Kedysi tu bol krásny svet
Kde si každý mohol žiť v láske a mieri .
Kedysi ľudia vždy čas mali,
aby pomohli si navzájom, i o seba sa postarali.
Raz dávno sa stretol jeden chlapec uchvátený cestou bojovníkov so svojim starým učiteľom a chcel vedieť niečo o tom, čo je to tá cesta, čo obsahuje, a ako by sa takým bojovníkom mohol stať. Starec sa na neho upreným pohľadom koncentrovane pozrel a prehovoril…
Písala sa jeseň neznámeho roku a stál som za starým opusteným, ale zachovalým domom. Zástup jabloní lemoval chodník smerujúci jemne strmým kopčekom hore dozadu ku kopcu na ktorom bola studňa.
Nie vždy, ale stále sa snažíme byť tými kými aj sme, čo nás všetkých stojí veľa úsilia, síl, energie ako aj fyzických, či psychických strát, avšak okrem iného nás doba vždy pohlcovala i keď mala rôznu podobu. Čas, ani roky neboli nikdy dôležité v zmysle počínania si nás tu na tejto planéte. Naše kroky, naše rozhodnutia, z ľudského pohľadu dobré, či zlé vytvarali odstupom času a rokov dejiny ľudstva. Následujúce slová by som rád venoval všetkým Vám, čo ste sa podujali vydať sa na cestu opätovného spoznávania poznania a jeho tajomstiev..
Ráno vstal ako obvykle každý deň. Zacvičil si, umyl sa, obliekol, naraňajkoval sa a prečítal si čerstvé noviny. Televízor, ktorý bol zapnutý ešte skôr, ako sa pustil do raňajok hlásal správy zo sveta… Zobraziť celý príspevok »
… a niekdajší, nazvem ho majster sa nevyskytoval až tak v jeho danej blízkosti natoľko, aby danú situáciu zvládal a mal plne pod kontrolou … Zobraziť celý príspevok »
Rád by som upriamil pozornosť prispevateľov na účel týchto blogov.