Keď riešim nejakú situáciu pre seba či niekoho iného, vždy si uvedomujem, že v podstate žiadna runa sa nedá obsiahnuť všeobecne. Každá runa je skôr kľúčom, ktorý otvára poznania a miesta človeka v ňom.
Runy tvoria samostatný a úplný systém. Môžu byť použité aj ako doplnenie určitých rituálov.
Pochopila som, že keď sa chcem priblížiť k tak starej magickej náuke, nemôžem hneď používať sily s ktorými pracovali naši prapredkovia. Energetické prepojenia sú tu a my ich nebudeme môcť zrušiť, ale môžeme vytvoriť nové a silnejšie. Spôsob, ktorý si zvolíme pre praktikovanie runovej mágie pomáha koncentrovať silu, teda pre každého je to fakticky vlastná forma osobnej upravenej mágie a funguje práve pre neho. V mágii platí to isté ako v ktorejkoľvek oblasti života – prax robí majstra. Preto dosiahnuté výsledky následne preukážu účinnosť, alebo neúčinnosť zvoleného postupu.

Aby som preklenula túto „časovosť“, potrebovala som sa spojiť so zemou, s prírodou. Veľmi mi k tomu boli nápomocné tréningy v prírode s kolegami NVK Ašaratom, EVVK Anubisom a MNR Taranisom. Som im za tieto tréningy veľmi vďačná, posunuli tým moje vnímanie priestoru a energií v ňom o kus ďalej. Vnímala som tam nielen priestor ako taký, ale aj stromy, prírodu. Bola to veľmi vhodná skúsenosť, preto som začala trénovať cvičenie spojenia so zemou, prírodou všade, kde sa dalo a situácia dovoľovala. Veľmi milé bolo, keď sme s kolegami chodili v týchto jaskyniach a vždy sme ako odmenu, či vďačnosť nechali na mieste jablko (teda niečo za niečo).

Mám na záhrade starú, vysokú tuju pod ktorou rada sedávam a meditujem. V jej prítomnosti sa cítim veľmi dobre, akoby vedela a cítila moje pocity a potreby. Preto som s tréningom začala práve pri nej. Postavila som sa rozkročmo pri strome a predstavila som si, že som strom. Cítila som ako sa od mojich chodidiel až po kostrč tvorili korene. Tieto korene sú pevné, stabilné. Moja horná časť tela zostáva pohyblivá a uvoľnená. Vnímala som, ako sa sila zeme vlieva do môjho tela a ako sa moja sila prostredníctvom koreňov rozpúšťa v zemi. Veľmi citlivo som vnímala túto vzájomnú výmenu síl. Potom som si predstavila ako sa v hornej časti môjho tela tvoria konáre, potom listy, až som vytvorila celkom slušnú korunu. Nádychmi a výdychmi som si predstavila ako listy prijímajú vzduch. Uvedomila som si, že koreňmi prijímam sily zeme a tiež čo mi je prospešné a nápomocné, a tiež odvádzam všetko čo mi je prebytočné a prekáža mi.
Výsledkom tohoto cvičenia je stabilita, teda stojím teraz vo svojom živote ako strom, kľudne, trpezlivo a pohyblivo.
Tento tréning je časovo a obrazovo neobmedzený. Veľmi vhodné je aj práca so zemou, dotýkať sa zeme. Nechať proste sily aby sa samé vyrovnali.

Niekedy sa len tak posadím pod tento strom potom, čo som sa ním „pozdravila“ a zatvorím oči. Dávam pozor na myšlienky a obrazy, ktoré mi prechádzajú hlavou a uvediem sa do kľudu. Vciťujem sa do podstaty tohoto stromu, vnímam jeho korunu, listy, korene a sama sa stávam stromom. Keď už „cítim svoje korene“ a nič ma už neruší, spýtam sa, či mi dovolí odniesť si konárik k zhotoveniu runových kameňov, alebo amuletu. Odpoveď sa dostaví zvláštnou vibráciou a zmenou energie. Poďakujem a ešte chvíľku posedím v jeho tieni.

Vzhľadom k magickej práci s runami, hlavne ich prapôvodom, sa snažím dodržiavať správne načasovanie. Najvhodnejšie okamžiky pre moju magickú prácu, čo aj využívam, je od západu Slnka do polnoci (no je možné aj pri východe Slnka, na poludnie, teda ako komu vyhovuje). Všeobecne, ako aj v tradičnej mágii, je pre najlepšiu prácu noc, spln mesiaca a novolunie (nov).
Napríklad ak chcem pre niekoho aby získal novú prácu, či lásku, teda do života niečo prijať, začínam s výrobou magického vrecúška (amuletu) s pribúdajúcim Mesiacom – novolunie. Pokiaľ sa ale chcem niečoho zbaviť, začínam pri/po splne. Tým je magická činnosť posilnená.