„Nemusím súhlasiť s tvojou cestou, aby som rešpektoval tvoje právo po nej kráčať.“

Mágia nikdy nebola a podľa môjho názoru ani nikdy nebude jednou jedinou cestou.

Keď sa pozrieme do histórie, nájdeme množstvo magických škôl, tradícií, rádov, spoločenstiev aj jednotlivcov, ktorí pracovali úplne odlišnými spôsobmi. Používali rozdielne symboly, rituály, techniky, filozofické východiská a neraz mali aj úplne odlišné predstavy o tom, čo mágia vlastne je.

A napriek tomu všetci používali jedno spoločné slovo – mágia.

Práve preto považujem za jednu z dôležitých vlastností skúseného mága schopnosť povedať:

Toto nie je moja cesta. Nesúhlasím s ňou. Ale rešpektujem tvoje právo po nej kráčať.

Mágia je príliš široká na jednu jedinú pravdu

Počas rokov svojej práce som si stále viac uvedomoval, aká nesmierne široká mágia v skutočnosti je.

Niekedy hovorím svojim kolegom, že Selekcia a naša mágia sú iba zrnkom piesku na Saharskej púšti.

Nemyslím to ako znižovanie významu našej práce. Práve naopak. Je to uvedomenie si rozsahu toho, čo nazývame mágiou.

Existujú ceremoniálne smery, prírodná mágia, ľudová mágia, mystické školy, hermetické systémy, šamanské tradície, moderné magické spoločenstvá a množstvo ďalších prístupov. Dokonca aj medzi ľuďmi patriacimi k jednému smeru môžeme nájsť výrazné rozdiely.

Mágia sa navyše počas stáročí vyvíjala spolu s človekom.

Preto by bolo podľa môjho názoru veľmi trúfalé povedať:

„My jediní vieme, ako mágia skutočne funguje.“

Ja to povedať nedokážem.

Môžem hovoriť o mágii, ktorú poznám, ktorú som sa učil, ktorú som desaťročia praktizoval a ktorú odovzdávam svojim žiakom. Môžem vysvetľovať svoje skúsenosti a svoje názory. Nemôžem však tvrdiť, že tým automaticky prestávajú mať hodnotu všetky ostatné cesty.

Nesúhlas nie je nepriateľstvo

Toto je podľa mňa veľmi dôležité rozlíšenie.

Môžem s niekým zásadne nesúhlasiť.

Môžem považovať jeho spôsob práce za nesprávny. Môžem odmietnuť jeho filozofiu, jeho techniky alebo jeho pohľad na mágiu. Dokonca môžem povedať, že určitú vec by som ja osobne nikdy neurobil.

To všetko patrí k slobode názoru.

Ale medzi vetou:

„Nesúhlasím s tým, čo robíš.“

a vetou:

„Preto si môj nepriateľ.“

je obrovský rozdiel.

Práve schopnosť tento rozdiel pochopiť považujem za prejav určitej osobnej aj magickej zrelosti.

Rešpekt neznamená súhlas

Niekedy sa pojmy rešpekt a súhlas zamieňajú.

Ak niekoho rešpektujem, neznamená to, že musím prijať jeho názory. Nemusím používať jeho techniky. Nemusím uznávať jeho systém a nemusím s ním spolupracovať.

Rešpekt pre mňa znamená niečo jednoduchšie:

uznávam jeho právo rozhodovať o vlastnej ceste, pokiaľ svojím konaním nezasahuje do práv a hraníc iných ľudí.

A presne rovnaké právo očakávam aj pre seba a pre ľudí, ktorí kráčajú so mnou.

Môžeme teda stáť na opačných stranách filozofickej diskusie a napriek tomu nemusíme stáť proti sebe ako nepriatelia.

Každé spoločenstvo má právo na vlastné pravidlá

Rovnako rešpektujem právo každého magického spoločenstva vytvoriť si vlastné pravidlá.

Jedno môže byť veľmi otvorené. Iné môže byť uzavreté.
Jedno môže prijímať takmer každého záujemcu, druhé môže mať náročný výber.
Niekde môže rozhodovať jeden človek, inde rada alebo kolégium. Niekde môže byť systém prísne hierarchický, inde takmer neformálny.

Pokiaľ ide o vnútorné fungovanie daného spoločenstva, je to predovšetkým jeho vec.

Rovnako ako ja nechcem, aby niekto zvonka určoval Selekcii, ako má fungovať, nemám potrebu určovať inému spoločenstvu, ako má fungovať ono.

To však neznamená, že jednotlivé systémy nemôžeme hodnotiť alebo o nich diskutovať.

Môžeme.

Rozdiel je medzi hodnotením a zasahovaním.

Kritika má svoje miesto

Princíp „ži a nechaj žiť“ neznamená, že máme mlčať ku všetkému.

Ak vidím niečo, s čím nesúhlasím, mám právo svoj názor povedať. Rovnako má druhá strana právo povedať, že nesúhlasí so mnou.

Diskusia môže byť dokonca veľmi ostrá. Ale mala by zostať diskusiou o názoroch, princípoch a činoch.
Nemala by sa meniť na osobné nepriateľstvo.

Pre mňa je veľký rozdiel povedať:

„Tento spôsob konania považujem za nesprávny.“

a povedať:

„Tento človek je zlý, pretože rozmýšľa inak ako ja.“

Prvá veta otvára priestor na diskusiu.

Druhá ho väčšinou zatvára.

Mág nemusí bojovať každý boj

Možno je to jedna z vecí, ktoré človek pochopí až časom.

