Približne v stanovenom čase 18:15 sme sa s kolegami vrátili z prestávky. Mala som iba takú informáciu, že večer budeme s VK Anubisom, ktorý by aj mal niečo robiť. Aj mi napadlo, či sme s kolegom Regulom vôbec dobre pochopili pokyn a či aj my naozaj máme večer prísť, lebo často sa stávalo, že naša výučba končila skôr a iba samotná skupina Zeon mala potom ešte ďalšiu výučbu. Ale keď sme sa ukázali, nikto nás neposlal preč a celá happy som si začala prezerať prestavbu v učebni.

Prítomní kolegovia už mali pláštiky, nábytok bol prestavaný, sviečky zapálené, stojan a tajomná stará kniha pripravené. Keď sme sa všetci pripravili, stlmili svetlo a zasadli na pripravené stoličky po obvode miestnosti a začalo to.

VK Anubis vstúpil na Ašaratovo pozvanie. Počúvala som kliatbu na zapečatenie priestoru a vnímala som, ako sa uzavrel, ako tak typicky stíchol a ako sa moja pozornosť automaticky sústredila na toto prítomné miesto a čas. Z diskusie po akcii vyplynulo, že bolo zapečatené aj širšie okolie, a preto viacerí cítili to zapečatenie trochu inak. Ja som si takýto rozdiel neuvedomila.

Pracujúcim mágom bol Veľkňaz Anubis, a rituál „navigoval“ resp. asistentom VK Anubisa bol Najvyšší Veľkňaz Ašarat.

Z obradných slov mi nebolo hneď jasné, o čo ide, čo sa deje. Ale vážnosť úkonu mi bola jasná…. Znehybnela som v úžase. Nechcelo sa mi ani len výraznejšie pohnúť. 😀

VK Anubis postupne povolával svet Tieňov, svet Temna, svet Ticha… Vyžarovala z neho autorita, rovnováha, pokoj, majestát. Bolo cítiť moc vloženú vo vyslovovaných slovách, niektoré „valcujúce“ slová boli vyslovené s veľkým dôrazom a akoby cez moju hlavu a hruď pri nich prešla taká vlna chvenia. Bolo mi jasné, že nič na ich sile neuberie  skutočnosť, keď sa pri vyslovovaní náhodou navonok pomýlil – jeho vnútro je stále pevne stabilné a koncentrované na prácu.

Viaceré vety v obrade zneli šokujúco a kontroverzne, až mi napadlo, že to navonok vyzerá, že sa nachádzam na satanistickom rituáli. Skutočne, kolegovia pracujú so silami a s bytosťami, ktoré by cirkev kategoricky nazvala démonickými. Moje oči už nevidia veci čierno-bielo. Keby som mala vieru v boha a ňou ovplyvnenú myseľ ako pred nejakým časom, hádam by som sa zľakla a utiekla. A teraz, aj keď boli tie slová šokujúce a chvíľu som sa zamyslela, komu som to vlastne dala k dispozícii svoju dušu, následne som sa pristihla pri myšlienke, že toto spoločenstvo je tým, čo som hľadala a že tie slová vo mne evokujú vlastne istý pocit spokojnosti a slobody.

VK Anubis privolával dušu nedávno zomrelého. Táto časť, ako sa mi zdalo, trvala pomerne dlho. Viaceré vety sa opakovali, čo vo mne vyvolávalo zvláštny pocit naliehavosti a aj presvedčenia, stopercentnej istoty, že sa naplní Anubisova vôľa. Vtedy som mala zvláštny pocit. Pocit, že keby som bola takouto dušou mŕtveho, aj ja by som sa chcela odovzdať a poddať tomuto volaniu.

Duša nedávno zosnulého sa nemala nijako prejaviť, nikomu sa ukázať, ani nikomu ublížiť. Aj vďaka tejto deklarácii som bola v úplnom pokoji, nevykazovala som žiadne stopy strachu. Ale aj bez tejto vety by som sa cítila OK, lebo… no, je to hlavne pre to, čo som si časom uvedomila, že naozaj dôverujem kolegom mágom, dôverujem vedeniu spoločenstva, ich skúsenostiam a schopnostiam. A tiež preto že som zistila, že všetky tieto veci sú iné ako som si na začiatku predstavovala. Čím ale nechcem tvrdiť, že sa už akože nikdy nebudem báť. Predpokladám, že sa v rámci dlhoročnej výučby toho ešte nabojím až-až 😀

A okrem toho, táto akcia sa odohrala tak rýchlo začala a tak ma dianie do seba vtiahlo, že som si nestihla ani len náznakovo spomenúť, že by som sa snáď len teoreticky mohla báť!

