A tak ako celý tento pominuteľný život sa pomaly rýchlosťou míňa tento moment.

Na hrane smrti a života sa celý tento fiktívny čas míňa ako tvoje myšlienky, ktoré nestihli zachytiť to, čo je stratené v myšlienkach, ktoré som stratil v úvodných vetách, ktoré som tu napísal. Pripadáš si, že tomu, čo píšem nerozumieš, ale ani ja tak rozumovo nedokážem pochopiť celý ten celučičký význam hrany, ktorú som zachytil ako minca, ktorá dopadne ňou na zem. Hľadal si márne, no žil si akoby to trvalo večnosť. Napĺňal som každý moment silou, ktorú som dával do všetkého z ľudských očí pohľadom dobrého i zlého. Bol som uznaný aj zatratený, no nik však nebol iný.

Všetci prekliaty, jeden ako druhý sme v tomto celom sklonku žvástov nadobudli neúplne poznanie celku, ktorý sa nedal na pokraji pochýb pôsobiacich z nedostatku odvahy stojac stoj čo stoj voči smrti v prijatí jej tváre a poznania, ktoré bdie na prahu života. Niet už kam ujsť a každý z náš si štopká nekonečnú priepasť poloprázdnej slepoty v bezduchom zatratení utópie zvanej život. No napokon sa prebudíš a zakričíš, že to nie si ty! Že ty, človek si dobrý, no i keď tým činíš pravý opak, budeš iného presviedčať o svojej fiktívnej viere preludov, ktorým ty sám neveríš a budeš čakať jeho strohé kývnutie hlavou s jemným úsmevom na tvári, aby si sa utvrdil vo svojom klame. Keď zistíš, ako hlboko si upadol, oprášiš sa a budeš tvrdo bojovať za svoj sebaklam proti klamu iných, pretože si nebol schopný prijať v prvom rade seba samého a v druhom okolie v ktorom si žil, ak si teda vôbec žil. Mnoho žijúcich tvrdí, že žije a pritom sú dávno mŕtvy a tí, ktorí sú mŕtvi mnohokrát vstupujú späť do životov aby mohli žiť ako živí.

A tak ako vlastne vznikol ten kto bol, je a bude? Vznikol vôbec? Má, on sám moment vzniku, či zániku, či len neustále je? Prelomil si sebaklam a pozeráš hlbšie na hranu mince, ktorá je na zemi pred tebou. Zohol si sa, aby si sa s úsmevom na tvári uklonil nedokonalosti bytia, ktoré má nad tebou istú moc v istom smere na istej úrovni bytia. Pochopil si nepochopené, ktoré sa stratilo v úvode viet tohto príbehu o momentu. Stal si sa príbehom a jeho súčasťou, ako zároveň aj tvoje pochopenie toho, že si nepochopil. A tak to je. Všetko sa mení a to neustále. Tvrdenie vyvracia tvrdenie a klamstvo pravdu a naopak. Chceš to všetko snáď raz chápať a hlásať o tom všetkom ako to v skutočnosti je? Skús to, pokús sa o to, ak tú odvahu v sebe máš. No ak sa stratíš, bude to len moment, no ak sa nájdeš, bude to okamih momentu teba samého.