Jednej jesennej noci som spala v izbe jedného veľkého domu, kde som bývala. Dom bol starý a plný spomienok. Spala som vo veľkej orechovej posteli v páperových perinách a sníval sa mi pekný sen, až kým som sa zrazu zničoho nič, prebudila, akokeby niekto zakričal na mňa a bola som úplne bdelá, ako za dňa. Moje oči pozerali do tmy v izbe, ktorá bola pokojná a tichá, nič nerušilo a ja som sa spytovala samú seba, že čo ma tak prebudilo zrazu. Povedala som si, že nevadí a idem spať ďalej, ale v sekunde ako som si zavrela oči, ma dva studené prsty šťuchli na odkritý chrbát a prehovoril ku mne chrapľavý hlas : „Artime, otoč sa !“. Oči som mala dokonale otvorené a telo sa mi stuhlo, takže som sa nevedela ani pohnúť a sama som sa uisťovala, že nespím, som hore a je to naozaj a že nemám halucinácie…V tom, ma prsty opať šťuchli a zaznela tá istá veta : „Artime, otoč sa !“ Tu som už bola v panike a vedela som, že niekto stojí pri posteli a je to statý muž, ktorý len visí vo vzduchu bez nôh….rozmýšľala som, čo spraviť ale vedela som, že ak niečo nespravím, tak sa otočím a to nebude dobré pre mňa…prsty ma šťuchli po tretí krát a veta padla znova : „Artime, otoč sa!“ Toto, už bolo na mojich 10 rokov veľa a vzchopila som sa a prehupla sa na druhú stranu posteľe a zapla malú lampu nad posteľou a otočila som sa….nebolo tam nič, absolútne nič… prebádala som celý dom, či si niekto nerobil srandu zo mňa ale všetci spali a ja som vedela, že som začula a pocítila niečo, čo nie je normálne… Ľahla som si spať a to bola posledná noc strávená v tej izbe…Dnes by som sa asi otočila 😀 Čo by ste boli spravili vy ? Otočili by ste sa ?

Tagy: duchovia, magické príbehy