Počas VK Anubisovho pracovania s dušou nedávno zosnulého, ako aj s časopriestorom, som si chvíľami prestávala cítiť ruky a nohy, pripisovala som to skutočnosti, že sedím celý čas tak meravo. Rozhýbavala som si prsty na rukách a na nohách, a tie zakaždým zas rýchlo znecitliveli. Avšak už ku koncu, bolo to približne vtedy alebo asi tesne pred tým, ako VK Anubis poslal dušu zomrelého zas preč, zistila som, že sa mi veľmi začalo zrýchľovať srdce a o chvíľku tĺklo ako besné, až to celým mojím telom otriasalo. A v hlave som cítila pocit, akoby sa mozog rozdelil na viacero častí a tie sa vnútri lebky kĺzali rôznymi smermi, cítila som v hlave aj veľký chlad a musela som začať hlbšie a rýchlejšie dýchať, nestačil mi kyslík.  Vravela som si – no zbohom, skúsim zostať sedieť, ale netuším či to vydržím do konca akcie. Neprichodilo mi ako dobrý nápad ani vstať, lebo keby som sa postavila, možno by som sa aj zviezla na zem.  Pritom som ale nevidela pred očami čierne mrákoty, čo sa zvyknú spájať s mdlobami. :O Len sa mi točila hlava a to búšiace srdce a ten nedostatok kyslíka.

Odvolanie duše mŕtveho som už pre tieto pocity poriadne nevnímala, ani odpečatenie priestoru. Bola som rada, že akcia skončila a že bezprostredne vedľa mňa sedí VVK Tara a mohla som jej hneď povedať, že mi nie je dobre. S jej povolením som si šla po vodu. Potešila som sa, že sa v pohode viem udržať na nohách. Postupne iba za pár minút nevoľnosť  úplne ustúpila.

Keď sme večer odchádzali, pýtala som sa Ašarata, čo to znamená, že mi bolo zle. Či je to dobre, alebo je to zle, či to neznamená, že moja nervová sústava nie je dosť silná na tieto veci. Zatiaľ som dostala odpoveď, že skôr to bolo dobre, lebo to znamená že som sa nejak dokázala naladiť na tie frekvencie.

Takže ok, pre zatiaľ to teda so sebou nevzdám a ukáže sa časom, čo s Luminkou. 🙂

Ale bol to pre mňa minimálne znovu ďalší dôkaz, že tieto sily a energie sú skutočné, čím sa znovu oslabila sabotujúca racionálno-logická zložka mojej mysle a podporila sa tá intuitívna, spirituálna.

Po diskusii večer, nám VK Anubis ponúkol na vyskúšanie svoj plášť. Ako prvá vyskočila naša Majsterka Sára – naša učiteľka a osoba zvedavá, hravá a vždy rada experimentujúca. Tu bol jeden krásny moment, keď si kolegovia Anubis a Sára navzájom vyjadrovali uznanie. Bolo to fakt krásne.

Druhý si ho vyskúšal Majster Theos a nadobudnúc toto nové vnútorné rozpoloženie, podujal sa aj na test odovzdania zasvätenia Anubisovi, za čo bol ocenený pochvalou svojho učiteľa a potleskom kolektívu. Rovnako krásny moment.

Ja som do toho nešla, ani len po tom, ako sa nás Majsterka Sára opýtala, prečo si my nechceme vyskúšať Veľkňazov plášť. Napriek tomu, že ma to od začiatku lákalo. A na druhej strane to bol pocit, že by som si z toho nevedela veľa vziať. Teda taký pocit nehodnosti. Ale bol v tom i strach pred strápnením sa pred kolegami.

Potom som ešte nejaký čas rozmýšľala, či som neurobila chybu.

No ale myslím si, že keby sme VK Anubisa poprosili, niekedy by nám dovolil si ho vyskúšať O:)

Čo sa mi aj potvrdilo v nedeľu, keď prisľúbil Regulovi, že si ho nabudúce môže skúsiť :)Teraz žiaľ už bol plášť doma…… Ale nabudúce, ak budem môcť, si ho vyskúšam už aj ja.

Úprimne ďakujem za pripravené prekvapenie, za možnosť byť na akcii v tento večer prítomná. Bola to pre mňa naozaj veľká česť, že nám dovolili byť prítomní. Bol to výnimočný zážitok. Ďakujem že nám najvyššie vedenie spoločenstva odhalilo niečo zo svojej profesionálnej práce.

Tagy: duša mŕtveho, karma, Mágia