Život je už raz prirodzene taký.
Archív autora
6
Nov
Požičovňa životov
Prednedávnom som si voľakde prečítal, že život všetci máme aj tak len prepožičaní a je na nás ako s ním naložíme a tak ma napadla myšlienka akoby to vyzeralo, keby človek zašiel do požičovne životov napríklad s takýmto postojom:
25
Oct
Žolík
Na úpätí skaly v tme noci stojím. Pozerám dole, tam hlboko a premýšľam. Premýšľam nad tým všetkým čo som prežil a získal a či to všetko doposiaľ za to, čo som prežil stálo. Vietor fúka západným smerom no napriek tomu cítim tiché prísľuby východného smeru.
13
Oct
Moment IX.
A tak ako celý tento pominuteľný život sa pomaly rýchlosťou míňa tento moment.
5
Oct
Osudy
Mrazivý vetrík pofukuje popod stromami v parku. Na jednej z lavičiek pod nimi sedí starý muž a hľadí vôkol seba. Vychutnáva posledné momenty, ktoré si ešte môže zachytiť počas života. Je šťastný a naplnení poznaním. V živote prežil mnohé. Naučil sa ako život dať, no i ako ho vziať. Spoznal na vlastnej koži úskalia na púti za tým, čomu zasvätil svoj život. Nepozrel späť, všetko cítil a napokon nebolo už ani kam a za čím pozerať.
4
Oct
Tvoje stopy
Vykročil si z domu cestou do práce. Ulica zíva a z jej úst sa vetrom nesú žlto-oranžové a červené lístie zo stromov, ktoré opadlo počas minulých dní.
29
Sep
Moment VIII.
Zľahka som fúkol do hladiny jazera.