Koho napadne pri slove Introspekcia, pravý význam tohto slova? Dokáže ale jediné slovo skutočne úplne opísať plný význam poznania, skrývajúceho sa pod prácou so svojim vnútrom?

Niekoľko ročná práca, mi ukázala len jedno. Nie je asi možné niekedy sa prestať učiť niečo nové, pri práci na sebe. To ako dnes vnímam to kým som, nebude rovnaké ako to, ako budem vnímať sám seba zajtra ráno.

Dneškom začínajú príspevky z mojej majstrovskej práce. V introspekcii som našiel veľa odpovedí, ako viesť a kadiaľ viesť môj vlastný život. Ako sa naučiť pozerať na rovnakú vec, z rôznych uhlov pohľadu. A ako si upratať vo vlastnej mysli, vo vlastnom srdci a vo vlastnom vnútri. Upratať si natoľko, aby som počul sám seba. Vnímal a cítil.

Verím, že vás moje slová zaujmú a možno vás i inšpirujú k práci na sebe 🙂

S odrušovaním geopatogénnych zón nemám síce žiadne priame skúsenosti, ba môj učiteľ nás učil, že on sám sa nestretol ani s jedným funkčným odrušovačom, pretože nech už dávali hocaký, vždy vedel namerať pôsobenie zón. To pochopiteľne ovplyvnilo aj môj pohľad na túto vec a považoval som oblasť odrušovania za nie hodnú skúmania. Najmä však preto, že som jednoducho v tom čase nemal možnosť sa stretnúť s niekým, kto by odrušovanie fakticky ponúkal a nemal som na čom trénovať. Tiež tu vidím istý problém v tom, že aj môj učiteľ bol len človek a mohol mať predpojatosť v tejto veci, že prosto “odrušovače už z princípu nefungujú, takže nefungujú!” My sa dokážeme naladiť priamo na zónu, úplne odignorovať nejaké odrušenie a sme schopní ju namerať, aj keď vlastne objektívne jej vplyv už nie je schopný ohroziť naše zdravie. Akoby… sme sa na tú zónu naladili ešte PRED odrušením, napr. o poschodie nižšie, alebo ešte v zemi. A to, že jej prítomnosť detegujeme ešte neznamená, že je v našom mieste rovnako intenzívna, ako tam dole. Súčasne je aj možné, že môj učiteľ naozaj natrafil iba na podvodné odrušovače, pretože uznajme, sú aj takí, čo zarábajú na ľudskej dôverčivosti. Keď si tak spomínam na jeho formuláciu, povedal, že: “zatiaľ som sa nestretol so žiadnym, ktorý by fungoval.” Teda fakticky je možné, že naozaj mal šťastie iba na tie nefungujúce.

Niekedy nemáme možnosť ísť priamo ku klientovi na dané miesto a premerať miestnosť priamo, napr. z dôvodu veľkej vzdialenosti, no môžeme meranie vykonať metódou privolania jeho fantómu a zmerať GPZ na ňom, tzv. na diaľku. Musím však jedným dychom upozorniť, že toto meranie je približné a aj keď jeho energetický obal (aura) nesie na sebe odtlačok GPZ, je dôležité vedieť, ako klient spí, či na boku, na chrbte, poprípade na bruchu a týmto spresniť meranie. Najideálnejší prípad je, keď nameriame, že klientovi prechádza napr. Hartmannova zóna cez stred tela, a tak mu vieme odporučiť, aby posunul posteľ meter nahor, poprípade meter nadol. Avšak ak má zónu aj pozdĺž tela, alebo teda pod nejakým uhlom pozdĺž tela, je problematickejšie určiť, ktorým smerom posteľ posúvať. Pochopiteľne nie je to nemožné. V prípade, že klient pošle náčrt miestnosti a severo-južný smer, dokážeme s ním zosynchronizovať naše merania. Ak sme si ale neistí, alebo sú zóny namerané na fantómovi komplikované a je možnosť veľkej chyby, neostáva iné, než prísť na miesto osobne.

Ak máme plne zvládnuté základy merania geopatogénnych zón a naša presnosť je v rámci pár centimetrov, môžeme sa podujať na prvé “VEĽKÉ” meranie, najlepšie nášho bytu, s tým, že si premeriame dva typy zón – Hartmannove a vodné žily. Možno vyvstane otázka, ako je to s meraním zón vo viacpodlažných domoch, t.j. panelákoch a či vieme merať tieto zóny aj na najvyššom poschodí? Áno, obe tieto zóny sú rovnako intenzívne ako na prvom, tak i na 10. poschodí. Niektoré zdroje¹⁵ dokonca uvádzajú, že smerom od zeme intenzita rastie. Dokonca sa aj časom mení. Najväčšia intenzita je počas nočných hodín, za búrky či sychravého počasia, tiež aj počas novu a splnu Mesiaca a pri zvýšenej aktivite Slnka, napr. erupcii. No a aj na jar a v jesennom období môžeme očakávať tiež väčšiu intenzitu.

V kapitole o histórii geopatogénnych zón som spomenul, ako v starom Ríme zisťovali prítomnosť zón pomocou zvierat, ktoré potom usmrtili a skúmali ich pečene. Zóny rovnako pôsobia aj na naše telá, pričom najviac počas spánku, keď sme vo vodorovnej polohe a nehýbeme sa z miesta. Náš ochranný energetický obal – aura nám poskytuje istú ochranu pred vplyvom zóny, avšak keď sme slabí, chorí, sužujeme sa, naša aura je tenká, oslabená. Zóna vytvára okolo nás “pneumatiku” a stláča hranicu aury blízko k telu, viď obrázok vpravo. Keď ležíme v zóne dlhodobo, ochranná vrstva aury sa čoraz viac zmenšuje, až sa napokon prederaví a zóna môže pôsobiť priamo na naše orgány. Zapríčiňuje ich energetické podvýživenie a túto energetickú nedostatočnosť potom vnímame v počiatku ako oslabenie orgánu, neskôr ako akútnu chorobu a na záver chronickú chorobu.