Jednou z otázok, nad ktorými sa v posledných rokoch zamýšľam čoraz častejšie, je budúcnosť učenia mágie, ktoré som počas svojho života vytváral, rozvíjal a odovzdával ďalším generáciám žiakov.

Mnohí ľudia sa ma pýtajú, či by sa moje knihy mali po mojej smrti zachovať presne tak, ako sú napísané dnes, alebo či by ich budúce generácie mali ďalej rozvíjať.

Moja odpoveď nie je úplne jednoduchá.

Na jednej strane som presvedčený, že učenie, ktoré sa prestane vyvíjať, skôr či neskôr začne umierať. Kniha mágie musí ostať živá, ak chce aj naďalej prinášať niečo živé.
Na druhej strane však existujú oblasti, do ktorých by sa zasahovať nemalo, pretože prílišné zmeny môžu narobiť viac škody ako úžitku.

Preto je potrebné rozlišovať.

Živé učenie a mŕtve učenie

Počas dejín vzniklo množstvo duchovných smerov, filozofických škôl aj magických tradícií.

Niektoré prežili stáročia.
Iné zanikli.

Veľmi často bol dôvod jednoduchý. Prestali reagovať na dobu, v ktorej existovali.

Svet sa mení.
Ľudia sa menia.
Spoločnosť sa mení.

A ak učenie mágie nedokáže na tieto zmeny primerane reagovať, postupne sa z neho stáva múzejný exponát. Možno si ho ľudia vážia, možno ho obdivujú, ale prestáva byť súčasťou živého života.

Práve preto si myslím, že určité časti výučby mágie musia zostať živé a musia mať možnosť prirodzeného vývoja.

Kniha mágie I. musí zostať živým dielom

Keď hovorím o rozvoji učenia, myslím tým predovšetkým Knihu mágie I., ktorá je určená pre hierarchické stupne HS1 až HS6.

Práve v tejto oblasti vidím priestor na ďalší vývoj.

Nové poznatky.
Nové skúsenosti.
Nové príklady z praxe.
Nové metódy výučby.

Každá generácia učiteľov a žiakov mágie môže priniesť nové pohľady, ktoré pomôžu lepšie vysvetliť existujúce princípy.

Ak by sa táto časť učenia mágie úplne zastavila a nikto by sa jej už nesmel dotknúť, časom by začala strácať spojenie s realitou života.

Neznamená to meniť základné princípy mágie.
Neznamená to prepisovať históriu mágie.

Znamená to umožniť prirodzený rast učenia mágie tam, kde je to potrebné a prospešné.

Práve preto som presvedčený, že Knihu mágie treba vždy vnímať ako jeden ucelený systém.
Nestačí vytrhnúť jednu vetu alebo jednu techniku a považovať ju za samostatnú pravdu.
Až vzájomné súvislosti dávajú učeniu jeho skutočný význam.

Ak začneme jednotlivé myšlienky vytrhávať z kontextu, veľmi rýchlo sa môže stať, že sa zo živého učenia stane dogma. Ľudia prestanú chápať, prečo boli jednotlivé princípy napísané, a budú iba mechanicky opakovať slová bez ich skutočného pochopenia.

Preto som vždy zastával názor, že najmä Kniha mágie I., určená pre stupne HS1 až HS6, musí zostať živým učením. Nie preto, aby sa menili jej základy, ale preto, aby dokázala prirodzene reagovať na nové skúsenosti, nové poznatky a nové generácie žiakov. Iba živé učenie môže prinášať živé výsledky.

Kniha mágie II. je iný prípad

Úplne inak sa pozerám na Knihu mágie II., ktorá je určená pre stupne HS7 až HS9.

Tu som oveľa opatrnejší.

Dôvod je jednoduchý.

Táto časť učenia obsahuje poznatky, ktoré vznikali počas mnohých rokov výskumu, praktickej práce a overovania a sú nebezpečné.

Niektoré z nich sa dotýkajú veľmi citlivých oblastí mágie, duchovných procesov a práce s javmi, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu.

Práve preto si myslím, že by táto časť mala zostať v podstate nemenná.

Nie preto, že by bola dokonalá.

Ale preto, že neuvážené zásahy by mohli narušiť jej vnútornú logiku a súvislosti – a ohroziť toho, kto s tým pracuje.

Niekedy totiž stačí zmeniť jednu vetu a zmena sa postupne prenesie do celého systému.

