Vo svete mágie sa často hovorí o rôznych druhoch energií, no len máloktorá téma v ľuďoch vyvoláva taký rešpekt ako energia smrti. Už samotné slovo smrť v mnohých vyvoláva strach, neistotu alebo prirodzený odstup. A predsa, ak sa človek venuje hlbšiemu skúmaniu energetických javov, skôr či neskôr sa stretne aj s otázkou, či existuje niečo, čo by sme mohli nazvať energetikou smrti, a či sa táto energia môže viazať na konkrétne miesta.

Z vlastnej dlhoročnej praxe poviem jedno – existujú situácie, ktoré sa nedajú len tak ľahko odbiť ako náhodný pocit alebo fantázia.

Nechcem touto témou lacno strašiť. Naopak. Mojím cieľom je ukázať, že v mágii existujú oblasti, ku ktorým treba pristupovať s rešpektom, skúsenosťou a zdravým rozumom.

Energia smrti je totiž – ak to mám opísať cez moju dlhoročnú skúsenosť – niečo, s čím sa človek môže stretávať v rôznych podobách prakticky kdekoľvek okolo seba. Nemyslím tým, že by každé miesto bolo automaticky „temné“ či nebezpečné, ale skôr to, že určité energetické stopy udalostí, emócií a procesov v priestore podľa mojich skúseností zostávajú prítomné.

Zároveň som si počas rokov všimol zaujímavý jav – akoby existovali miesta, ktoré fungujú ako určité centrá alebo ohniská tejto energie. Body, kde je jej koncentrácia výrazne silnejšia, a odkiaľ sa akoby ďalej rozprestiera do širšieho priestoru. Niekedy môže ísť len o bezprostredné okolie konkrétneho miesta, inokedy som mal pocit dosahu v rádiuse aj niekoľkých kilometrov.
(Aj keď v podstate energia smrti je prítomná všade – ja tu opisujem skôr akési centrá alebo ohniská, ktoré sa na určitých miestach vytvárajú.)
Práve preto nie je vždy rozhodujúce len samotné miesto, na ktorom človek stojí, ale aj širší priestor a história toho, čo sa v ňom odohralo.

Môže ísť o priestory späté s tragédiami, dlhodobým utrpením, miestami umierania, ale aj lokality, kde sa podľa skúseností viacerých citlivých ľudí akoby dlhodobo drží zvláštne ťažká atmosféra.
Či to niekto vníma duchovne, energeticky alebo symbolicky, podstatné je jedno – netreba k tomu pristupovať teatrálne ani bezhlavo.

Aj v mágii totiž platí jednoduché pravidlo: nie všetko, čo existuje, musíme okamžite skúmať bez prípravy len preto, že nás to priťahuje. Skutočná sila mága nespočíva v tom, že vstúpi do každého priestoru bez rešpektu, ale v tom, že vie rozlíšiť, kedy pokračovať a kedy ustúpiť.

Aby som to povedal jasne – energiu smrti vnímam ako niečo, čo je v určitej sekundárnej podobe prítomné všade okolo nás, no v okamihu udalosti spojenej so smrťou sa podľa mojich skúseností na konkrétnom mieste aktivuje bez ohľadu na to, kde sa nachádza jej prípadné výraznejšie centrum či oblasť väčšieho výskytu.

A tak tu v tomto príspevku priblížim tri miesta, kde som podľa svojich skúseností narazil na akési výrazné centrá tejto sily smrti, a ukážem, akým spôsobom sa takáto energia môže prejavovať, ako ju človek môže vnímať a prečo je dôležité pristupovať k podobným miestam s rešpektom, rozvahou a nie z lacnej zvedavosti. Dôraz pritom kladiem najmä na opatrnosť, vnútornú disciplínu a rešpekt, pretože práve tie často rozhodujú o tom, či človek z podobnej skúsenosti odíde len s poznaním, alebo si odnesie aj niečo, čo už nebude vedieť jednoducho spracovať.
Mágia totiž nie je len o hľadaní poznania, ale aj o schopnosti vedieť, kde sú hranice, ktoré netreba prekračovať bez skúseností, prípravy a zdravého rozumu.

Energia smrti ako špecifický energetický jav

Keď hovoríme o energii smrti, nehovoríme automaticky o zosnulých dušiach, duchoch alebo strašidelných príbehoch.

To je dôležité rozlíšiť.

