Ako zistíte, či ste už na tom dobre – sledovanie zmien, feedback od okolia, možno písať si denník a vracať sa k tomu, ako som vnímal predtým a ako s odstupom času, a ďalšie zmeny v živote. Jednou z najväčších odmien po tom, ako na sebe budete pracovať, budú reakcie vašich kolegov, priateľov a rodiny.  Na samom začiatku vaše vzťahy budú také, akými ste aj vy sami. Asi možno povedať, sú také, aký ste i vy.

Dalo by sa povedať, že každý deň vášho života je jednou stranou vo vašom príbehu. Napísať ale jednu stranu každý deň aj na papier? To sa zdá ako herkulovský výkon. Preto budem teraz trochu skromnejší a poviem – napíšte len jeden odsek. Tým môže byť myšlienka vojdúca sa do troch slov. Rozsah a obsah je už len na vás. Čo sa obsahu týka, stačí len opísať, čo ste v ten deň robili, tie veci, ktoré sa vám najhlbšie zaznamenali do mysle. V neposlednom rade to môže byť aj to, čo ste chceli povedať a nepovedali ste. To je, myslím, často veľmi dôležité, a aj keď sa vám nepodarilo prehovoriť a tie správne slová ste našli až neskôr, určite si ich ešte dokážete vybaviť, a tak sa nebojte, zaznamenajte si ich.

Postupne si môžete začať uvedomovať vznik svojej emócie. V situáciách, keď prichádza, môžeme ju zachytiť a postupne vysledovať, kde má emócia svoj začiatok. Táto technika sa lepšie vykonáva v pokoji, keď si môžeme vyvolať nejakú emóciu.

Nie je to možno najideálnejší začiatok tejto kapitoly, pre mnohých bude ale tento prvý bod ich najväčšou skúškou. Pre väčšinu z nás je práve čelenie strachu tou najväčšou výzvou, pred akou zvyknú v živote stáť. Najčastejšie máme strach práve z neznámeho. Musím povedať, že čeliť práve neznámemu v podobe slov druhého človeka, bolo vždy pre mňa tou najväčšou z výzev. Osloviť niekoho a len tak čeliť jeho odmietnutiu. V tomto prípade môže ísť o veľa rôznych prípadov, od oslovenia kolegu v práci, aby vám vysvetlil niečo, čomu vy sami práve nerozumiete, požiadať ho o pomoc, keď si neviete dať rady. Môže ísť aj o žiadosť do novej práce, kde potrebujete osloviť potenciálneho šéfa, alebo o vstup do nejakej organizácie, kde by ste chceli robiť dobrovoľníka. Alebo nový športový tím či krúžok, kam by ste radi chodili? 

Jedna z dvoch najstarších emócií, ktoré sa objavili na Zemi, je strach. Strach je prirodzená odpoveď na ohrozenie, či už telesné, alebo psychické.

„Nie je dôležité nemať strach, ale dôležité je vedieť si s ním poradiť.“

Komfortná zóna je pre niekoho oddychom. A pre iného zas väzením. Ak ju chcete opustiť, jednou z prvých myšlienok vášho mozgu bude, že je to niečo nové. Idete do niečoho neznámeho. Prvým z krokov je byť sám sebou, snažte sa o to. Ľudia majú často pocit, že to, ak sa odlišujú, inak myslia, je pre iných neprijateľné. Pravda je, že väčšine ľudí ste ukradnutí. Priznajme si, čo je to byť „normálny“? Kto je normálny, viete mi takého človeka opísať? A úprimne, čo vám dá taký človek do života, čím vám ho obohatí? Nebude to vlastne dosť nudný človek? Nie je zlé byť tak trochu odlišný, aspoň kým sa okoliu nejavíte príliš negatívne. Ak sa cítite dobre, spokojne a slobodne, vtedy je oveľa pravdepodobnejšie, že sa vám podarí vyjsť zo svojej komfortnej zóny, je to lepšie, ako keď sa snažíte zapadať medzi tých „normálnych“, kráčať v stáde, byť ovečkou, ktorú skôr alebo neskôr proste začnú obmedzovať. Mali by sme načúvať svojmu vnútru, neraz nevenujeme dostatočnú pozornosť sami sebe a tomu, čo vnímame z okolia, preto je dobre, ak sa poznáte a vyznáte vo svojom vnútri. Čím lepšie sa dokážete spoznať, tým skôr odhalíte zmenu v okolí a jeho vplyvoch na vás. Len pozor, nepočúvajte ten negatívny hlas, čo sa objaví zvyčajne vtedy, keď stojíme pred niečím novým. Myšlienky na spôsob: