Kedysi som napísal prácu Človek na ceste k mágii. V tejto práci som sa zameral aj na mozog a jeho využitie. A dnes sa v tejto mojej úvahe istým spôsobom k tejto téme vraciam.

Starí mágovia a staré magické školy pracovali s predstavou, že vesmír nie je iba súborom hviezd, planét a hmotných predmetov. Jedným zo známych hermetických tvrdení je myšlienka: „Všetko je Myseľ.“ Nemá sa tým na mysli ľudská myseľ jednotlivca, ale predstava univerzálneho princípu, z ktorého vychádza všetko existujúce.

Ak by sme sa na človeka pozreli očami starých mágov, dostaneme sa k zaujímavej otázke. Kde vlastne prežívame svoj život?

Svet, ktorý vytvára náš mozog

Každý obraz, zvuk, vôňa, bolesť i radosť sa pre nás stávajú zážitkom prostredníctvom nervovej sústavy a mozgu. Naše zmyslové orgány zachytávajú podnety z okolitého sveta a mozog ich následne spracúva.

To znamená, že naše vedomé prežívanie sveta je sprostredkované. Vnímame realitu prostredníctvom svojich zmyslov a spôsobu, akým mozog prijaté informácie spracuje.

Mág by možno povedal, že človek nežije iba vo svete, ale zároveň aj vo svojej predstave sveta.

To však neznamená, že vonkajší svet neexistuje. Znamená to, že každý človek ho poznáva prostredníctvom vlastného vedomia, skúseností a spôsobu vnímania.

Preto môžu dvaja ľudia zažiť tú istú udalosť a odniesť si z nej úplne odlišnú skúsenosť.
Vonkajšia udalosť bola rovnaká, no jej vnútorné spracovanie mohlo byť veľmi rozdielne.

Pre mágiu je táto otázka zaujímavá práve preto, že veľká časť magickej práce sa začína v mysli človeka.

Princíp mentalizmu a sila myšlienky v mágii

Princíp mentalizmu, známy predovšetkým z hermetickej tradície, pracuje s predstavou mysle ako jedného zo základných princípov reality.

Aj bez toho, aby sme túto filozofickú predstavu považovali za vedecké vysvetlenie vesmíru, môžeme v nej nájsť zaujímavú paralelu s ľudským životom.

Veľká časť toho, čo človek vytvorí, skutočne začína myšlienkou.

Staviteľ najprv vytvorí predstavu domu. Maliar má predstavu obrazu. Spisovateľ nosí v mysli príbeh skôr, než vznikne na papieri. Vedec vytvorí hypotézu a až následne hľadá spôsob, ako ju overiť.

Podobne aj mág pred uskutočnením mnohých magických techník musí najskôr vedieť, čo chce vykonať, na čo sa chce sústrediť a aký je cieľ jeho práce.

Myšlienka ešte sama osebe nevytvára hmotnú realitu, môže však byť začiatkom procesu, ktorý vedie ku konkrétnemu konaniu.

Pre mága preto myseľ nie je iba nástrojom premýšľania. Je dielňou, v ktorej sa začína jeho magická práca.

Ako vnútri, tak navonok

Človek neustále prijíma obrovské množstvo podnetov, pričom vedome spracúva iba ich časť. Pozornosť preto zohráva v našom prežívaní mimoriadne dôležitú úlohu.

To, čomu venujeme pozornosť, získava v našom vnútornom svete väčší význam. Naopak, množstvo vecí zostáva mimo nášho vedomého záujmu.

Staré magické a hermetické školy poznajú aj ďalší známy princíp vyjadrovaný slovami: „Ako hore, tak dole; ako vnútri, tak navonok.“

Aj tento výrok možno chápať viacerými spôsobmi. Z praktického pohľadu však môžeme povedať, že vnútorný stav človeka sa často prejavuje v jeho konaní.

Naše presvedčenia, postoje, obavy a očakávania ovplyvňujú rozhodnutia. Rozhodnutia ovplyvňujú skutky a opakované skutky môžu postupne meniť smer nášho života.

To neznamená, že samotným myslením môžeme ľubovoľne meniť fyzikálne zákony alebo všetko, čo sa okolo nás deje. Človek nemá pod kontrolou celý svet.

Môže však do značnej miery pracovať s tým, ako na tento svet reaguje.

A pre mága je práve schopnosť vedome pracovať so svojím vnútrom jedným zo základov magickej práce.

Mágia ako ovládanie vlastného vnútra

Mágia podľa mňa nikdy nemala byť iba o zaklínadlách, rituáloch či tajomných formulách.

Ako hovorí kolega Ašarat: Jednou z jej najťažších súčastí je práca mága so sebou samým.

Človek, ktorý nedokáže pracovať so svojím strachom, hnevom, túžbami alebo emóciami, môže veľmi ľahko zostať ich zajatcom. Mág, ktorý sa naučí svoje vnútorné procesy pozorovať a vedome s nimi pracovať, získava väčšiu slobodu pri rozhodovaní.

Nie preto, že ovládol celý vesmír.

Ale preto, že sa postupne učí ovládať sám seba.

A možno práve toto patrí medzi najťažšie formy magickej disciplíny.

Neuroplasticita – mozog sa počas života mení

Moderná neuroveda ukazuje, že mozog nie je počas života úplne nemennou štruktúrou.
Disponuje schopnosťou nazývanou neuroplasticita – nervový systém sa môže v určitej miere meniť v súvislosti s učením, skúsenosťami, tréningom či opakovanou činnosťou.

Starý mág by tento pojem samozrejme nepoznal. Možno by však použil jednoduchšie prirovnanie.

Povedal by, že myseľ je ako záhrada.

To, čomu pravidelne venujeme čas a pozornosť, pestujeme. Niektoré návyky upevňujeme, iné môžeme postupne oslabovať a nahrádzať novými.

Práve preto mnohé staré magické školy kládli dôraz na každodennú disciplínu mysle, sústredenie, sebapozorovanie a vedomú prácu s myšlienkami.

Nebola to iba otázka rituálu. Bola to súčasť prípravy a vnútorného tréningu mága.

Je teda celý život v našom mozgu?

Názov tejto úvahy môže znieť provokatívne: Celý život je v našom mozgu.

Samozrejme tým nechcem povedať, že vonkajší svet je iba výtvorom ľudského mozgu alebo že mimo nášho vedomia nič neexistuje.

Ide mi o niečo iné.

Všetko, čo počas života vidíme, počujeme, cítime, milujeme, nenávidíme, čoho sa bojíme a na čo spomíname, sa súčasťou nášho osobného života stáva prostredníctvom nášho vedomia.

Vonkajší svet je obrovský. Náš osobný svet je však vždy svetom, ktorý sme nejako prežili.

Pre mága má poznávanie vlastnej mysle ešte jeden význam. Ak chce vedome pracovať s mágiou, mal by najskôr poznať nástroj, prostredníctvom ktorého svoju magickú prácu vykonáva – vlastnú myseľ.

Záver – najväčším tajomstvom zostáva človek

Ľudstvo celé tisícročia obracia svoj pohľad k hviezdam a hľadá odpovede na otázky o vzniku sveta, vesmíre, živote a možno aj o ďalších dimenziách existencie. Aj mágia sa o mnohé z týchto otázok zaujímala dávno pred vznikom modernej vedy, hoci na ne odpovedala vlastným jazykom a vlastnými predstavami.

Napriek tomu môže jedno z najväčších tajomstiev ležať oveľa bližšie.

Tým tajomstvom sme my sami.

Môžeme skúmať vesmír, prírodu, mágiu aj neznáme javy, no všetko toto poznanie nakoniec prechádza cez ľudskú myseľ. Práve ona rozhoduje o tom, ako prijaté informácie pochopíme, ako ich zaradíme do svojho obrazu sveta a čo s nimi následne urobíme.

Pre mága preto poznávanie sveta nemôže byť oddelené od poznávania seba samého.

Čím lepšie mág pozná vlastné myšlienky, emócie, slabosti, predsudky a spôsob reagovania, tým lepšie dokáže rozlišovať medzi tým, čo skutočne vníma, a tým, čo do svojho vnímania vkladá on sám.

A možno práve tu sa začína jedna z najťažších ciest mágie.

Nie pri snahe ovládať druhých. Nie pri predstave neobmedzenej moci. Ale pri schopnosti človeka spoznať a postupne ovládnuť samého seba.

Možno teda najväčším úspechom mága nie je okamih, keď dokáže ovplyvniť niečo okolo seba.

Možno je ním okamih, keď dokáže porozumieť tomu, čo sa odohráva v ňom samom.

Pretože skôr než sa mág pokúsi meniť svet pomocou mágie, mal by sa naučiť poznať človeka, prostredníctvom ktorého túto prácu vykonáva.

A tým človekom je on sám.

PS:
V najbližšom príspevku sa spoločne pozrieme na tému „Čo sa za 32 rokov zmenilo vo výučbe mágie.“ Zaspomínam si na úplné začiatky, keď sme učili v prenajatých miestnostiach, prvé študijné materiály putovali z ruky do ruky a internet bol ešte len v plienkach. Verím, že aj tento pohľad do histórie Selekcie bude pre mnohých čitateľov zaujímavý.

PS2:

Ďalšie články o mágii, archetypoch, paralelných svetoch a duchovnom poznaní nájdete na
www.asarat.sk

Témy z oblasti liečivých rastlín, prírodného liečiteľstva a zdravého životného štýlu nájdete na
www.prirodna-medicina.selekcia.sk