Prednedávnom som si voľakde prečítal, že život všetci máme aj tak len prepožičaní a je na nás ako s ním naložíme a tak ma napadla myšlienka akoby to vyzeralo, keby človek zašiel do požičovne životov napríklad s takýmto postojom:

„Dobrý deň! Volám sa duchovný praotec páter Peter. Rád by som Vám reklamoval isté nedostatky svojho života, ktorý som si u Vás zapožičal! Štvú má už tie nekonečné hodiny trápenia sa nad tým, prečo som taký aký som. Sebe vražda?! Ako? Prosím?! Ste normálni? Kvôli tomu som tu predsa neprišiel! Na čo som sem potom prišiel? To sa neviete opýtať niečo lepšie? Napríklad čo potrebujem, čo mi tu chýba a čo tu na tomto svete po strádam? Aha, takže ani to Vás netrápi, môj problém, no jasné! Ako vždy! Za všetko aby som bol človek sám sebe pánom! Nie! Takto to ďalej nepôjde, podávam reklamáciu na život a na to, že nie som šťastný! Nevyhovujú mi ľudia, sú primitívni, pretože ja viem viac ako oni a prosím patrilo by sa mi preto žiť lepšie. Ak niečo nebude ako chcem, tak budem sa opäť sťažovať a reklamovať to, čo som si prenajal!“

Nuž aj takto môže vyzerať niekoho príhovor keď príde do takej požičovne životov. Tento príspevok som chcel skôr použiť ako ukážku toho, že človek vždy hľadá spôsob ako obviniť druhých za svoju neschopnosť chápať veci, situácie, okolnosti života, ktorý prežíva aj inak ako je navyknutý. Veď napokon každý je si strojcom svojho vlastného šťastia a života. Máme však niekedy jasno v tom, čo vlastne životu ako takému dávame? Vieme vlastne ohodnotiť skutočnú hodnotu adekvátnych reakcií, ktoré dostávame od života na základe našich rozhodnutí a činov? Je ľahké nájsť chybu v druhých a neustále hľadať len zámienku na to, aby som si ospravedlnil svoje postoje a názory. Svet však môže byť napokon úplne iný ako si to o ňom myslíme a naši úhlavní nepriatelia sú možno práve často krát ľudia, ktorí nám môžu pomôcť, ale za to, že je niekto lepší, pretože sa zmenil k sebe a jeho postojom k okoliu a životu predsa nemusí byť zatratený ako to najväčšie zlo, ktoré kráča po planéte Zem. Je na každom z nás, ako budeme pristupovať k sebe samým a nášmu okoliu a ako sa vzájomne prijmeme. A tak si nenechajte ujsť život pomedzi prsty, ja si zatiaľ odskočím medzitým do požičovne životov, nahlásili mi totiž malú reklamáciu.