V magickom chápaní môže ísť o špecifický druh energetickej kvality, ktorá nesie znaky rozpadu, ukončenia, zániku, odpojenia alebo silného prechodu medzi stavmi.

Tak ako existujú miesta, kde človek cíti pokoj, harmóniu, silu života alebo zvláštnu ľahkosť, existujú aj priestory, kde sa energia správa inak.

Ťažšie.
Hustejšie.
Tlakovo.
S pocitom akéhosi neprirodzeného stiahnutia priestoru.

A otázka znie – môže mať táto energia svoje ukotvené centrá?

Moje skúsenosti hovoria, že áno.

A teraz vám teda prinášam tri konkrétne skúsenosti, zámerne vybrané v časovom odstupe niekoľkých rokov tak, ako sa skutočne udiali. Prečo práve s takýmto odstupom?
Pretože chcem poukázať na jednu dôležitú vec – že ani plynutie rokov nemení podstatu tejto energetiky. To, čo sme vnímali vtedy, nesie rovnaké charakteristiky aj po rokoch pri ďalších stretnutiach s týmto javom.
Osobne mám za sebou oveľa viac skúseností s touto energetikou, no pre priblíženie témy som zámerne vybral tieto tri konkrétne momenty.

Skúsenosť z roku 1998 – lávová dutina a experiment

Bolo to približne v roku 1998.

Spolu s Araxes sme sa nachádzali v jednej lokalite, kde sa v menšom lesíku nachádzala lávová dutina – malý podzemný priestor pripomínajúci drobnú jaskyňu. V minulosti sme tam často organizovali aj stretnutia a akcie Selekcie. Dnes je však táto oblasť chráneným územím, a preto tam už nechodíme.

Takéto miesta samy osebe bývajú energeticky zvláštne. Podzemie má svoje vlastné kvality.
Uzavretý priestor, hornina, ticho, prirodzené tienenie vonkajších vplyvov.

V určitom momente som Araxes zadal úlohu.

Požiadal som ju, aby sa v konkrétnom rohu priestoru pokúsila cielene pracovať a skúsiť naviazať kontakt s energiou smrti.

Nebola to hra. Bol to kontrolovaný experiment v rámci výučby – v tom čase ešte bola mojou žiačkou.

Po určitom čase som sa k nej vrátil.
Ešte skôr, než niečo detailne povedala, bolo z jej výrazu jasné, že sa niečo zmenilo.

Oznámila mi, že v tom mieste cíti výrazný posun. Akoby sa tam niečo aktivovalo.
Okamžite som pochopil, že zadanie bolo úspešné.

Nasledovalo rýchle upozornenie na to, čo sa tam nachádza, ako to rozpoznať aj v detailoch, a tiež oboznámenie so základnými bezpečnostnými pravidlami.

A potom moje jasné rozhodnutie:

Miesto okamžite opúšťame.

Nie preto, že by sme chceli dramatizovať situáciu.
Ale preto, že skúsený mág musí vedieť jednu dôležitú vec – nie všetko, čo sa dá aktivovať, je múdre ďalej držať otvorené. A už vôbec nie je rozumné zdržiavať sa na takom mieste dlhšie, než je nevyhnutné, a to ani v prípade, keď tam práve prebieha výučba alebo praktická ukážka.

Rok 2003 – kaštieľ a nečakaná aktivácia

Druhý silný moment prišiel 19.12.2003.

V tom čase prebiehalo výučbové stretnutie v kaštieli, kde sme pravidelne pracovali aj v teréne.

V severnej veži mal svoje pozorovacie stanovište kolega Runáh. Jednou z jeho úloh bolo sledovať energetické zmeny v priestore.

Po nejakej dobe však nečakal, kým prídem k nemu. Vyhľadal ma osobne.
Bolo vidieť, že ho niečo znepokojilo. Oznámil mi, že v priestore cíti niečo zvláštne.

Zvolal som teda prítomných kolegov, aby aj oni mali možnosť preskúmať čo kolega Runáh precítil v priestore. Keď som na miesto prišiel, okamžite som zachytil zmenu. Aktivovala sa tam energia smrti.
Prítomným som to otvorene povedal. A zároveň som vyslovil vetu, ktorú si niektorí možno zapamätali:

„Niekto v dedine zajtra zomrie.“

Chvíľu som ešte nechal aj ostatných, aby mali priestor celé to precítiť – veď ako inak mám učiť, ak nie aj prakticky.