Nechcem si protirečiť

Na prvý pohľad sa môže zdať, že si odporujem.
Najprv hovorím, že učenie mágie musí zostať živé, a vzápätí tvrdím, že časť učenia by sa meniť nemala.

V skutočnosti však ide o dve rôzne roviny.

Som presvedčený, že učenie mágie musí zostať živé tam, kde je vývoj prirodzený, bezpečný a prospešný.
Zároveň si myslím, že existujú oblasti, kde je stabilita dôležitejšia než neustále zmeny.

Nie všetko, čo funguje v základnej výučbe mágie, sa dá automaticky aplikovať aj na najvyššie stupne zasvätenia.

A nie všetko, čo je vhodné meniť na jednej úrovni mágie, je vhodné meniť na úrovni druhej.

Najväčšou hrozbou nie je nemennosť, ale dogma

Ak by som mal pomenovať skutočné nebezpečenstvo, nebola by to ani zmena, ani stabilita.

Bola by to dogma.

Dogma vzniká vtedy, keď ľudia prestanú premýšľať.
Keď začnú opakovať slová bez pochopenia ich významu.
Keď prestanú skúmať, porovnávať a hľadať súvislosti.

Môže vzniknúť rovnako v systéme, ktorý sa nikdy nemení, ako aj v systéme, ktorý sa mení príliš často.

Preto je potrebné nájsť rovnováhu.

Budúce generácie budú musieť rozhodovať múdro

Som si vedomý, že raz príde čas, keď už nebudem ten, kto bude rozhodovať o ďalšom smerovaní učenia mágie v Selekcii.

Túto zodpovednosť prevezmú tí, ktorí prídu po mne.

Dúfam však, že budú rozlišovať medzi tým, čo je základ mágie, ktorý treba zachovať, a tým, čo je možné v mágii ďalej rozvíjať.

Ak sa im to podarí, učenie mágie zostane živé.
Ak sa im to nepodarí, môže sa stať buď nehybnou dogmou, alebo naopak stratí svoju pôvodnú podobu.

Ani jedna z týchto ciest nie je správna.

Záver

Moja predstava je jednoduchá.

Kniha mágie I. a výučba stupňov HS1 až HS6 by mali zostať živým organizmom, ktorý sa môže primerane rozvíjať, dopĺňať a prispôsobovať dobe.

Kniha mágie II. určená pre HS7 až HS9 by mala zostať zachovaná v podobe, v akej vznikla, pretože neuvážené zásahy by mohli narušiť systém poznatkov, ktoré obsahuje.

Nevidím v tom rozpor.

Práve naopak. Vidím v tom snahu nájsť rovnováhu medzi tradíciou v mágii a jej vývojom.

Lebo iba učenie mágie, ktoré dokáže rozumne rozlišovať medzi tým, čo má zostať pevné, a tým, čo sa môže rozvíjať, má šancu prinášať život aj ďalším generáciám mágov.

PS:

Počas svojho života som napísal Knihu mágie I., ktorá dnes obsahuje približne 1300 strán.
Ak sa ju poctivo naučíš, získaš pevné základy mágie.

Napísal som aj Knihu mágie II. s rozsahom približne 820 strán.
Ak zvládneš aj tú, získaš omnoho viac než len základy.

Popri tom som vydal aj viacero verejne dostupných odborných kníh, v ktorých som sa snažil odovzdať svoje poznatky ďalším generáciám čitateľov.
Napriek tomu som ani po všetkých tých rokoch neprestal študovať, premýšľať a učiť sa nové veci. Ak ani po napísaní viac ako dvetisícstodvadsať strán v Knihe mágie I. a Knihe mágie II. a viacerých verejne vydaných odborných kníh nepovažujem svoje učenie za ukončené, potom ani ty nikdy neprestaň hľadať nové poznanie. Skutočný mág sa učí celý život. Preto nikdy nezabúdaj, že skutočný mág sa neprestáva učiť. Vždy existuje priestor na nové poznatky, nové skúsenosti a ďalší rozvoj.

PS2:

Už pripravujem ďalší rozsiahly príspevok s názvom „Prečo je živý dialóg pri výučbe mágie nenahraditeľný“.
Podelím sa v ňom o svoje dlhoročné skúsenosti z výučby a vysvetlím, prečo podľa môjho názoru práve živý dialóg medzi učiteľom a žiakmi patrí k najdôležitejším prvkom skutočného odovzdávania poznania v mágii.
Verím, že aj tento článok bude podnetom na zamyslenie pre každého, kto sa mágii venuje alebo ju učí.

PS3:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk