Koho život to vlastne žiješ?
Koho tvár to na teba pozerá zo zrkadla?
Je pravda a poznanie to isté?
Hľadáš pravdu ale tá ma mnoho tvárí.
Jednou z nich je aj tá tvoja.

Hľadáš utrpenie v nedostatku avšak to prichádza keď máš všetko.
Vieš, že stačí urobiť len krôčik ale nedovolí ti to tvoj strach,
– strach a to, že prídeš o všetko.
Avšak keď to všetko čo máš ťa nenapĺňa,
čoho sa potom naozaj bojíš?
O čo naozaj môžeš prísť?

Alebo sa bojíš strachu z poznania,
ktoré ti ukáže, že niet už cesty späť
a k pravde dostávaš do vienka
aj moc a zodpovednosť.
Teraz ju už nemôžeš odmietnuť
pretože ti pravda ukázala cestu.
Nemôžeš sa už ďalej vyhovárať na otázky.

Vykročiť z tmy je aspoň tak ťažké ako do nej vstúpiť.
Uvedomenie si vlastnej cesty je tá najväčšia bolesť
akú si doteraz zažil.
Sladká nevedomosť
prináša možnosti vidieť pravdu ináč.

Najprv prázdno vyplnilo svetlo poznania,
ktoré vo vedomí zanechalo
trpkú príchuť nového prázdna.
Tvoje poznanie nedosiahne skoro nikto
a to je dobre.
Ľuďom tak aspoň ostáva nádej
– nádej spoznania ich vytúženej a vysnívanej pravdy.
Kiežby zostali naďalej v sladkej nevedomosti
– šťastní a bez utrpenia.

Tagy: , , ,

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Január 22nd, 2014 o 00:14 a je zaradený pod Mágia, Nezaradené, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

5 komentárov

 1 

Píšeš zaujímavo 🙂 Nedám k tomu teraz viac než:

Nevedomosť je šťastím, ale dokedy sme šťastní v nevedomosti?

Šťastný je ten, kto nájde skutočný zmysel žitia a nie len dôvod svojej existencie.

Január 22nd, 2014 at 10:43
 2 

Ako sa hovorí, život začína na konci našej zóny komfortu.
Vystúpiť z tieňa (alebo práve doňho vojsť?) a prijať svoju cestu je podobný pocit ako skočiť bungee jumping. Raz, dva, tri, ideš! A nič. Stojíš ďalej na tej plošinke a rozmýšľaš. Raz, dva, tri, ideš! A zase nič. Potom si povieš: no čo, proste to dám. A skočíš. Niekedy je lepšie príliš nešpekulovať, ale riadiť sa vnútorným pocitom.

A nevedomosť? Nuž áno, je sladká. Lebo človek nepochybuje, nerozoberá, neanalyzuje, len proste je a ide. Čím viac vieme, tým viac pochybujeme. Každou novou métou sa totiž otvárajú nové otázky a veci, ktoré musíme opäť nanovo spoznávať a "ošahávať si ich" z nového uhla pohľadu.

Je fajn vidieť tu nový štýl písania, trošku nezvyklé myšlienky. Dáva to podnet na zamyslenie. Budem rada, Thor, ak budeš písať aj naďalej 🙂

Január 22nd, 2014 at 10:55
 3 

Pekne pekne a vela medzi riadkami 🙂 A velmi mi to niekoho pripomina 🙂

Január 22nd, 2014 at 23:03
 4 

Utrpenie a bieda môžu poslúžiť ako cesta k poznaniu, klesnúť na dno svojich možností, potom umrieť magicky alebo naozaj a znovu sa narodiť...

Január 25th, 2014 at 20:13
 5 

Na toto viem povedať ale len jedno.... Nie sme deti svojich rodičov. Tak nemôžme čakať na to že ten čo sa na nás pozerá zo zrkadla som ja sám. Však si povedzme koľko životov žijeme naraz? Tak toľko tvári uvidíme v zrkadle života. Však veď každá jedna kapitola nášho života je iná a o inom.

Január 30th, 2014 at 19:02

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.