Z bezpečnostných dôvodov som však v tom kaštieli celé stretnutie následne ukončil.
Nie preto, aby som šíril strach, ale preto, že keď sa aktivujú určité sily, zodpovednosť velí neexperimentovať.

Priestor sme opustili.

O niekoľko dní, 23.12.2003, si Lucas túto situáciu overoval na stretnutí skupiny Corona a pýtal sa, či skutočne došlo k úmrtiu.

Odpoveď bola áno. „Nasledujúci deň náhle zomrel starší muž z danej obce.“

Nech si to každý vysvetlí podľa vlastného pohľadu. Ja len opisujem, čo sa stalo.

Rok 2013 – Tara a múr, ktorý nebol len múrom

Ďalšia skúsenosť sa mi hlboko zapísala do pamäti.

Bolo to niekedy v lete alebo na prelome leta a jesene roku 2013.

S kolegyňou Tarou sme sa nachádzali v podzemí kaštieľa, pretože sme tam často spolu chodievali len tak sa rozprávať a skúmať energie. Práve sme sa rozprávali na tému smrti a jej energetického pôsobenia.

Tara sa ma spýtala jednoduchú otázku:

„Vieš tu určiť miesto, kde je taká energia prítomná?“

Ukázal som jej konkrétny úsek steny. A povedal som jej:

„Ak natiahneš ruky k tomuto miestu a uchopíš energiu, mala by si ju vedieť aj vytiahnuť.“

Tara pristúpila ku múru. Natiahla ruky. A o chvíľu sa ku mne otočila so slovami:

„Myslíš takto?“

V tom momente sa to stalo.

Zo steny sa doslova vyvalila mohutná vlna energetiky smrti.

Masívna.
Hustá.
Nepríjemná.
Okamžite rozpoznateľná.

Obaja sme na sekundu doslova stuhli.

A potom? Úplne normálne sme odtiaľ odišli. Veľmi rýchlo.

Nie každý hrdina robí múdre rozhodnutia

Tu je dôležitá jedna vec.

V mágii netreba byť za každú cenu hrdinom. Tých je plný cintorín.

Skutočná múdrosť niekedy nespočíva v tom, že človek zostane stáť a dokazuje si odvahu.
Ale v tom, že rozpozná hranicu a odíde.

Nie každá energia je určená na dlhé skúmanie.
Nie každá aktivácia je vhodná na experiment.
Nie každé miesto je bezpečné.

A práve skúsenosť učí, kedy je čas pokračovať… a kedy je čas ustúpiť.

Možno sa vám môže zdať, že v týchto príbehoch stále len ustupujeme alebo doslova utekáme.
Avšak nie je to tak. Nie je to o strachu ani o úteku pred neznámym.
Sú jednoducho momenty, keď treba vedieť ustúpiť a nehrať sa na hrdinov.
Aj v mágii má prevládať zdravý rozum, zodpovednosť a schopnosť správne vyhodnotiť situáciu. Skúsený mág nemusí dokazovať svoju odvahu tým, že za každú cenu zostane v nebezpečnom prostredí. Skutočná sila často spočíva práve v tom, že rozpozná hranicu, za ktorou už nejde o poznanie, ale o zbytočné riskovanie.
Lebo múdrosť v mágii nespočíva len v tom, čo človek dokáže aktivovať alebo precítiť, ale aj v tom, kedy povie: dosť, teraz je čas odísť.

Existujú teda centrá energie smrti?

Moja osobná skúsenosť hovorí, že existujú miesta, kde sa určité energetické kvality viažu silnejšie než inde.

Či ide o geologické podmienky.
Históriu priestoru.
Minulé udalosti.
Alebo iné mechanizmy.

To už je širšia diskusia.

No ignorovať takéto javy len preto, že nezapadajú do bežného myslenia, by bolo príliš jednoduché.

Skutočný výskum nezačína vierou. Začína pozorovaním.

Záver

Energia smrti nie je hračka. Nie je to téma pre senzáciu ani pre amatérske pokusy.
Ak sa človek venuje mágii, mal by vedieť, že rešpekt a opatrnosť nie sú prejavom slabosti.

Sú prejavom skúsenosti.

Lebo niekedy je najväčšou múdrosťou jednoducho odísť.

PS:

Viac tém zo sveta praktickej mágie, výučby a duchovného poznania nájdete na
www.asarat.sk
a témy o ľudovom liečiteľstve na www.prirodna-medicina.selekcia.sk