12
Feb

Určené tebe

   Odoslal Luis a zaradil do Postrehy, Zamyslenia

Pridať komentár

Povedali, že nikdy neodídu a nikdy nezradia, no odišli a zradili.
Prečo? Prečo je v povahe človeka takto konať? Zmení sa to niekedy?
A, čo Ty? Odídeš? Zradíš?
Alebo napriek všetkej nepriazni osudu zapustíš korene ešte hlbšie a odoláš náporom vetra, víchra i orkánu a prečkáš to až do toho dňa, keď opäť svitne slnko.

Tento príspevok bol odoslaný v Streda, Február 12th, 2020 o 10:34 a je zaradený pod Postrehy, Zamyslenia. Môžete sledovať akékoľvek reakcie cez RSS 2.0 feed. Môžete zanechať reakciu, alebo spätná odkaz - trackback z Vašej strány.

3 komentárov

Hermiona
 1 

No žeby to bolo ich poslanie a naše prijatie?

Február 13th, 2020 at 16:44
Tara
 2 

Niekedy je odchod a zanechanie tejto cesty správnym rozhodnutím, inokedy chybou. A či to my považujeme v danom momente za zradu, je irelevantné. Každý má svoju vlastnú cestu na tomto svete. Či a na ako dlho sa skríži s tými našimi, je vždy súhrnom mnohých okolností a rozhodnutí. Ktoré boli správne a ktoré nie, budeme so všetkými dôsledkami vedieť až keď bude po všetkom.

Február 13th, 2020 at 21:48
Vhiolynta
 3 

Občas naozaj musíme byť takí, že seba postavíme na prvé miesto aj v takých prípadoch, že by sa našli ľudia, ktorých by odchod jedinca zamrzel?
Blízke kamarátske vzťahy sú svojou dôvernosťou a otvorenosťou často veľmi vysoko nad obyčajným vzťahom, nedávajú sa žiadne masky..., oni sú tou bútľavou vŕbou...v tom je tá dôvernosť väčšia, hlbšia a pri zrade a sklamaní o to bolestivejšia.
Výsledkom môže byť strach znovu dôverovať a ...
No a človek prichádzajúci a odchádzajúci tak nejako podvedome cíti, čo je pre neho v daný moment správne... a s tým nič nikto neurobí...

Február 14th, 2020 at 09:37

Zanechajte reakciu

Musíte byť prihlásený aby ste mohli komentovať.

Spať na vrch stránky