Nie každý spor potrebuje víťaza.
Nie každý rozdiel treba vyriešiť.
Nie každého človeka musíme presvedčiť.
A nie každú kritiku musíme oplatiť kritikou.

Niekedy je najrozumnejším riešením jednoducho povedať:

Ty pôjdeš svojou cestou a ja svojou.

A tým môže byť vec uzavretá.

Nie zo slabosti. Nie preto, že by sme nemali argumenty.

Ale preto, že rešpektujeme slobodu druhého človeka rovnako, ako očakávame rešpektovanie vlastnej slobody.

Mágia nepotrebuje čiernobiely svet

Mágia je podľa môjho názoru príliš komplikovaná na to, aby sme ju rozdelili iba na dva tábory:

my a oni.

My správni a oni nesprávni.
My dobrí a oni zlí.
My, ktorí poznáme pravdu, a všetci ostatní, ktorí sa mýlia.

Takéto delenie môže byť pohodlné, pretože človeku dáva jednoduchý obraz sveta. Realita však býva oveľa zložitejšia.

Človek, s ktorým dnes nesúhlasím v jednej otázke, môže mať zajtra veľmi zaujímavý pohľad na inú.

Tradícia, ktorú nepraktizujem, môže obsahovať poznanie, nad ktorým stojí za to premýšľať.

A človek nemusí byť mojím žiakom, kolegom ani nasledovníkom, aby som si ho dokázal vážiť.

Spolupráca nie je podmienkou rešpektu

Ani spolupráca medzi magickými spoločenstvami podľa mňa nemusí znamenať, že sa musia zhodnúť vo všetkom.

Práve naopak.

Zaujímavá môže byť práve preto, že každá strana prináša niečo iné.

Ale spolupráca má zmysel iba dovtedy, kým existuje vzájomný rešpekt.

Ak sa ukáže, že rozdiely sú príliš veľké, spolupráca jednoducho nemusí pokračovať.

Ani to však automaticky neznamená nepriateľstvo.

Môžeme sa rozísť bez toho, aby sme proti sebe museli bojovať.

Toto považujem za veľmi dôležitý princíp nielen medzi mágmi, ale medzi ľuďmi všeobecne.

Selekcia a princíp „ži a nechaj žiť“

Aj v Selekcii máme svoje pravidlá, svoje názory a svoju predstavu o tom, čo považujeme za správnu magickú prácu.

Niektoré hranice máme nastavené veľmi jasne.

To však neznamená, že potrebujeme vytvárať zoznam ľudí alebo spoločenstiev, ktoré považujeme za svojich nepriateľov.

Nepotrebujeme ho.

Ak s niekým nesúhlasíme, môžeme to povedať.
Ak s niekým nechceme spolupracovať, nemusíme.
Ak niekto kráča úplne inou cestou, nech po nej kráča.

Ži a nechaj žiť.

Táto jednoduchá veta podľa mňa vystihuje viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Sloboda však končí tam, kde začína zásah do druhého

Princíp rešpektovania odlišných ciest má, samozrejme, svoju hranicu.

Nemôžeme hovoriť o slobode vlastnej cesty a zároveň zasahovať do cesty niekoho iného bez jeho súhlasu.

Pre mňa je toto jedna zo základných hraníc.

Môžeš veriť v niečo iné ako ja.
Môžeš pracovať inak ako ja.
Môžeš mať na mágiu úplne odlišný názor.

To všetko dokážem rešpektovať.

Rovnako však očakávam, že bude rešpektovaná moja sloboda a sloboda ľudí okolo mňa.

Práve tam sa podľa mňa ukazuje skutočný význam tolerancie. Nie vtedy, keď všetci rozmýšľame rovnako, ale vtedy, keď dokážeme rešpektovať človeka, ktorý rozmýšľa úplne inak.

Čo nás môže naučiť iná cesta

Za tie roky som stretol množstvo ľudí, ktorí sa mágii venovali úplne inak ako ja.

S niektorými som súhlasil viac, s inými menej.

Ale aj človek, s ktorým nesúhlasíme, nás môže niečo naučiť.

Niekedy nás naučí nový pohľad. Inokedy nás prinúti premýšľať nad vlastnými názormi.

A niekedy nám dokonca pomôže presnejšie pochopiť, prečo sami určitú hranicu máme nastavenú práve tam, kde ju máme.

Aj nesúhlas preto môže byť užitočný.

Pokiaľ zostane rešpektom sprevádzaným nesúhlasom a nestane sa nepriateľstvom.

Na záver

Čím dlhšie sa mágii venujem, tým menej mám potrebu presviedčať druhých, že moja cesta musí byť aj ich cestou.

Mám svoju mágiu.
Mám svoje skúsenosti.
Mám svoje názory a hranice, za ktoré nepôjdem.

Ale druhý človek má presne rovnaké právo.

Možno práve toto je jedna z vecí, ktoré by sme sa mali učiť nielen ako mágovia, ale predovšetkým ako ľudia.

Nemusím súhlasiť s tvojou cestou, aby som rešpektoval tvoje právo po nej kráčať.

A pokiaľ rešpektuješ moje právo kráčať po tej svojej, nemusíme byť nepriatelia.

Možno sa naše cesty niekedy stretnú.
Možno pôjdu chvíľu vedľa seba.
Možno sa rozídu a už sa nikdy nestretnú.

A aj to je v poriadku.

Ži a nechaj žiť.

PS:

V ďalšom príspevku sa budem venovať téme Etické hranice zásahov do osudu iných ľudí – kde sa končí pomoc, začína zásah do slobodnej vôle človeka a prečo ani dobrý úmysel ešte nemusí znamenať právo konať.

PS2:
Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk