Následující příběh svérázným pohádkovým způsobem odhaluje způsob jak funguje současný finanční systém. Někteří interpretátoři sice hovoří o jakémsi spiknutí bankéřů, ale pravděpodobnější bude, že lidé postupně sami volili řešení, která se svého času jevila jako logická a výhodná, avšak později se projevila v úplně jiném světle. Bez ohledu na to, ke kterému mínění se přikloníte, lze tento příběh použít k ilustraci deformace finančního systému, a možná, že nám usnadní nalézt východisko ze současné neutěšené situace.
Archív pre kategóriu ‘Príbehy’
Šedastý pútnik
Dole pri ústí čiernej rieky sedel na brehu a kameni zahalený v šedivom rúchu pútnik. Nebol starý ani mladý, pretože to nikto nikdy nevedel odhadnúť.
Bumerang
Nasledujúci príbeh som napísal na margo istej situácie, ktorú som si povšimol približne pred mesiacom, no čakal som, kedy sa stane aktuálnou. Tak sa i pred pár dňami stalo, tak tu je nasledovný príbeh.
Prechádzka
Je neskorý jesenný večer, jasná obloha, mesiac vysoko na oblohe, svieži a čistý vzduch a auto prichádza k jazeru. Okolo nikto, kľud pokoj iba v aute v družnej debate o udalostiach a okolnostiach posledných týždňov sedia učiteľ a jeho žiak. Vedu rozhovor o všetkom ale hlavne o splnení žiakových úloh čo dostal a o jeho napredovaní resp. stagnovaní. Minúty plynuli, plynuli hodiny a učiteľ stále pozoroval reakcie, počiny a vnútorné postoje svojho žiaka pri ich vzájomnom rozhovore. Zobraziť celé »
O pochopení
Malé decko pobehovalo okolo rodinného domu kde žilo spolu s jeho rodičmi. Skákalo v kaluži a ohromne sa na tom bavilo. Otec, ktorý kúsok od kaluže kosil trávnik sa pousmial nad obrázkami, ktorý pri pohľade na dieťa videl a pokračoval ďalej vo svojej práci. Jeho žena pripravovala obed a chystala sa na pečenie koláča. Keď sem-tam vykukla von, aby videla ich dcérku Ester, usmievala sa a bola spokojná, keď videla úsmev na tvári jej dieťaťa.
Žena a démon
Bola neskorá noc a žena zahalená v habite utekala nočným lesom. Jej dych sa každou sekundou zrýchľoval a ona neprestávala zastavovať. V myšlienkach jej utekali ako utekala aj ona sama, myšlienky minulosti.
Cintorín
Stará, zdemolovaná bránka zívala prázdnotou tak ako moje vnútro. Ponorený do kabáta som stál pred ňou a jemný vietor mi vial do tváre na ktorej bolo poznať opustenosť tak, ako sa dala vidieť aj na vstupnej bráne cintorína.