a skúsi robiť to čo bude hovoriť. Žiak zavrel oči a počúval pozorne svojho učiteľa. Predstavoval si ako sa ponára do vody, cíti ako ho voda obkolesuje a napriek ročnému obdobiu je príjemná, vôbec nie je studena ani tepla, je to proste voda ako ju ešte nikdy necítil. Keď sa cely /myšlienkovo/ ponoril do vody plával hore dole po jazere, vnímal okolo plávajúce ryby, pokoj a kľud jazera. Postupne sa presunul na druhu stranu jazera k lesu, cez korene stromu sa dostal do stromu, prechádzal cez kôru, konáre až k listom, cítil cely strom jeho energiu, pulzovanie. Postupne opustil aj ten jeden strom a začal sa /myšlienkovo/ rozprestierať nad celým lesom, videl oblohu a cítil cely les pociťoval to čo ešte nikdy necítil. Po určitom čaše sa začal vracať, cez listy stromov, kmeň, korene spať do jazera. Zmena akú cítil bola zvláštna. Preplával spať, vyšiel z vody a otvoril oči. Bol obohatený o úžasné pocity z predchádzajúcich momentov. Ešte chvíľu stáli učiteľ a žiak na konci móla a žiak s úžasom opisoval svoje pocity. Nakoľko obidvaja začínali pociťovať chlad tak po chvíli sa učiteľ rozhodol, že je čas vrátiť sa. Kráčali vedľa seba a žiakovi hlavou chodili rôzne myšlienky z toho čo ten večer, v tú chvíľu prežil a prechádzal v sebe všetky pocity, ktoré mal. Bolo to niečo čo sa mi ťažko opisuje. Postupne prišli k stromu, pri ktorom keď vstupovali vzdávali hold miestu, žiak poďakoval a znova vzdal hold miestu. Spolu s učiteľom sadli do auta a ešte chvíľu viedli rozhovor o kadečom.
Auto naštartovalo a pomaly odišlo. Tento večer bol pre žiaka výnimočný a jedinečný, cítil sa veľmi prijemne obohatený o nove poznatky. Len tak skoro na tento večer nezabudne.

Ďakujem učiteľ, že som tieto momenty mohol prežiť.

Tagy: , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Thursday, March 26th, 2009 o 19:23 a je zaradený pod Príbehy. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

4 komentárov

 1 

Velmi pekne opisane dokonca ma to vtiahlo do dej ako si opisoval tvoje pociti ako keby som ic prezival s tebou. Som rad ze pokracujes na svojej ceste a este viac som rad ze pokracujes v tempe v akom ides. Klobuk dole

March 26th, 2009 at 19:43
 2 

Pekný opis.
Ak môžem, doplním jeden poznatok.
Uvedený učiteľ je vlastne žena, kolegyňa majsterka.... .
Mágia, nie je len doménou mužov, ale máme aj šikovné ženy, ktoré došli až na samý vrchol Ohnivej Hory.

March 27th, 2009 at 16:09
 3 

Som rád buro, že i keď prispeješ raz za čas, mám pocit, že vždy dokážeš v tvojom článku zanechať pocit toho, čo si skutočne prežil, či pocítil a to je práve to čaro, ktoré ma aj tento príbeh. Len tak ďalej.

March 27th, 2009 at 16:40
 4 

Kolega, 8.5/10.

-1 za vahanie
-0.5 pre istotu 😉

vsak ma poznas;)

cakam, stale cakam na obdobne pociny od ostatnych.

cudzie sa lahko komentuje, no vlastne sa tazko pise....

March 27th, 2009 at 21:18

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.